Zdielať článok


Facebook Linkedin
#3 Novela obchodného zákonníka účinná od 01.01.2018

Posledný článok o novele Obchodného zákonníka, ktorá je účinná od 01.01.2018 pojednáva o zmenách Obchodného zákonníka s dosahomn na trestné právo, konkrétne o zavedení nového trestného činu, úprave (resp. spresnení) skutkovej podstaty trestného činu marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania. Článok sa venuje aj „novej“ definícii subjektu verejného práva na účely ustanovenia o čase plnenia a zodpovednosti za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu.

V prvom článku sme sa venovali 1.  zrušeniu spoločnosti likvidáciou, 2. podmienkam splynutia, zlúčenia a rozdelenia spoločností, 3. založenia spoločnosti s ručením obmedzeným a 4. prevodu obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným. 

Druhý článok rozoberal 5. zmeny v oblasti obchodného tajomstva, 6. kapitálové fondy z príspevkov, 7. zodpovednosť ovládajúcej osoby, 8. zmeny vo vzťahu k zápisu štatutárnych orgánov do obchodného registra, 9. zmeny vo vzťahu k štatutárnym orgánom a 10. úpravu zákazu konkurencie.

Pre zachovanie prehľadnosti pokračujeme v číslovaní z predchádzajúcich článkov:

 

11. ZAVEDENIE NOVÉHO TRESTNÉHO ČINU – NEKALÁ LIKVIDÁCIA

Predmetná novela Obchodného zákonníka zavádza do zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Trestný zákon“) nový trestný čin Nekalej likvidácie.

Základná skutková podstata trestného činu Nekalej likvidácie je rozdelená do 3 odsekov a postihuje tak konanie, ktorým sa prevádza právnická osoba na tzv. bieleho koňa, pôsobenie ako tzv. biely kôň a rovnako aj konanie osoby, ktorá takúto osobu bieleho koňa sprostredkuje alebo vyhľadá.

Podstatou tohto trestného činu je snaha jeho páchateľov o zmarenie ukončenia podnikania riadnou a zákonnou likvidáciou tým, že dôjde k prevodu účasti na obchodnej spoločnosti na inú osobu, ktorá však nemá v úmysle skutočne vykonávať podnikateľskú činnosť.

Prvou skutkovou podstatu sa postihuje konanie, ktorým páchateľ prevedie účasť na právnickej osobe na inú osobu, ktorá len prepožičiava svoje meno a priezvisko a svoju totožnosť k prevzatiu práv a povinností a táto osoba nemá skutočný záujem vykonávať podnikateľskú činnosť, a to v úmysle zmariť ukončenie podnikania riadnou a zákonnou likvidáciou.

Druhou skutkovou podstatou sa postihuje konanie, ktorým páchateľ prepožičia svoje meno, priezvisko a totožnosť na účel prevodu účasti na právnickej osobe alebo na účel ustanovenia do funkcie štatutárneho orgánu, hoci nemá skutočný záujem o účasť na právnickej osobe alebo o funkciu štatutárneho orgánu právnickej osoby a súčasne táto osoba mala a mohla vedieť, že osoba, ktorá na ňu účasť na právnickej osobe prevádza alebo ktorá ju ustanovuje do funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti, mala v úmysle zmariť ukončenie podnikania riadnou a zákonnou likvidáciou.

Treťou skutkovou podstatou sa postihuje konanie, ktorým páchateľ vyhľadá alebo sprostredkuje inú osobu, ktorá prepožičia svoje meno, priezvisko a totožnosť k prevzatiu práv a povinností na spoločnosti za účelom prevodu účasti na právnickej osobe na takúto osobu alebo na účel ustanovenia takejto osoby ako štatutárneho orgánu spoločnosti, pričom takáto osoba nemá skutočný záujem vykonávať podnikateľskú činnosť.

Účelom tejto zákonnej úpravy je zabezpečiť, aby podnikateľské subjekty ukončovali podnikateľskú činnosť zákonným spôsobom v zmysle § 70 a nasl. Obchodného zákonníka likvidáciou. Likvidácia spoločnosti dostatočným spôsobom chráni aj práva veriteľov spoločnosti, ktorá je v likvidácií tým, že sa likvidácia zverejňuje v obchodnom vestníku a uvádza sa rovnako aj v názve spoločnosti počas likvidácie uvedením dôvetku „v likvidácií“.

