Doručovanie platobného rozkazu – bude možné založiť fikciu doručenia pri elektronickom doručovaní platobných rozkazov? Novela zákona o e-Governmente plánuje zaviesť inštitút „bezdôvodné odopretie prijatia doručovaného elektronického úradného dokumentu“, ktorý umožní založiť fikciu doručenia práve tých úradných dokumentov, pri ktorých sa inak neuplatňuje náhradné doručenie.
Aktivácia elektronických schránok
Vzhľadom na blížiaci sa termín povinnej aktivácie elektronických schránok pre právnické osoby zapísané v obchodnom registri (01.07.2017), prichádza k legislatívnym úpravám aj vo vzťahu k elektronickému doručovaniu úradných dokumentov. Podstatným sa javí najmä otázka doručovania úradných správ do elektronickej schránky (ďalej len „e-schránka“) pri ktorých vo všeobecnosti nemožno použiť inštitút náhradného doručenia, ako je napríklad platobný rozkaz.
Zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o e-Governmente“) upravuje v zásade tri druhy doručovania elektronických správ: 1. doručovanie orgánu verejnej moci; 2. doručovanie do vlastných rúk, 3. doručovanie, ktoré sa nevykonáva do vlastných rúk (tzv. bežné doručenie). Pre každý druh doručovania je odlišná úložná lehota.
Úložná lehota pre správy doručované fyzickým a právnickým osobám do e-schránky v režime „do vlastných rúk“ je štandardne 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia do e-schránky. Správy doručené orgánu verejnej moci sú doručené uložením do e-schránky, t.j. okamžite, tam nie je žiadna úložná lehota. Na ostatné správy, ktoré sa nedoručujú do vlastných rúk, nie je stanovená odberná lehota, do e-schránky sú uložené automaticky a považujú sa za doručené deň nasledujúci po dni uloženia.
Elektronická správa doručená v režime „do vlastných rúk“ sa považuje za doručenú dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Ide o použitie náhradnej formy doručenia, tzv. „fikcie doručenia“.
Doručovanie podľa CSP
Nakoľko všeobecná úprava doručovania platobných rozkaz podľa § 266 ods. 2 CSP vylučuje náhradnú formu doručenia, obdobná úprava bola prebratá aj do zákona o e-Governmente. Konkrétne ust. § 32 ods. 6 zákona o e-Governmente vylučuje použitie fikcie doručenie pre tie úradné správy, pri ktorých osobitný predpis neumožňuje použitie náhradného doručenia. V tomto prípade tým osobitným predpisom je práve Civilný sporový poriadok (CSP). Z toho vyplýva, že neprevzatím platobného rozkazu doručeného do e-schránky nedochádza márnym uplynutím úložnej lehoty k doručeniu tohto rozhodnutia formou fikcie doručenia.
Výraznú zmenu vo vyššie uvedenom však môže priniesť novela zákona o e-Governmente, ktorá je k 14.06.2017 v štádiu procesu vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania pod číslom legislatívneho procesu LP/2017/260. Zámerom novely je okrem iného zaviesť tzv. inštitút – „bezdôvodné odopretie prijatia doručovaného elektronického úradného dokumentu“ (ďalej aj ako „bezdôvodné odopretie dokumentu“). Z obsahu úpravy tohto inštitútu je možné určiť, že pokiaľ sa osoba (napr. spoločnosť) prihlási do svojej elektronickej schránky počas plynutia úložnej lehoty pri doručovaní elektronického úradného dokumentu, ktorý sa doručuje do vlastných rúk a u ktorého je zároveň vylúčené náhradné doručenie (napr. spomínaný platobný rozkaz) a táto osoba zároveň tento elektronický úradný dokument nepotvrdí, v takom prípade sa elektronický úradný dokument považuje za doručený dňom uplynutím úložnej lehoty, i keď by inak bola vylúčená fikcia náhradného doručenia.
Doručovanie platobného rozakzu v praxi
V praxi to bude následne znamenať, že pokiaľ bude napr. spoločnosti doručený platobný rozkaz a v čase plynutia jeho úložnej lehoty sa spoločnosť prihlási do svojej elektronickej schránky, ale tento platobný rozkaz neprevezme, dňom nasledujúcim po márnom uplynutí úložnej lehoty je tento platobný rozkaz riadne doručený spoločnosti, i keď ho spoločnosť priamo neprevzala, jeho obsah nevidela a in abstracto je náhradné doručenie vylúčené.
Z dôvodovej správy nevyplýva osobitný účel zákonodarcu k tejto úprave, môžeme však vychádzať z toho že inštitút bezdôvodného odopretia dokumentu má za cieľ eliminovať úmyselné vyhýbanie sa určitým typov úradnej dokumentácie. Otáznym ostáva, či bude mať zákonodarca záujem „ošetriť“ obdobné situácie aj pri listinnom doručovaní, kedy napr. osoba v čase úložnej lehoty dvoch úradných zásielok na pošte, prevezme len jednu z nich a pri druhej nechá (účelovo) uplynúť úložnú lehotu.
Navrhovaná účinnosť novely zákona o e-Governmente je zatiaľ určená na 01. novembra 2017. O jej konečnej verzií rozhodne až Národná rada Slovenskej republiky po odovzdaní konečného návrhu Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu.
O elektronických schránkach a aktuálnej situácii k nim sme pripravili aj video-školenie: