Od 1. augusta 2025 je účinná novela zákona č. 265/2022 Z. z. (zákon o publikáciách), ktorá opätovne zavádza právo na opravu a zároveň zriaďuje špecializované „tlačové senáty“ na rozhodovanie žalôb o povinnosť uverejniť opravu (príp. dodatočné oznámenie), ak ju médiá nezverejnia alebo porušia zákonné podmienky.
Nižšie prinášame prehľad platnej úpravy, praktické dopady pre médiá a otvorené otázky vo svetle práva EÚ a judikatúry ESĽP.
Koho sa zavedenie povinností dotkne?
- vydavatelia periodických publikácií (vrátane elektronických),
- prevádzkovatelia spravodajských webových portálov,
- tlačové agentúry,
- vysielatelia (TV/radio)
Podstata „práva na opravu“
Ak médium zverejní nepravdivé alebo neúplné skutkové tvrdenie zasahujúce do cti, dôstojnosti či súkromia fyzickej osoby alebo do dobrej povesti právnickej osoby (a dotknutú osobu možno presne určiť), táto osoba má právo domáhať sa bezodplatnej opravy za nižšie uvedených podmienok:
- Oprava sa uverejní v tom istom médiu (periodikum/portál/agentúrny servis; pri vysielaní v TV alebo rozhlase) na porovnateľne viditeľnom mieste a s označením „oprava“.
- Oprava sa uverejní bez redakčného komentára; pri vysielaní sa uvedie aj meno/názov žiadateľa.
- Prevádzkovatelia spravodajských portálov a vydavatelia e‑periodík musia zriadiť samostatnú a viditeľne označenú e‑mailovú adresu na doručovanie žiadostí o opravu.
Lehoty a forma podávania žiadosti
- Žiadosť o opravu: musí byť podaná do 30 dní od uverejnenia tvrdenia (písomne alebo e-mailom).
- Povinnosť uverejniť opravu: bezodkladne; najneskôr však do 3 dní od doručenia žiadosti. Pri periodikách možno uverejniť v najbližšom vydaní, najneskôr však do 60 dní od doručenia žiadosti.
- Prevádzkovateľ spravodajského webu a vydavateľ e-periodika musia zriadiť a zverejniť samostatný e-mail na prijímanie žiadostí o opravu – musí byť uvedený na titulnej strane alebo na inom viditeľnom mieste (napr. hlavička/pätička, „Kontakt/Impressum“) a slúžiť výlučne na využitie práva na opravu.
Ako má oprava vyzerať
- Oprava sa uverejňuje v znení navrhnutom žiadateľom alebo v znení dohodnutom so žiadateľom,
- Na rovnocennom mieste a rovnakým písmom ako pôvodné tvrdenie, s označením „oprava“,
- Bez súvisiaceho textu obsahujúceho hodnotiaci úsudok média (t. j. bez redakčného komentára).
- Vo vysielaní sa uverejní s označením „oprava“ a s uvedením mena/názvu žiadateľa; ak pôvodný program už neexistuje, oprava sa zaradí v programe, ktorý ho nahradil, alebo v rovnocennom čase.
Kedy možno opravu odmietnuť
- žiadosť nemá zákonom predpísané náležitosti,
- médium preukáže pravdivosť alebo úplnosť napádaného tvrdenia,
- oprava už bola uverejnená z vlastného popudu v súlade so zákonom,
- uverejnenie by bolo protiprávne alebo v rozpore s dobrými mravmi,
- uverejnenie by neoprávnene zasiahlo do práv tretích osôb,
- právo na opravu sa nevzťahuje na obsah, za ktorý médium nezodpovedá (napr. prevzatý obsah).
Súdne konanie a príslušné „tlačové senáty“
Ak oprava nebola uverejnená vôbec alebo neboli dodržané zákonné podmienky (miesto, forma, označenie „oprava“, lehota), dotknutá osoba sa môže domáhať uverejnenia opravy v zákonom predpísanej podobe žalobou na príslušnom súde. Ak bude súd žalobu považovať za dôvodnú uloží žalovanému povinnosť uverejniť opravu pri stanovení konkrétneho spôsobu uverejnenia, spoločne s lehotou na dobrovoľné plnenie. Nesplnenie tejto povinnosti je vymáhateľné súdnym výkonom rozhodnutia.
Lehota a náležitosti žaloby
- Žalobu je možné podať najneskôr do 90 dní od uverejnenia napadnutého skutkového tvrdenia (pri „dodatočnom oznámení“ od právoplatnosti dotknutého rozhodnutia). Po márnom uplynutí lehoty právo na súdnu ochranu v tomto režime zaniká.
- Žaloba má označiť napadnutý výstup, uviesť, že ide o skutkové (nie hodnotiace) tvrdenie, uviesť prečo je dané tvrdenie nepravdivé/neúplné, v čom zasiahlo do chránenej sféry žalobcu a čo má obsahovať oprava.
Príslušnosť súdu (tkzv. „tlačové senáty“)
- Na pojednávanie vo veci sú príslušné nasledujúce súdy resp. ich senáty:
- Mestský súd Bratislava IV (obvody krajov BA, NR, TT),
- Okresný súd Banská Bystrica (obvody krajov BB, TN, ZA),
- Mestský súd Košice (obvody krajov KE, PO).
Rozsah súdnej ochrany a obrana povinného
- Súd rozhoduje len o povinnosti uverejniť opravu (resp. dodatočné oznámenie) a o jej forme.
- Pôvodne zamýšľaná paušálna peňažná náhrada ujmy spôsobenej nepravdivým skutkovým tvrdením, ktorú predpokladala dôvodová správa k návrhu zákona s pôvodne zamýšľanou výškou až do výšky 15 000 eur, v prijatom znení nie je. To však nevylučuje paralelné (mimo tohto konania) uplatnenie nárokov z ochrany osobnosti/dobrej povesti v civilnom spore.
- Povinný subjekt sa môže brániť najmä tým, že preukáže pravdivosť alebo úplnosť tvrdenia, prípadne poukáže na nesplnenie zákonných náležitostí žiadosti, na už uverejnenú opravu z vlastného podnetu, či na zákonné dôvody odmietnutia (protiprávnosť, rozpor s dobrými mravmi, zásah do práv tretích osôb, nezodpovednosť za obsah).
Vysielanie a služby na požiadanie
- Rovnaký model platí pre vysielateľov (TV/rádio); oprava sa odvysiela s označením „oprava“ a menom/názvom žiadateľa, prípadne v nahrádzajúcom programe alebo v rovnocennom vysielacom čase. Primerane sa uplatní aj na iné audiovizuálne služby.
Prechodné ustanovenia
- Žiadosti o uverejnenie vyjadrenia vzťahujúce sa na skutkové tvrdenia uverejnené pred 1. augustom 2025 sa posudzujú a vybavujú podľa právnej úpravy účinnej do 31. júla 2025. Súdne konania začaté do 31. júla 2025 vo veciach uverejnenia vyjadrenia (alebo s tým súvisiacich nárokov) sa dokončia pred vecne a miestne príslušnými súdmi určenými podľa predpisov účinných do 31. júla 2025, t. j. bez aplikácie novej kauzálnej príslušnosti „tlačových senátov“.
Skutkové tvrdenie vs. hodnotiaci úsudok: krehká hranica, na ktorej celý mechanizmus stojí
Novela sa vzťahuje výlučne na skutkové tvrdenia, teda výroky, ktorých pravdivosť je objektívne overiteľná (opis toho, čo sa stalo alebo nestalo), zatiaľ čo hodnotiace úsudky – názory či komentáre – naďalej požívajú zvýšenú mieru ochrany slobody prejavu. Nevyžaduje sa pri nich dokazovanie „pravdivosti“, ale existencia dostatočného skutkového základu a primeranosti vyjadrenia (ESĽP Lingens v. Rakúsko; porov. aj judikatúru ÚS SR, napr. sp. zn. III. ÚS 385/2012).
