Aktuálne zmeny v poľnohospodárskom práve

Úvod

Nakoľko v predchádzajúcom období bolo prijatých viacero legislatívnych zmien dotýkajúcich sa oblasti poľnohospodárstva, predkladáme Vám nasledovný newsletter obsahujúci sumár vykonaných zmien spolu s upozornením na dátum, kedy príslušné novely nadobudnú účinnosť. Legislatívne zmeny sa dotýkajú najmä zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskej pôdy a zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách.

ZMENA ÚSTAVY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Od 01.06.2017 nadobudla účinnosť novela Ústavy SR prijatá pod č. 137/2017 Z. z., ktorá pozostáva z nasledujúcich zmien:

• prišlo k doplneniu článku 20 ods. 2 Ústavy SR, ktorý v súčasnosti znie:

„Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, potravinovej bezpečnosti štátu, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce, určených právnických osôb alebo určených fyzických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.”

• prišlo k doplneniu článku 44 ods. 4 Ústavy SR, ktorý v súčasnosti znie nasledovne:

„Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.“

• Ústava SR bola doplnená o nový článok 44 ods. 5 Ústavy SR v nasledovnom znení:

„Poľnohospodárska pôda a lesná pôda ako neobnoviteľné prírodné zdroje požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti.“

Vyššie uvedenou zmenou sa vytvoril pre zákonodarcu priestor na obmedzenie nadobúdania poľnohospodárskej a lesnej pôdy určitými skupinami osôb, medzi ktoré je možné zaradiť aj zahraničné osoby. Dôvodová správa odôvodňuje vyššie uvedené zmeny potrebou zakotvenia „rámca ochrany pôdy pred špekulatívnym výkupom (poľnohospodárskej pôdy), ktorý by mohol mať rozsiahle negatívne následky“.

V súvislosti s vyššie uvedenou zmenou Ústavy SR sa začali pripravovať taktiež pozmenenia osobitných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich oblasť prevodu vlastníctva poľnohospodárskej a lesnej pôdy, t. j. okrem iného taktiež zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení neskorších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZNVPP“). Zmeny príslušného zákona sa budú týkať najmä nasledovného:

• „zvýšenej ochrany“ pôdy v prospech domácich poľnohospodárov,
• vytvorenia priaznivého prostredia pre nadobúdanie poľnohospodárskej pôdy aktívnymi poľnohospodármi,
• obmedzenia nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskej pôdy zahraničnými osobami.

Na zmenu Ústavy SR preto nadväzuje novelizácia ZNVPP, obsah ktorej približujeme nižšie. 

NOVELA ZNVPP

Návrh zmien reaguje na novelu Ústavy SR, ktorá zakotvila základný rámec ochrany poľnohospodárskej pôdy ako neobnoviteľného zdroja a umožňuje intenzívnejšie regulovať nadobúdanie vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že od roku 2016 je v legislatívnom procese (LP/2016/539) zmena ZNVPP. Návrh zákona bol predložený Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, pričom pripravovaný návrh zákona je v súčasnosti v štádiu vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania. Pôvodne mal návrh zákona  reagovať na nesúlad tohto zákona s právom Európskej Únie[1]. Novelou Ústavy SR a nastoleným trendom ochrany poľnohospodárskej a lesnej pôdy sa zmenilo aj znenie pripravovanej novely ZNVPP.

Po stručnom porovnaní noviel ZNVPP možno skonštatovať, že pripravovaná novela (LP/2017/429) vychádza z pôvodného návrhu novely (LP/2016/539), ktorú následne dopĺňa.

Stručný súhrn pripravovaných zmien v ZNVPP:

1. Rozšírenie okruhu osôb oprávnených nadobúdať vlastnícke práva k poľnohospodárskym pozemkom:

Nadobúdať vlastnícke právo k poľnohospodárskemu pozemku budú môcť v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) aj fyzické osoby – nepoľnohospodári, „ak výmera prevádzaného poľnohospodárskeho pozemku nie je vyššia ako 3 ha.“

Účelom novely je okrem iného umožnenie nadobudnutia poľnohospodárskeho pozemku fyzickým osobám, ktoré obhospodarujú poľnohospodárske pozemky, avšak nemajú status podnikateľa, ako ani zamestnanca podnikateľa v poľnohospodárskej výrobe.[2] Jednou z podmienok pre fyzické osoby je obhospodarovanie poľnohospodárskeho pozemku. Nie je však zrejmé, akým spôsobom sa bude toto obhospodarovanie preukazovať. Zmena sleduje najmä záujmy fyzických osôb, ktoré obhospodarujú prevažne malometrážne výmery poľnohospodárskych pozemkov pre vlastnú spotrebu.

Limit 3 ha by sa mal zároveň v zmysle § 7 ods. 5 navrhovanej novely stať najvyššou možnou výmerou vo vlastníctve akejkoľvek fyzickej osoby, ktorá nie je poľnohospodárom (bližšie v bode 9. tejto časti).