Táto časť novely Trestného zákona je účinná od 08.11.2017 bez toho, aby boli v tomto prípade uvedené prechodné ustanovenia.

 

12. SPRESNENIE SKUTKOVEJ PODSTATY TRESTNÉHO ČINU MARENIA KONKURZNÉHO A VYROVNACIEHO KONANIA

V zmysle § 242 Trestného zákona sa trestného činu dopustí ten, kto marí konkurzné konanie, vyrovnacie konanie, konanie o reštrukturalizácií alebo konanie o oddlžení tým, že:

  1. nesplní povinnosť uloženú mu zákonom, ktorý upravuje takéto konanie alebo
  2. uvedie nepravdivé údaje v zozname aktív a pasív.

Toto ustanovenie sa vo svojom osobnom rozsahu vzťahuje aj na štatutárne orgány právnických osôb, ktoré sa môžu dopustiť tohto trestného činu porušením povinnosti, ktorú im ukladá osobitný zákon, najmä zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o konkurze“).

Novelou Obchodného zákonníka sa ustanovenie § 242 Trestného zákona ods. 1 dopĺňa v písmene a) aj o povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Teda štatutárne orgány právnických osôb, resp. ich členovia sa môžu dopustiť trestného činu Marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania tým, že včas nepodajú návrh na vyhlásenie konkurzu. V tomto zmysle je nutné pre štatutárne orgány, aby si zodpovedne a s náležitou odbornou starostlivosťou posúdili ekonomický a hospodársky stav spoločnosti a v prípade, ak sú splnené podmienky, za ktorých majú povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, tento podali. V opačnom prípade sa štatutárne orgány vystavujú riziku, že by naplnili skutkovú podstatu tohto trestného činu a riziku trestného stíhania.

Táto časť novely Trestného zákona je účinná od 08.11.2017 bez toho, aby boli v tomto prípade uvedené prechodné ustanovenia.

 

13. ROZŠÍRENÁ DEFINÍCIA SUBJEKTU VEREJNEJ SPRÁVY NA ÚČELY NOVÉHO USTANOVENIA § 340b

Obchodný zákonník v § 340b osobitným spôsobom reguluje čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva. Ak je dlžník subjektom verejného práva, teda štátny orgán, obec, vyšší územný celok, právnická osoba, ktorá je založená alebo zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu a štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, ak vykonávajú činnosť, ktorej obsahom je uspokojovanie verejných potrieb, tento je povinný splniť si svoj peňažný záväzok z dodania tovaru alebo poskytnutia služby v lehote splatnosti 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo 30 dní odo dňa poskytnutia riadneho plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr.

Novela Obchodného zákonníka rozširuje definíciu pojmu verejný subjekt aj o subjekty, ktoré sú zapísané v registri partnerov verejného sektora, pokiaľ ide o plnenie záväzkov z dodania tovaru a služieb, ktoré sú poskytované v prospech subjektu verejného práva. Inými slovami povedané, subjekt, ktorý je zapísaný v registri partnerov verejného sektora je povinný si plniť svoje peňažné záväzky z dodania tovaru alebo služieb, ktoré sú poskytované verejnému subjektu, svojmu subdodávateľovi v lehotách podľa § 340b Obchodného zákonníka, teda do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo 30 dní odo dňa poskytnutia riadneho plnenia.

Touto zmenou sa pre subdodávateľov partnerov verejného sektora zlepšujú podmienky tým, že budú mať rovnaké platobné podmienky ako v prípade, keby sami dodávali verejnému subjektu.

Táto zmena sa negatívnym spôsobom dotkne práve partnerov verejného sektora, ktorí budú musieť plniť svoje peňažné záväzky svojim subdodávateľom v kratších lehotách, ako majú bežne dohodnuté.