Problémom je, že zákon nedefinuje, čo presne je „skutkové tvrdenie“, ani neuvádza metodiku preukazovania pravdivosti či úplnosti, čo v praxi môže vyvolať spory o kvalifikáciu výrokov, najmä pri „hybridných“ formuláciách, kde sa skutkové tvrdenia prelínajú s interpretáciou autora.
Rozlišovanie sa zrejme bude opierať o jazykové znaky (kategorický opis reality verzus hodnotiace adjektíva), kontext a žáner (spravodajstvo/komentár/analýza), časový aspekt (pravdivosť výstupu k dátumu zverejnenia) a oporu v zdrojoch, pričom ochrana novinárskych zdrojov ostáva zachovaná a požiadavka „preukazovať pravdivosť“ nesmie viesť k odhaľovaniu ich identity.
Ak sa výrok kvalifikuje ako skutkové tvrdenie, médium môže žiadosť o opravu odmietnuť len vtedy, ak preukáže jeho pravdivosť alebo úplnosť; ak pôjde o hodnotiaci úsudok, právo na opravu sa neuplatní a prípadný exces sa rieši inými civilnoprávnymi prostriedkami.
Ilustratívne: veta „Spoločnosť X neodviedla štátu DPH za marec 2025“ je overiteľné skutkové tvrdenie, kým „Konanie spoločnosti X bolo nepoctivé“ bude spravidla hodnotiaci úsudok, pri ktorom sa vyžaduje len preukázanie skutkového základu, nie dokazovanie „pravdy“ názoru.
Otvorené otázky a potenciálne kolízie s právom EÚ
Povinné uverejnenie „verbatim“ bez komentára
Zákon prikazuje uverejniť opravu v znení navrhnutom alebo dohodnutom so žiadateľom, na rovnocennom mieste a s označením „oprava“, pričom v tom istom výstupe výslovne zakazuje akýkoľvek redakčný komentár. Médiu teda nie je dovolené pripojiť vlastné vysvetlenie priamo pri oprave; môže ho uviesť iba v samostatnom oddelenom článku či inom vysielacom vstupe. Takto paušálne formulovaná povinnosť môže byť sporná vo svetle zásad European Media Freedom Act o redakčnej nezávislosti a o tom, že zásahy do obsahu musia byť jasne vymedzené, nevyhnutné a primerané – blanketný zákaz súbežného kontextu môže pôsobiť neúmerne.
Dôkazné bremeno a štandard dokazovania
Dôvodová správa síce avizuje, že v spore ponesie kľúčové dôkazné bremeno médium, no zákon to výslovne neustanovuje. Súdna prax tak bude musieť vyvážiť právo na opravu so slobodou prejavu a ochranou novinárskych zdrojov (ESĽP prísne chráni anonymitu zdrojov), aby sa z povinnosti „preukazovať pravdivosť“ nestal de facto tlak na to aby médium odhalilo svoje zdroje.
Rozsah opravy a riziko zneužitia
Zákonná úprava nestanovuje žiadne vecné ani formálne limity dĺžky či štruktúry opravy. Žiadateľ tak môže navrhnúť veľmi rozsiahly text vlastnej opravy a trvať na jeho zverejnení na rovnocennom mieste a v rovnakom formáte ako pôvodné tvrdenie. Mechanizmus sa potom môže používať nielen na korekciu konkrétnej nepresnosti, ale fakticky aj na „prepisovanie“ redakčného výstupu či prekrývanie jeho informačnej hodnoty. Pri online portáloch a periodikách to vytvára významnú prevádzkovú záťaž a zvyšuje sa riziko tzv. chilling effectu – preventívneho obmedzovania tém a formulácií zo strachu z nálsednej povinnosti publikovať cudzie, objemné texty. Jedinými explicitnými brzdami sú taxatívne dôvody odmietnutia uverejnenia opravy, tie však riešia neriešia primeranosť rozsahu.