2. Vypustenie podmienky 10 ročného trvalého pobytu v ustanovení § 4 ods. 4 ZNVPP, t. j. osoby oprávnené nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskych pozemkov budú aj osoby bez predchádzajúceho trvalého pobytu alebo sídla na území SR.

Uvedenú zmenu považujeme za podstatný zásah do pôvodného režimu prevodu vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov, pri ktorom bol vyžadovaný 10 ročný pobyt alebo sídlo na území SR. V praxi však boli možnosti, ako sa s týmito obmedzeniami vysporiadať (napr. zmluva o predaji podniku).

Zákon tak v prípade schválenia novely „oficiálne“ umožní nadobudnutie vlastníctva k poľnohospodárskym pozemkom postupom v zmysle ZNVPP aj osobám bez trvalého pobytu alebo sídla počas 10 rokov na území SR.

Účelom tejto zmeny je harmonizácia ustanovenia zákona s právom Európskej únie, ktoré bolo podľa Európskej komisie v rozpore so zásadou voľného pohybu kapitálu.

3. Zavedenie elektronickej evidencie aktívnych poľnohospodárov je pozitívnou zmenou a poľnohospodári už nebudú niesť administratívne bremeno vo forme žiadania osvedčenia na preukázanie výkonu poľnohospodárskej výroby v obciach na účely zápisu (spolu)vlastníckych práv k nadobudnutému poľnohospodárskemu pozemku pre katastrálne odbory príslušných okresných úradov.

V nadväznosti na uvedené je potrebné pripomenúť, že register bude verejný, preto bude každá obec povinná dbať na to, aby do registra nebola zapísaná akákoľvek osoba, ktorá reálne nevykonáva poľnohospodársku výrobu v obci a má iba záujem nadobúdať poľnohospodárske pozemky. V súčasnosti je možné sa stretnúť s tým, že obce vydajú potvrdenie aj osobám, ktoré v obci nevykonávajú poľnohospodársku výrobu počas zákonom stanoveného obdobia 3 rokov.

4. Zavedenie definície mladého poľnohospodára je možné považovať za formálnu zmenu zákona, keďže v súčasnosti je definícia mladého poľnohospodára prevzatá z Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady EÚ č. 1305/2013, ktoré už bolo súčasťou právneho poriadku SR.
5. Upresnenie určovania hodnoty zamieňaných poľnohospodárskych pozemkov:

Zákonodarca dopĺňa do § 3 ods. 1 ustanovenie, podľa ktorého hodnota zamieňaných pozemkov, ktorých hodnoty sú porovnateľné (aby sa na zámenu nevzťahoval režim ZNVPP) sa bude vypočítavať z hodnoty poľnohospodárskeho pozemku s vyššou hodnotou.[3] Okrem toho zákonodarca dopĺňa, že je potrebné ustanoviť tento spôsob aspoň odkazom na všeobecný predpis o určovaní hodnoty pozemkov. Ktorý všeobecný predpis dotýkajúci sa hodnoty pozemkov sa bude aplikovať však nie je známe.[4]

6. Zákaz použitia poľnohospodárskeho pozemku ako nepeňažného vkladu do družstva alebo obchodnej spoločnosti, čo by malo zabezpečiť obmedzenie prevodov vlastníctva v obchodnoprávnych vzťahoch, a tým obchádzanie ZNVPP.
7. Modifikácia predkupného práva v zmysle navrhovaných ods. 9 a ods. 10 § 4 ZNVPP:

V zmysle tohto ustanovenia sa mení ponímanie predkupného práva v tom zmysle, že ak osoba v obci prevedie pozemok na poľnohospodára spĺňajúceho podmienky § 4 ods. 1 písm. a) (v obci, v ktorej sa pozemok prevádza), poľnohospodára zo susednej obce alebo poľnohospodára z iného územia v zmysle § 4 ods. 4 písm. a) a b), na tento prevod sa nebude vzťahovať ustanovenie podľa § 140 Občianskeho zákonníka, t. j. väčšinoví podieloví spoluvlastníci sa nebudú môcť domáhať napr. určenia neplatnosti prevodu spoluvlastníckych podielov bez ich súhlasu.

Okrem toho pripravovaná novela zavádza predkupné právo Slovenského pozemkového fondu. Slovenský pozemkový fond má predkupné právo k poľnohospodárskym pozemkom pri zverejnených ponukách na prevod. Predkupné právo bude navyše mať prednosť pred (i) predkupným právom v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka, (ii) predkupným právom poľnohospodára zo susednej obce a z inej obce ako susednej a (iii) predkupným právom vyplývajúcim zo zmluvy. Z uvedeného možno vyvodiť, že predkupné právo sa nevzťahuje na osoby špecifikované v § 4 ods. 1 písm. a) až c)[5].

8. Zákon taktiež upravuje poradie nadobúdateľov poľnohospodárskych pozemkov doplnením § 4 ods. 6 do ZNVPP, ktorým sa mení prednosť jednotlivých nadobúdateľov poľnohospodárskych pozemkov v prospech poľnohospodárov.

Uvedené sa však vzťahuje výlučne na poľnohospodárske pozemky zverejnené na prevod v registri:

Poradie nadobúdateľov Tabuľka poradia nadobúdateľov poľnohospodárskych pozemkov pri pozemkoch zverejnených v registri predaja pozemkov:
V súčasnosti platná legislatíva		Legislatíva platná v prípade schválenia novely v súčasnom znení
1. Osoby vymenované v § 4 ods. 1 a nasl. a mladý poľnohospodár v zmysle § 4 ods. 10 ZNVPP		1. Osoby vymenované v § 4 ods. 1 a nasl. ZnVPP, t.j. poľnohospodár v obci, začínajúci poľnohospodár, spoluvlastník pozemku, blízka osoba a FO pri výmere nižšej ako 3 ha a začínajúci
2. Poľnohospodár spĺňajúci časový (10 rokov pobytu alebo sídla na území SR)  a kvalifikačný predpoklad (3 roky praxe), ktorý vykonáva výrobu v susediacej obci		2. poľnohospodár vykonávajúci podnikanie najmenej 3 roky v obci susediacej s obcou, v ktorej sa prevádzaný poľnohospodársky pozemok nachádza.
3. Poľnohospodár spĺňajúci časový (10 rokov pobytu alebo sídla na území SR) a kvalifikačný predpoklad (3 roky praxe), ktorý vykonáva výrobu v inom mieste ako v obci alebo v susediacej obci		3. poľnohospodár vykonávajúci podnikanie najmenej 3 roky bez ohľadu na miesto výkonu podnikania
4. Nadobúdateľ, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo najmenej desať rokov, pričom nemusí byť poľnohospodárom		4. Ostatné subjekty

V tejto časti je potrebné doplniť v spojení s predkupným právom, že Slovenský pozemkový fond disponuje predkupným právom pred nadobúdateľmi v bode 2., 3. a 4. tabuľky.

9. Obmedzenie celkovej výmery poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve 1 osoby:

Zákonodarca plánuje zmenou zákona obmedziť vlastníctvo poľnohospodárskych pozemkov tak, že rozdelil osoby (fyzické osoby, poľnohospodárov a právnické osoby) a pridelil im najvyššiu možnú výmeru vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov:

• fyzická osoba do 3 ha,
• fyzická osoba – samostatne hospodáriaci roľník do 300 ha,
• právnická osoba a právnická osoba, v ktorých má právnická osoba majetkovú účasť alebo ktoré sú jej ovládajúcou osobou do 700 ha[6].

Uvedené možno považovať za značný zásah do majetkových práv všetkých subjektov (fyzických aj právnických osôb). Pri tejto zmene vyvstáva otázka, ako sa bude hľadieť na subjekty, ktoré už pred účinnosťou tejto novely budú mať vo vlastníctve poľnohospodárske pozemky a prekračovať vyššie uvedené limity.

Ak budú mať subjekty vo vlastníctve viac ako 700 ha pozemkov, v zmysle navrhovaného § 7 ods. 8 ZNVPP, každý právny úkon, na základe ktorého subjekt nadobúda ďalšiu pôdu nad stanovený limit, je neplatný.[7]

Novela obsahuje aj ďalšie, podľa nášho názoru, menej podstatné zmeny, ktoré nezasahujú výrazným spôsobom do pôvodného zákona, a možno ich považovať za zmeny legislatívno-technického charakteru.

Novela ZNVPP v určitých častiach nadväzuje na novelu Ústavy SR, keďže v oboch novelách je zámerom zákonodarcu ochrana poľnohospodárskej pôdy pred jej špekulatívnym nákupom.

Záverom zdôrazňujeme, že pripravovaná zmena zákona nie je schválená, pričom v súčasnosti prebieha vyhodnocovanie medzirezortného pripomienkového konania. 

PRIPRAVOVANÉ ZMENY PRI NÁJME

Nájom poľnohospodárskej pôdy upravený v zákone č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Zákon o nájme”) prechádza taktiež početnými zmenami, ktorými sa (v prípade prijatia návrhov zákona) budú meniť pravidlá pri nájme poľnohospodárskej pôdy. Možno konštatovať, že novelizácie môžu ovplyvniť zaužívané inštitúty nájmu poľnohospodárskej pôdy, medzi ktoré  v súčasnosti patria napr. obnovenie nájmu[8],  prechod práv a povinností z nájomnej zmluvy na právneho nástupcu alebo prednostné právo na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy na poľnohospodárske pozemky.

Keďže zákon je v súčasnosti v štádiu vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania, pričom k návrhu novely Zákona o nájme bolo zaznamenaných vyše 200 pripomienok, či už od ministerstiev, iných orgánov štátnej správy alebo aj od verejnosti, je možné predpokladať, že v súčasnom znení Zákon o nájme  nebude schválený.

