Ako sme už uviedli v našom predchádzajúcom článku TU, Najvyšší súd USA dňa 20. februára 2026 rozhodol, že prezident Donald Trump nemal podľa zákona International Emergency Economic Powers Act právomoc ukladať clá. Tento rozsudok zasiahol samotný základ dovtedajšej colnej stratégie Bieleho domu. Reakcia administratívy však bola okamžitá. Ešte v ten istý deň prezident vydal proklamáciu podľa § 122 zákona o obchode z roku 1974, ktorou zaviedol nové dočasné globálne clo vo výške 10 percent z hodnoty dovážaného tovaru, účinné od 24. februára 2026 na obdobie 150 dní.
Biely dom po rozsudku neustúpil, ale zmenil právny základ
Po rozhodnutí Najvyššieho súdu USA sa ukázalo, že administratíva nemá v úmysle vzdať sa ciel ako jedného z hlavných nástrojov obchodnej politiky. Neprišlo teda k opusteniu colnej línie, ale k jej bezprostrednému presunu na iný zákonný základ. To, čo sa už nedalo udržať cez IEEPA, sa Biely dom pokúsil nahradiť cez § 122 zákona o obchode z roku 1974, teda ustanovenie, ktoré výslovne umožňuje uložiť dočasný dovozný príplatok pri závažných problémoch v oblasti medzinárodných platieb. Z pohľadu právnej techniky ide o zreteľný pokus zachovať colný tlak, avšak prostredníctvom nástroja, ktorý je aspoň textovo bližšie k colnej právomoci prezidenta, než bol režim IEEPA.
Čo tento režim umožňuje a kde má svoje limity
Paragraf 122 zákona o obchode z roku 1974 umožňuje prezidentovi zaviesť dočasný dovozný príplatok až do výšky 15 percent, spravidla najviac na 150 dní, pokiaľ jeho ďalšie trvanie neschváli Kongres. Oproti IEEPA je rozdiel zásadný. Zákon tu s clom alebo dovozným príplatkom počíta priamo. Súčasne však nejde o voľnú a časovo neobmedzenú generálnu klauzulu. Režim je viazaný na tvrdenie o závažných problémoch v oblasti medzinárodnej platobnej bilancie a je konštruovaný ako dočasné opatrenie. Už na prvý pohľad je preto zrejmé, že tento mechanizmus nemá nahradiť IEEPA v plnom rozsahu a bez ďalšieho, ale skôr preklenúť obdobie, v ktorom si administratíva pripravuje ďalšie právne kroky.
Dočasné clo na úrovni 10%
Pre podnikateľskú prax je dnes rozhodujúce odlíšiť politické vyhlásenia od právne účinného stavu. Prezident Trump 21. februára 2026 verejne oznámil, že novú sadzbu zvýši na 15 percent, čo pripúšťali aj ďalší predstavitelia jeho administratívy. Právne akty a colná implementácia však zatiaľ vychádzajú z 10 percentného režimu. Samotná prezidentská proklamácia z 20. februára zaviedla 10 percentné clo a colná správa USA následne výslovne potvrdila, že práve táto sadzba sa od 24. februára 2026 reálne vyberá. Aj mediálne a odborné zdroje sa zhodujú v tom, že 15 percent bolo zatiaľ najmä verejne ohláseným zámerom, nie dokončeným a plne vykonaným právnym stavom. K dnešnému dňu je preto potrebné vychádzať z toho, že účinný je 10 percentný režim, zatiaľ čo 15 percent predstavuje avizovaný ďalší krok, ktorý si vyžaduje samostatné formálne dotvorenie.
Ide len o prechodný režim
Nový režim podľa § 122 nemožno vnímať ako samostatné a konečné riešenie. Je skôr prechodným mostom medzi pádom IEEPA ciel a ďalšou fázou colnej politiky administratívy. Biely dom už od prvých hodín po rozhodnutí súdu signalizoval, že chce paralelne posilniť aj ďalšie colné nástroje, najmä režimy podľa § 301 a § 232. Práve tie sú z hľadiska dlhodobejšej udržateľnosti pre administratívu podstatnejšie, hoci sú procesne náročnejšie a vyžadujú viac formálnych krokov. Súčasné 10 percentné clo tak treba čítať najmä ako opatrenie, ktoré má administratíve kúpiť čas, zachovať príjem z ciel a zároveň vytvoriť priestor na rozbehnutie ďalších vyšetrovaní a sektorových opatrení.