Vylúčenie zodpovednosti vydavateľa za obsah
Zákon vylučuje právo na opravu tam, kde vydavateľ/prevádzkovateľ „nezodpovedá za obsah alebo pravdivosť informácie“, no bez bližšieho vymedzenia typových situácií. Nie je teda jasné, či zodpovedá aj za informácie uvedené napr. v blogoch, autorských stĺpčekoch, či živých vstupoch hostí. Kým zákon jasne neupraví hranicu zodpovednosti za obsah, bude potrebné, aby túto dotvorila aplikačná prax (rozhodnutia „tlačových senátov“) a interné politiky médií.
Praktické dopady a odporúčané kroky pre médiá
Interné procesy
- zriadiť a viditeľne uviesť samostatný e-mail na prijímanie žiadostí o opravu,
- zaviesť interné procesy spočívajúce v prijatí – evidencií – právnej kvalifikácie namietaného tvrdenia – preverenia skutkového základu – publikácií/odmietnutia žiadosti,
- evidovať podklady k faktickým tvrdeniam pre účely prípadného preukazovania ich pravdivosti (zdroje, dokumenty, časové pečiatky),
- pripraviť šablóny dokumentov: potvrdenie prijatia žiadosti o opravu, výzva na doplnenie náležitostí žiadosti, oznámenie o uverejnení/odmietnutí s právnym odôvodnením,
Praktické tipy pre žiadateľov
- dôsledne sledujte 30-dňovú lehotu a dajte pozor na dodržanie všetkých náležitostí žiadosti o opravu (identifikácia výstupu, označenie nepravdivých/neúplných viet, prečo zasahujú, pravdivé/úplné znenie),
- presne identifikujte osobu, ktorej sa nepravdivé/neúplné tvrdenie týka,
- ak nedocielite uverejnenie opravy, zvážte paralelne žalobu na ochranu osobnosti/dobrej povesti v civilnom konaní.
Záver
Novela si kladie za cieľ zjednať rýchlu nápravu pri nepravdivých či neúplných skutkových tvrdeniach a zavádza procesnú špecializáciu súdov, čo môže skrátiť dĺžku trvania prípadných súdnych sporov a zvýšiť predvídateľnosť rozhodovania. Súčasne však úprava obsahuje viacero neurčitých právnych pojmov – chýbajúca legálna definícia „skutkového tvrdenia“, absencia limitov rozsahu opravy a povinnosť uverejniť text „verbatim“ bez sprievodného komentára. Toto sa môže dotknúť redakčnej autonómie a v praxi vyvolať nárast sporov a vyústiť k obmedzeniu slobody slova. Vyvažovanie ochrany osobnostných práv so slobodou prejavu bude preto stáť najmä na proporcionalite a dôslednom rozlišovaní medzi faktickým tvrdením a názorom autora.
Pre médiá z toho plynie potreba nastaviť interné procesy a pripraviť sa na „case-by-case“ posudzovanie žiadostí, vrátane argumentácie k pravdivosti/úplnosti bez ohrozenia anonymity zdrojov. Žiadatelia by mali dbať na včasnosť a kvalitu žiadostí a počítať s tým, že mechanizmus slúži na korekciu faktov, nie na prepisovanie editoriálneho obsahu.
Kľúčové preto bude, ako sa k novej úprave postavia „tlačové senáty“. Ich skorá judikatúra by mala vyjasniť hranice skutkových tvrdení, primeranosť rozsahu opráv a štandard preukazovania pravdivosti. Ak sa ukáže, že niektoré aplikačné problémy pretrvávajú, bude na mieste zvážiť cielené legislatívne spresnenia, aby sa dosiahla rovnováha medzi účinnou ochranou dobrej povesti a zachovaním redakčnej slobody.