Pripravované zmeny možno zhrnúť v nasledujúcich bodoch:

1. Zmena definície poľnohospodárskeho pozemku na účely Zákona o nájme: definícia upresňuje  legislatívny pojem “pozemok slúžiaci na poľnohospodárske účely”, pričom vymedzenie je jednoznačnejšie. S ohľadom  na predchádzajúcu právnu úpravu však ide o zanedbateľnú zmenu,
2. Určovanie výšky minimálneho nájomného je ďalšou zmenou vyplývajúcou z navrhovanej novely. Ako vyplýva z novely § 10 ods. 2 Zákona o nájme:

„Na vznik zmluvy o nájme pozemku podľa § 1 ods. 2 písm. b) na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej trojnásobok obvyklej výšky nájomného za poľnohospodársku pôdu v danom katastrálnom území. Obdobne sa určí výška odplaty za užívanie pozemku bez nájomnej zmluvy v areáli poľnohospodárskeho podniku zastavanom stavbami na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ak slúži na poľnohospodárske účely.“

Zákonodarca dopĺňa výpočet nájomného, pričom po novom by mali poľnohospodári platiť minimálne 3 násobok pôvodnej ceny nájmu. Uvedená zmena tak prináša 3 násobné zvýšenie minimálnej výšky nájomného,

3. Zrušenie obnovy nájomného vzťahu:

Jednou z najdôležitejších zmien, ktorá zasiahne značnú časť nájomných vzťahov je plánované zrušenie obnovy nájomného vzťahu, ktoré zabezpečuje v súčasnosti predĺženie nájmu v prípade, ak prenajímateľ (vlastník) poľnohospodárskej pôdy nevyzve aspoň rok pred skončením nájmu nájomcu na vrátenie pozemku. Zákonodarca odôvodňuje túto zmenu neprehľadnosťou a vznikajúcimi spormi pri poskytovaní podpory v poľnohospodárstve[9].

Vzhľadom k vznikajúcej duplicite priamych platieb (alebo tzv. dvojitej deklarácie) zákonodarca plánuje pristúpiť k zrušeniu automatickej obnovy nájomných vzťahov. Tým je vyjadrený zároveň záujem posilniť práva vlastníka pozemku a vytvoriť podmienky na prístup k pôde iným poľnohospodárskym subjektom.

Obnova nájomného vzťahu sa tak môže v prípade schválenia novely v znení súčasného návrhu uskutočniť za splnenia nasledujúcich podmienok:

• užívateľ (nájomca) zaslal návrh na uzatvorenie novej zmluvy vlastníkovi (prenajímateľovi),
• vlastník (prenajímateľ) do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu návrh neodmietol a nevyzval užívateľa (nájomcu) na vrátenie a prevzatie.

V tomto prípade sa predpokladá, že medzi vlastníkom a užívateľom vznikol nájomný vzťah, avšak s odkazom na § 6 Zákona o nájme, t. j. na dobu neurčitú s výpovednou dobou jedného (1) roka.

K zrušeniu obnovy nájomného vzťahu možno uviesť, že aj keď ide o opatrenie v prospech vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov a zároveň podporuje hospodársku súťaž medzi potenciálnymi nájomcami, môže zvýšiť cenu nájomného. Ustanovenie môže potenciálne ohroziť aj riadne obhospodarovanie pozemkov.

4. Úprava podmienok užívania pozemkov bez nájomnej zmluvy:

„Ak ide o pozemok, ktorý je užívaný bez nájomnej zmluvy, doručí jeho vlastník užívateľovi pozemku návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy alebo výzvu na vrátenie a prevzatie pozemku. Ak nedôjde k uzatvoreniu nájomnej zmluvy s vlastníkmi nadpolovič̌ného spoluvlastníckeho podielu alebo ak bola doručená výzva na vrátenie a prevzatie pozemku vlastníkov nadpolovičného spoluvlastníckeho podielu, je užívateľ pozemku povinný pozemok vrátiť do 30 dní po zbere úrody.“

Dopĺňa sa ustanovenie, na základe ktorého nebude postačujúce uzatvoriť zmluvu s menšinovým spoluvlastníkom (aj keď takáto nájomná zmluva by mala byť inak neplatná), ale je potrebné uzatvoriť zmluvu s vlastníkom (vlastníkmi), ktorý/í majú nadpolovičnú väčšinu, čo môže v praxi znamenať sťaženie procesu uzatvárania nájomnej zmluvy.

Tým môže byť zároveň ohrozené obhospodarovanie pôdy a môžu vznikať vyššie uvedené problémy pri tzv. dvojitej deklarácii, ktorá je popísaná vyššie v texte.

5. Postup pri predaji podniku, resp. väčšinového obchodného podielu spoločnosti a vzťah k nájomným zmluvám a ich prechodom na nadobúdateľa bol doteraz upravený tak, že prenajímateľ mohol odstúpiť od nájomnej zmluvy do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia podniku.

Zákonodarca však mení mechanizmus pri zmene vlastníckej štruktúry podniku, a to tak, že nájomca je povinný do 6 mesiacov odo dňa zápisu tejto zmeny zaslať prenajímateľovi návrh novej nájomnej zmluvy. Okrem toho, do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu v zmysle predchádzajúcej vety má prísť k uzatvoreniu nájomnej zmluvy.

Ak nepríde k uzatvoreniu nájomnej zmluvy postupom uvedeným v predchádzajúcom odseku, nájomný vzťah má zaniknúť po zbere úrody. Predpokladáme, že návrh sa vzťahuje aj na zmluvy uzatvorené so Slovenským pozemkovým fondom.

Novela v tejto časti neodôvodňuje navrhované ustanovenie pri zmene vlastníckej štruktúry.

Okrem toho môže byť potenciálne narušená aj kontinuita obhospodarovania pôdy, čo je odôvodnené skutočnosťou, že nájomnú zmluvu je potrebné uzavrieť (v zmysle bodu 4 tejto časti) s „vlastníkmi nadpolovičného spoluvlastníckeho podielu“.

6. Zmena § 12a a doplnenie § 12b Zákona o nájme:

V ustanovení § 12a Zákona o nájme má prísť k zmene procesného postupu pri vzniku podnájomného vzťahu. V prípade, ak nájomca nepristúpi k uzatvoreniu podnájomnej zmluvy, prenajímateľ má nárok žiadať okresný úrad o vydanie rozhodnutia, že k týmto pozemkom vzniká podnájomný vzťah.

V zákone sú špecifikované práva a povinnosti nájomcu, prenajímateľa, ako aj kompetencie príslušného okresného úradu.

K žiadosti o vydanie rozhodnutia deklarujúceho vznik podnájomného vzťahu treba doložiť zoznam poľnohospodárskych pozemkov, výzvu na vrátenie a prevzatie pozemkov doručenú nájomcovi, zmluvu o nájme a doklad o tom, že zmluvný vzťah skončil alebo á skončiť, písomný súhlas podielového spoluvlastníka/podielových spoluvlastníkov a návrh na umiestnenie pozemku.

Doplnením § 12b Zákona o nájme sa v zmysle pôvodnej úpravy, t. j. úpravy § 15 a nasl. zákona č. 330/1991 Zb.  usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej ako „Zákon o pozemkových úpravách“) sleduje usporiadanie užívacích vzťahov podľa pôvodného rozhodnutia § 15 Zákona o pozemkových úpravách. Prostredníctvom doplnenia § 12b do Zákona o nájme „sa umožňuje vlastníkovi pozemku, ktorému bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania rozhodnutím o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov usporiadať si svoje užívacie vzťahy podaním návrhu na začatie konania o vydaní rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu k doterajšiemu náhradnému pozemku v jeho prospech.“

7. Vedenie evidencie podnájomných vzťahov a iných užívacích vzťahov príslušným okresným úradom:

Podľa § 14 pripravovanej novely budú mať okresné úrady povinnosť evidovať všetky užívacie vzťahy k poľnohospodárskym pozemkom – či už nájomné, podnájomné alebo iné obdobné užívacie vzťahy boli verejne prístupné, čo by zároveň uľahčilo vzniknuté problémy pri duplicitných deklaráciách.

Je potrebné doplniť, že uvedená zmena zaťaží najmä okresné úrady a nájomcov. Zároveň nie každý nájomca má záujem evidovať tento nájomný vzťah vo verejne prístupnom registri.

Vzhľadom na výsledok pripomienkového konania a rozsiahle pripomienky zo strán orgánov štátnej správy, nezávislých organizácií a verejnosti možno predpokladať, že navrhované znenie nie je konečné a budú ho sprevádzať ďalšie zmeny.

ZÁKON O POZEMKOVÝCH ÚPRAVÁCH

Návrh Zákona o pozemkových úpravách, ktorý je v súčasnosti predmetom rokovaní v NR SR, čo je jedným zo záverečných štádií legislatívneho procesu (ku dňu 25.07.2017). V zmysle dôvodovej správy zákon reaguje najmä na potrebu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov (jednoduché pozemkové úpravy) k pozemkom nachádzajúcich sa pod „osídleniami marginalizovaných skupín“ (ďalej ako „osídlenia“) obyvateľstva a k pozemkom v hospodárskych dvoroch.[10] Účinnosť zákona je naplánovaná na 01.09.2017.

Novelu Zákona o pozemkových úpravách je možné rozdeliť z hľadiska prehľadnosti do dvoch častí, pričom v prvej časti sa budeme venovať najmä vysporiadaním vlastníckych a spoluvlastníckych vzťahov v hospodárskych dvoroch a v druhej časti ďalším dôležitým a očakávaným zmenám.[11]

1. USPORIADANIE VLASTNÍCKYCH VZŤAHOV V HOSPODÁRSKYCH DVOROCH:

Hospodárskym dvorom sa na účely Zákona o pozemkových úpravách rozumie “obvod združených pozemkov, na ktorom boli zriadené stavby poľnohospodárskych podnikov do 24. júna 1991, ktoré slúžili poľnohospodárskej výrobe.”

V súvislosti s jednoduchými pozemkovými úpravami na hospodárskom dvore je potrebné poukázať, že žiadateľom o jednoduché pozemkové úpravy je sám vlastník pozemnej stavby v hospodárskom dvore[12]. Vlastník je povinný (i) zabezpečiť financovanie pozemkových úprav a preukázať uzatvorenie zmluvy s osobou oprávnenou na projektovanie[13] a (ii) preukázať účelnosť pozemkových úprav.[14]

Účelnosť sa preukazuje už v tzv. prípravnom konaní. Prípravné konanie nasleduje po podaní žiadosti na príslušný okresný úrad. V prípravnom konaní sa okrem účelnosti preukazujú aj dôvody pozemkových úprav a ich naliehavosť.

V prípade pozemkových úprav v hospodárskych dvoroch sa v prípravnom konaní zisťuje aj záujem a vlastníkov pozemkov o pozemkové úpravy. Pri jednoduchých pozemkových úpravách v hospodárskom dvore sa zisťuje výlučne záujem vlastníkov v samostatnom obvode pozemkov v hospodárskom dvore. Je nevyhnutné, aby bol súhlas udelený minimálne vlastníkmi polovičnej výmery pozemkov.

V prípravnom konaní má oproti ostatným pozemkovým úpravám okresný úrad aj ďalšie kompetencie a povinnosti, medzi ktoré patrí napr.:

• prerokovanie pozemkových úprav s poľnohospodárskym podnikom,
• vyzvanie žiadateľa jednoduchých pozemkových úprav na navrhnutie pozemkov na účely vyrovnania,
• zriadenie prípravného výboru v spolupráci s obcou,
• prerokovanie pozemkových úprav s obcou a orgánom štátnej správy na úseku územného plánovania.

Vlastníkom pozemkov sa v zmysle § 8 novely Zákona o pozemkových úpravách poskytuje “vyrovnanie v pozemkoch. Nové pozemky sa vlastníkom poskytnú v rovnakej hodnote, akú majú pôvodné pozemky”, pričom všeobecné ustanovenia § 11 ods. 1 až ods. 6 Zákona o pozemkových úpravách sa nepoužijú, t. j. uplatní sa princíp proporcionality.

Po prípravnom konaní nastupuje samotné konanie o pozemkových úpravách v zmysle podmienok ustanovených zákonom a schválenie pozemkových úprav.

Zhrnutím jednoduchých pozemkových úprav je potrebné doplniť, že v hospodárskych dvoroch sa poskytujú prednostne pozemky pod stavbou vlastníkom pozemkov, ktorý vlastnili pozemky pod stavbou v hospodárskom dvore až doteraz.

 Zavedením tzv. jednoduchých pozemkových úprav na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov v hospodárskych dvoroch reaguje zákonodarca na potrebu vysporiadania vlastníckych a spoluvlastníckych vzťahov „pod“ hospodárskymi budovami. Žiadatelia tak majú možnosť zákonným a zjednodušeným spôsobom vysporiadať svoje vlastnícke vzťahy pod hospodárskymi budovami.

1. ĎALŠIE NOVINKY V ZÁKONE O POZEMKOVÝCH ÚPRAVÁCH

Novela sa v zmysle uvedeného netýka výlučne sprehľadnenia a úpravy procesných postupov pri jednoduchých pozemkových úpravách, ale obsahuje[15] aj ďalšie zmeny:

1. zmena pri užívaní pozemkov, resp. pri tzv. zjednodušených a zrýchlených postupoch[16], ktorá je zakotvená v § 12b Zákona o nájme. Pôvodné rozhodnutia tak stratia platnosť k 31.12.2018 v prípade opomenutia podania návrhu v zmysle pripravovaného ustanovenia § 12b Zákona o nájme,
2. doplnenie zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, v zmysle ktorého sa vymedzujú podmienky pre schválenie registrom. Zákonodarca vytvára možnosť zápisu rozhodnutí o vydržaní do katastra samostatne po zápise do registra. Taktiež odvod ustanovený v § 22 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom sa zdvojnásobuje,

Ďalšími zmenami sa upresňujú a dopĺňajú jednotlivé ustanovenia Zákona o pozemkových úpravách. Ako sme naznačili, novela v prvom rade spresňuje procesy pozemkových úprav a pod.

Zavedením nových postupov zjednodušených pozemkových úprav pri pozemkoch pod osídleniami a v hospodárskych dvoroch, ktoré považujeme za najdôležitejšie zmeny Zákona o pozemkových úpravách, dáva zákon vlastníkom pozemkov a obciam možnosť vysporiadať pozemkové vzťahy.

REGISTER PARTNEROV VEREJNÉHO SEKTORA A DOTERAJŠIA PRAX

Od 01.02.2017 je účinný zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora (ďalej len „ZRPVS“) nazývaný aj ako tzv. protischránkový zákon. Každý subjekt spĺňajúci podmienky ZRPVS je povinný sa v zmysle ZRPVS registrovať do registra partnerov verejného sektora (ďalej len „register PVS“), a to do 31.07.2017.

Zjednodušene povedané, partnerom verejného sektora je každá osoba, ktorá prijíma verejné zdroje, a to buď priamo alebo sprostredkovane ako subdodávateľ v ktoromkoľvek rade.[17] Medzi „príjem z verejných zdrojov“ možno zaradiť napríklad aj nájomnú zmluvu uzatvorenú so Slovenským pozemkovým fondom. Do tejto definície teda jednoznačne patria aj niektoré fyzické a právnické osoby pôsobiace v sektore poľnohospodárstva.

Pri pojme „dotácie“ však vzhľadom k absentujúcej právnej úprave vznikla polemika, či sa tzv. priame platby poskytované poľnohospodárskym subjektom považujú za prostriedky štátneho rozpočtu v zmysle:

• nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z.z. ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb,
• nariadenia vlády SR č. 152/2013 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou prechodných vnútroštátnych platieb.

Predmetom odbornej diskusie boli aj ďalšie prostriedky pochádzajúce z fondov Európskej únie, ktoré sa zaraďujú medzi zdroje štátneho rozpočtu a na prijímateľa (v prípade ich prijímania a splnenia zákonných podmienok) sa vzťahuje povinnosť registrácie do registra PVS.[18]

Je potrebné taktiež doplniť, že zákonodarca uvažuje nad zmenami, ktoré by vylúčili z pôsobnosti ZRPVS samostatne hospodáriacich roľníkov.

Napriek takmer polročnej účinnosti ZRPVS si dovoľujeme poznamenať, že z hľadiska poľnohospodárskych subjektov je ZRPVS potrebné doplniť a upraviť tak, aby bolo jednoznačne špecifikované, na ktoré „dotácie“, resp. fondy sa vzťahuje, keďže výkladové stanoviská poskytované zo strany jednotlivých ministerstiev nie sú právne záväzné. Taktiež je potrebné ustáliť, ako sa vypočítava hodnota „príjmu“ z verejných zdrojov pri nájomnej zmluve so Slovenským pozemkovým fondom. Momentálne v praxi platí, že prevažná väčšina poľnohospodárskych subjektov je v registri partnerov verejného sektora zaregistrovaná, čo však môže znamenať záťaž navyše pre podnikateľov bez právneho dôvodu.

OPOMÍNANÉ POVINNOSTI VO VZŤAHU K OCHRANE OSOBNÝCH ÚDAJOV

Poľnohospodári v praxi často opomínajú svoje povinnosti vo vzťahu k zákonu č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOÚ“). Je potrebné si uvedomiť, že poľnohospodárske subjekty, ktoré uzatvárajú napr. nájomné zmluvy s vlastníkmi pozemkov disponujú osobnými údajmi v zmysle ZOÚ, ktoré podliehajú zákonnej ochrane.

Poľnohospodárske subjekty sú ako nájomcovia v zmysle § 14 ods. 2 Zákona o nájme povinné viesť evidenciu prenajatých pozemkov, či už na účely preukazovania nájomného vzťahu ako takého alebo vo vzťahu k Poľnohospodárskej platobnej agentúre pri tzv. deklaráciách.

V súvislosti s uvedeným je potrebné aspoň v krátkosti definovať osobný údaj. Osobným údajom v zmysle ZOÚ môže byť akýkoľvek údaj týkajúci sa fyzickej osoby, na základe ktorej možno túto osobu určiť priamo alebo nepriamo (meno a priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, mail a pod.).

Je dôležité poznamenať, že poľnohospodári sú za účelom evidovania pozemkov v zmysle § 14 ods. 2 Zákona o nájme a v súlade s § 42 ods. 2 písm. a) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „Katastrálny zákon“) pri zápise nájomných vzťahov do katastra nehnuteľností povinní disponovať aj s osobitnou kategóriou osobných údajov, ktorou je rodné číslo.

Vo všeobecnosti platí, že k spracúvaniu osobných údajov je potrebný súhlas dotknutej osoby. Pri zákonných povinnostiach poľnohospodárov, ktorí sú povinní (i) viesť evidenciu nájomných vzťahov v zmysle § 14 ods. 2 Zákona o nájme a (ii) evidovať rodné čísla ako osobitnú kategóriu osobných údajov pre kataster nehnuteľností v zmysle Katastrálneho zákona. V prípade písmena (ii) však platí, že poľnohospodárske subjekty sú v zákonom rozsahu oprávnené spracúvať osobné údaje v rozsahu stanovenom zákonom bez súhlasu dotknutej osoby.