Mení sa aj režim výnimiek
Zmena právneho titulu nemení iba sadzbu. Mení aj vnútornú architektúru výnimiek. V novom režime zostali zachované viaceré výnimky, napríklad pre tovary spĺňajúce podmienky dohody medzi USA, Mexikom a Kanadou, pre tovary už podliehajúce opatreniam podľa § 232, pre určité farmaceutické výrobky, elektroniku, letecké výrobky či niektoré ďalšie strategické kategórie. Súčasne sa však ukazuje, že nie všetky predchádzajúce výnimky alebo colné úľavy vyrokované pri staršom režime sú bez problémov prenosné do nového systému. Financial Times upozornili, že po prechode na § 122 sa neudržali niektoré skoršie výnimky viazané na konkrétne krajiny, čo sa prakticky prejavilo napríklad pri belgických diamantoch a portugalskom korku. Nový režim teda nemení iba percento, ale aj samotnú logiku toho, ktoré výnimky možno právne obhájiť a ktoré už nie.
Priestor pre nové spory sa neskončil
Skutočnosť, že Biely dom siahol po výslovnejšom zákonnom titule, ešte neznamená, že nová vlna sporov je vylúčená. Naopak, právna diskusia sa len presúva do iného bodu. Jednou z ďalších nosných otázok bude, či sú podmienky na použitie § 122 naozaj splnené, teda či je možné hovoriť o takom stave medzinárodných platobných problémov, na ktorý toto ustanovenie mieri. Aj preto predstavitelia administratívy sami zdôrazňujú potrebu procesne korektného a udržateľného postupu pri ďalších colných krokoch a pri prípadnom zvýšení sadzby na 15 percent. Z pohľadu sporovej agendy preto dnešný stav nepredstavuje uzavretie problému.
Čo to znamená v praxi pre firmy
Pre podnikateľské subjekty vznikla situácia, v ktorej už nestačí jednorazovo vyhodnotiť dopad colných opatrení, ale je nevyhnutné priebežne a veľmi pozorne sledovať rýchlo sa meniaci právny a colný rámec. Na jednej strane sa totiž otvára priestor na uplatnenie nárokov na vrátenie ciel zaplatených v režime IEEPA, na druhej strane však súčasne vznikajú nové povinnosti a nové riziká vyplývajúce z aktuálne účinného 10 percentného režimu od 24. februára 2026, vrátane jeho výnimiek, vzťahu k ďalším colným opatreniam a možnosti ďalšieho posunu sadzby na 15 percent.
Firmy preto musia tejto oblasti venovať zvýšenú a sústavnú pozornosť, keďže ide o prostredie, ktoré sa vyvíja mimoriadne dynamicky a v ktorom sa právny stav, colná implementácia aj praktické dopady na obchodné vzťahy môžu meniť v krátkom čase. Zároveň treba vychádzať z toho, že administratíva sa usiluje zachovať colný tlak aj prostredníctvom ďalších právnych režimov, čo si vyžaduje dôslednú prácu s colnými údajmi, zmluvnou dokumentáciou, cenotvorbou a celkovým nastavením dodávateľského reťazca.
V mnohých prípadoch už preto nepôjde len o samotnú výšku cla, ale aj o otázku, komu môže vzniknúť nárok na jeho vrátenie, kto v konečnom dôsledku znáša colné zaťaženie a akým spôsobom sa majú prípadne vrátené sumy premietnuť do obchodného vzťahu medzi jednotlivými subjektmi v reťazci. Práve v takto nestabilnom a meniacom sa prostredí bude rozhodujúca včasná identifikácia rizík, dôsledné sledovanie ďalšieho vývoja a schopnosť pružne reagovať na nové právne a colné skutočnosti.
Záver
Po rozhodnutí Najvyššieho súdu USA z 20. februára 2026 sa ukázalo, že Trumpova administratíva nepovažuje pád IEEPA ciel za koniec svojej colnej politiky. Naopak, prakticky bezprostredne presunula ťažisko na nový režim podľa § 122 zákona o obchode z roku 1974 a zaviedla dočasné 10 percentné globálne clo s otvorene komunikovanou ambíciou ďalšieho posunu na 15 percent. Z pohľadu práva ide o snahu nahradiť zrušený colný nástroj iným zákonným titulom. Z pohľadu podnikateľskej praxe ide o pokračovanie colnej neistoty v novom právnom a procesnom obale.
Naša advokátska kancelária sa dlhodobo špecializuje na colné a daňové právo a klientom poskytuje právne poradenstvo v situáciách, ktoré si vyžadujú nielen presnú znalosť právneho rámca, ale aj priebežné sledovanie rýchlo sa meniacej aplikačnej praxe a jej obchodných dôsledkov. Aktuálnemu vývoju v oblasti amerických ciel venujeme sústavnú pozornosť a vieme klientom poskytnúť priebežný monitoring, individuálne právne zhodnotenie ich situácie, posúdenie dopadu na konkrétne dovozy a dodávateľské vzťahy, ako aj návrh ďalšieho postupu. Zároveň vieme zabezpečiť právne zastúpenie pri uplatňovaní a vymáhaní nárokov súvisiacich s už zaplatenými clami, vrátane koordinácie ďalších krokov vo vzťahu k colným orgánom, sporovej agende a zahraničným partnerom.
