#1: Zodpovednosť za pracovný úraz

4. septembra 2018

Publikujeme prvú časť článku zodpovednosti za pracovný úraz, ktorá pojednáva o nespornej miere zavinenia medzi zamestnávateľom a zamestnancom. 

Úraz v pracovnoprávnom vzťahu. Foto: www.pixabay.com

 

Najvyšší súd SR Rozsudkom 1Sžso/74/2015 zo dňa 14.3.2017 zaujal jednoznačný právny záver týkajúci sa rozhodovania organizačnej zložky sociálnej poisťovne o priznaní nárokov na úrazové dávky v prípadov pracovných úrazov, kde zamestnávateľ a zamestnanec majú rovnaký názor na rozsah miery zodpovednosti zamestnanca za vznik pracovného úrazu.

Napriek tomu, že každý zamestnanec sa snaží plniť si svoje pracovné povinnosti zodpovedne za súčasného dodržiavania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na pracoviskách môže dôjsť k ujme na zdraví alebo smrti zamestnanca, ktorá je spôsobená nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. V takomto prípade sa jedná o pracovný úraz zamestnanca. Pri pracovných úrazoch dochádza k poškodeniu zdravia, no bohužiaľ, výnimkou nie sú ani smrteľné úrazy. V závislosti od miery zodpovednosti samotného zamestnanca na vzniku pracovného úrazu, rozhoduje organizačná zložka sociálnej poisťovne o priznaní, resp. nepriznaní nároku poškodeného na úrazovú dávku. Je povinnosťou každého zamestnávateľa, u ktorého dôjde k pracovnému úrazu zamestnanca, riadne prešetriť všetky jeho okolnosti a príčiny a dospieť k záväznému názoru akou mierou za vznik úrazu zodpovedá jeho zamestnanec.

Na tomto mieste považujeme za potrebné uviesť, že zodpovednosť zamestnávateľa za pracovný úraz je objektívna, tzn. zamestnávateľ zodpovedá VŽDY za pracovný úraz svojho zamestnanca, ibaže sa svojej zodpovednosti zbaví celkom alebo čiastočne.

K čiastočnému zbaveniu sa zodpovednosti zo strany zamestnávateľa dochádza iba za predpokladu, že zamestnávateľ preukáže, že zo strany zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh k zavinenému porušeniu právnych predpisov alebo ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a tieto mohli byť jednou z príčin vzniku pracovného úrazu. Stretávame sa so situáciami, kedy si je poškodený zamestnanec vedomý svojho pochybenia, ktoré bolo jednou z príčin vzniku pracovného úrazu, čo má za následok, že otázka rozsahu miery zavinenia za pracovný úraz medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa stáva nespornou (obaja majú rovnaký názor).

Napriek tomu, že mieru zavinenia stanoví po vykonanom šetrení zamestnávateľ, o samotnom priznaní nároku na úrazové dávky rozhoduje až na žiadosť poškodeného organizačná zložka sociálnej poisťovne. Častokrát do veci šetrenia úrazu vstupujú aj orgány činné v trestnom konaní, ktoré sú privolané zamestnávateľom na pracovisko. Neraz je znaleckým dokazovaním preukázané, že poškodený zamestnanec porušil právne predpisy. Aký postup má potom zvoliť sociálna poisťovňa v konaní, keď má pre rozhodnutie na jednej strane k dispozícii stanovisko zamestnávateľa, ktorý určil čiastočnú mieru zavinenia zamestnanca na pracovnom úraze a na strane druhej rozhodnutie, z ktorého je zjavné, že práve poškodený zamestnanec ako jediný porušil právne predpisy.

K tejto otázke zaujal jednoznačné stanovisko Najvyšší súd v Rozsudku 1Sžso/74/2015 zo dňa 14.3.2017, podľa ktorého sociálna poisťovňa nie je v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z., a to najmä s poukazom na znenie § 110 a 111 tohto zákona, za tejto situácie oprávnená stanoviť (rozhodnúť) mieru zavinenia zamestnanca (predbežnú otázku, ktorá nie je sporná a je vyriešená prejavom vôle zamestnanca a zamestnávateľa), nakoľko ide o vec, ktorá vyplýva jednoznačne z pracovných vzťahov založených medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Iba, ak postup zamestnávateľa na zbavenie sa zodpovednosti je vo vzťahu k dotknutému zamestnancovi sporný, potom má možnosť si o miere zavinenia urobiť úsudok a rozhodnúť o tom ako o predbežnej otázke. Jediným subjektom kto sa môže zbaviť celkom svojej zodpovednosti za pracovný úraz je sám zamestnávateľ (nie sociálna poisťovňa). Samotné zistenie sociálnej poisťovne, že zamestnanec preukázateľne porušil právne predpisy, tak nezakladá v žiadnom prípade jej právomoc, resp. nevstupuje do pozície zamestnávateľa pri aplikácii práva na stanovenie miery zavinenia v zmysle Zákonníka práce. Z uvedeného zjednodušene vyplýva, že organizačná zložka sociálnej poisťovne je pri rozhodovaní o priznaní nároku poškodeného zamestnanca na úrazovú dávku viazaná názorom, resp. mierou zodpovednosti zamestnanca na pracovnom úraze, akú určil zamestnávateľ na základe ním vykonaného šetrenia.

Späť na články

Tagy

Brexit and Customs Duties

21. marca 2019 | Administrative law Customs law Legislation News

Despite the fact that in connection with Brexit we are still talking about the alternatives and the will of both parties to avoid the [...]

Viac

Brexit a colné povinnosti

21. marca 2019 | Colné právo Legislatíva Novinky Správne právo

Napriek tomu, že v súvislosti s Brexitom sa stále hovorí o alternatívach a vôli oboch strán vyhnúť sa „tvrdému“ Brexitu, v súčasnosti, [...]

Viac

Zavedenie systému online registračných pokladníc (e-Kasa)

6. marca 2019 | Legislatíva Novinky Obchodné právo

S účinnosťou novely Zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice dôjde v priebehu roku 2019 [...]

Viac

Novinky

Brexit a colné povinnosti

21. marca 2019

Zavedenie systému online registračných pokladníc (e-Kasa)

6. marca 2019

Povinnosť oznámiť voľné pracovné miesta

3. februára 2019

Sme hrdí

Kategórie