Odhliadnuc od toho, že poľnohospodárske subjekty sú poverené ZOÚ na spracúvanie osobných údajov v zmysle uvedených zákonov, vyplývajú im zo ZOÚ zákonné povinnosti. Tieto povinnosti sa rozlišujú v závislosti od spôsobu, akým sa vyššie uvedené osobné údaje o dotknutých osobách spracúvajú a môžu nimi byť povinnosti vypracovania bezpečnostného projektu, prijatie bezpečnostnej smernice, nahlásenie spracúvania osobných údajov Úradu na ochranu osobných údajov a pod.

Na druhej strane súhlas so spracúvaním osobných údajov je možné od dotknutých osôb získať (pri podpise zmluvy alebo dodatočne).

Vzhľadom na výšku sankcií[19], ako aj novú právnu úpravu v zmysle NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016, ktorá bude účinná  od 25. mája 2018[20] a pripravovanú novelu ZOÚ odporúčame, aby subjekty, ktorých sa problematika osobných údajov priamo dotýka, venovali ochrane osobných údajov pozornosť.

Poľnohospodárske právo: definície pôdy a pozemkov, nájom pôdy a prevod vlastníctva pôdy v našej právnej poradni. Pripravili sme video-školenie o poľnohospodárskych pozemkoch.

[1] Zmeny vyplývajúce z novely ZNVPP z marca 2017 (LP/2016/539: 1. vypustenie  podmienky 10 ročného trvalého pobytu s § 4 ods. 4 ZNVPP, 2. zavedenie elektronickej evidencie aktívnych poľnohospodárov, 3. modifikácia predkupného práva § 140 Občianskeho zákonníka, 4. zavedenie definície mladého poľnohospodára, 5. zriadenie predkupného práva pre Slovenský pozemkový fond:

[2] Dôvodová správa – Osobitná časť k § 3 ods. 1 písm. d) návrhu novely ZNVPP – LP/2017/429

[3] Napr.: Strana A zamieňa pozemky v hodnote 1 000 € a Strana B v hodnote 1 100 €. Rozdiel v cene je 100 €. Keďže sa rozdiel v cene odvíja od vyššej hodnoty pozemkov (Strana B), 10 % z tejto hodnoty je 100 €, takže je možné zameniť pozemky bez toho, aby sa na zmluvu použili ustanovenia ZNVPP.

[4] Môžeme však predpokladať, že ZNVPP odkáže na vyhlášku č. 38/2005 Z.z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav v znení neskorších predpisov

[5] Pozn.: V zmysle § 4 ods. 1 sa jedná o poľnohospodára vykonávajúceho poľnohospodársku výrobu v obci počas najmenej 3 rokov alebo začínajúceho poľnohospodára, ktorí sú evidovaní ako poľnohospodári, spoluvlastníka pozemku, blízku osobu alebo fyzickú osobu nadobúdajúcu najviac 3ha pozemkov.

[6] Obdobná právna úprava spočívajúca v stanovení maximálnych limitov nadobudnutia výmery poľnohospodárskych pozemkov je aj v Maďarsku.

[7] Podľa všeobecnej časti dôvodovej správy k navrhovanej novele ZNVPP pôjde o absolútnu neplatnosť.

[8] § 8 a nasl. Zákona o nájme

[9] Napr. v zmysle Nariadenia vlády č. 342/2014 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb v znení neskorších predpisov alebo v zmysle Nariadenia vlády č. 252/2013 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou prechodných vnútroštátnych platieb v znení neskorších predpisov

[10]Doplnenie písmen j) a k) do § 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách odsek, ktoré znejú: „j) je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom, ktoré sa nachádzajú pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva (ďalej len „osídlenie“), a k) je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov v hospodárskych dvoroch.“.

[11]Vzhľadom na charakter a účel newsletter-u považujeme za potrebné upriamiť pozornosť najmä na pozemkové úpravy v hospodárskych dvoroch.

[12] Na rozdiel od pozemkových úprav v zmysle § 2 ods. 1 písm. j) a § 8g a nasl. novely Zákona o pozemkových úpravách, kde je žiadateľom obec.

[13] § 8h v spojení s § 25 a § 25a novely Zákona o pozemkových úpravách

[14] § 7 ods. 2 novely Zákona o pozemkových úpravách

[15] Pozn.: okrem zmien legislatívno-technického charakteru.

[16] Pozn.: pôvodne zakotvených v § 15 Zákona o pozemkových úpravách.

[17] V zmysle § 2 ods. 2 ZRPVS nie je partnerom verejného sektora, t. j. nie je povinný sa zaregistrovať do registra PVS ten, „komu majú byť jednorazovo poskytnuté finančné prostriedky neprevyšujúce sumu 100 000 eur alebo v úhrne neprevyšujúce sumu 250 000 eur v kalendárnom roku, ak ide o opakujúce sa plnenie” alebo ten, “kto má jednorazovo nadobudnúť majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva, ktorých všeobecná hodnota úhrnne neprevyšuje sumu 100 000 eur”.

[18] Medzi tieto patria príjmy napr. z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a pod.

[19] Pozn.: v zmysle ZOÚ až do výšky 200.000 €.

[20] V plnom znení NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)