 

14. ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ NEPODANÍM NÁVRHU NA VYHLÁSENIE KONKURZU

V nadväznosti na touto novelou Obchodného zákonníka nastolený trend zvyšovania zodpovednosti štatutárnych orgán právnických osôb a iných osôb zúčastňujúcich sa na právach a povinnostiach právnických osôb dochádza k spresneniu a jednoznačnému zavedeniu zodpovednosti za škodu osôb, ktoré boli v mene právnickej osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Túto povinnosť má samotná právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu právnickej osoby a likvidátor právnickej osoby.

Vyššie uvedené osoby nesú priamo zodpovednosť za škodu, ktorá bola veriteľom právnickej osoby spôsobená tým, že tieto osoby porušili svoju povinnosť podľa zákona č. 7/2005 Z.z.  o konkurze a reštrukturalizácií v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o konkurze“) podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas.

V prípadoch, ak nebol konkurz na majetok právnickej osoby vyhlásený pre nedostatok majetku alebo bol z dôvodu nedostatku majetku konkurz právnickej osoby zastavený, alebo ak exekúcia alebo iné vykonávacie konanie bolo voči právnickej osobe zastavené pre nedostatok majetku, skutočnosť, že návrh na konkurz nebol podaný včas sa bude zo zákona predpokladať.

Zákon o konkurze v takomto prípade predpokladá, že rozsah škody vzniknutej veriteľovi  sa rovná rozsahu, v akom pohľadávka veriteľa nebola uspokojená. Uvedená domnienka platí, pokiaľ sa nepreukáže iná výška škody. Na tomto mieste sa dá prijať záver, že veriteľ sa bude snažiť preukázať výšku škody väčšiu, ako je zákonná domnienka a naopak zodpovedná osoba sa bude snažiť preukázať nižšiu výšku spôsobenej škody.

Nárok veriteľa na náhradu škody voči zodpovedným osobám sa premlčí najskôr uplynutím jedného roka od zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, od zrušenia konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok majetku alebo od ukončenia exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku.

Právoplatný rozsudok súdu voči zodpovednej osobe, ktorým sa jej uložila povinnosť nahradiť škodu v dôsledku porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, je zároveň pre zodpovednú osobu aj rozhodnutím o vylúčení. V praxi to bude znamenať, že zodpovedná osoba nemôže po dobu 3 rokov vykonávať funkciu štatutárneho orgánu spoločnosti, člena štatutárneho orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve, člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve. Rovnako to platí pre pôsobenie vo funkcií vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu.

Zároveň právoplatnosťou rozhodnutia o náhrade škody voči zodpovednej osobe táto zo zákona prestáva byť členom štatutárneho orgánu, členom dozorného orgánu, vedúcim organizačnej zložky podniku, vedúcim podniku zahraničnej osoby, vedúcim organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristom vo všetkých obchodných spoločnostiach a družstvách. Ak by takýto vylúčený zástupca spoločnosti naďalej osobne alebo prostredníctvom inej osoby konal v mene obchodnej spoločnosti, má sa za to, že takýmto konaním vyhlasuje, že uspokojí veriteľa obchodnej spoločnosti, ak jeho nároky neuspokojí obchodná spoločnosť alebo družstvo. Jedná sa o vznik ručiteľského vzťahu medzi vylúčeným zástupcom a veriteľom obchodnej spoločnosti priamo zo zákona. Na ručenie vylúčeného zástupcu voči veriteľom obchodnej spoločnosti sa použijú ustanovenia o ručení § 303 až § 312 Obchodného zákonníka.

 

ZÁVER

Úmyslom predmetnej novely Obchodného zákonníka je najmä posilniť práva a oprávnené záujmy veriteľov obchodných spoločností, ktoré sú ohrozené nekalými praktikami niektorých podnikateľských subjektov. Často práve záväzky obchodných spoločností voči veriteľom a nedostatok cash-flow je dôvodom pre zlúčenie obchodnej spoločnosti alebo prevod účasti v tejto spoločnosti na inú osobu.

Ďalším krokom podnikateľov v nadväznosti na predmetnú novelu Obchodného zákonníka by mala byť revízia vnútorných postupov v spoločnosti a zavedenie nových pravidiel, ktoré dokážu efektívnym spôsobom ochrániť nielen spoločnosť, ale aj štatutárne orgány a členov štatutárnych orgánov spoločností pred dôsledkami, ktoré zavádza novela Obchodného zákonníka.

 

Súvisiace články