Európska únia prijala horizontálny rámec, ktorého cieľom je urobiť z udržateľných výrobkov trhový štandard. Nariadenie ESPR sa zameriava na celý životný cyklus produktov od ich návrhu a výroby cez fázu používania až po nakladanie s nimi na konci životnosti. Jeho ambíciou je výrazne znížiť uhlíkovú aj celkovú environmentálnu stopu výrobkov. Nariadenie nadobudlo účinnosť 18. júla 2024 a uplatňovať sa začne od júla 2026. Prechodné obdobie má zabezpečiť, aby sa priemysel aj orgány dohľadu stihli pripraviť na konkrétne povinnosti, ktoré budú postupne stanovené v delegovaných aktoch. Súčasne sa ruší doterajšia smernica o ekodizajne (2009/125/ES) a menia sa súvisiace predpisy tak, aby boli pravidlá jednotné v celom vnútornom trhu EÚ.
Predmet a účel novej právnej úpravy
Nové nariadenie zavádza jednotné pravidlá, ktoré majú podporiť tvorbu výrobkov s dlhšou životnosťou, jednoduchšou opraviteľnosťou a lepšou recyklovateľnosťou. Jeho cieľom je zamedziť výrobe jednorázových produktov a otvoriť priestor pre rozvoj obchodných modelov založených na opravách, prenájme či repasovaní.
Rozsah regulácie udržateľných výrobkov
Nový rámec sa vzťahuje na prakticky všetky fyzické výrobky uvádzané na trh alebo do používania v Európskej únii, vrátane komponentov a polotovarov. Do pôsobnosti teda spadá široká škála tovarov – od elektroniky a zariadení informačných a komunikačných technológií, ako sú smartfóny, počítače, tablety, servery či sieťové prvky, cez textil a nábytok až po stavebné výrobky. Z uplatnenia sú výslovne vyňaté len vybrané kategórie, a to potraviny a krmivá, humánne a veterinárne lieky, živé rastliny a zvieratá, produkty ľudského pôvodu, niektoré dopravné prostriedky podliehajúce osobitným homologizačným predpisom a tiež špecifické výrobky pre obranné a bezpečnostné účely. Komisia považuje za prioritné skupiny, ktoré je potrebné regulovať najmä textil a obuv, nábytok a matrace, elektronika a IKT produkty, domáce spotrebiče, výrobky zo železa a hliníka, pneumatiky, detergenty, farby, mazivá a ďalšie chemikálie.
Povinné subjekty a ich zodpovednosť
Hlavná zodpovednosť spočíva na výrobcoch a dovozcoch, ktorí musia zabezpečiť, aby každý výrobok spĺňal budúce ekodizajnové požiadavky. Zahŕňa to vypracovanie EÚ vyhlásenia o zhode a sprístupnenie všetkých predpísaných informácií vrátane údajov v digitálnom pase výrobku.
Distribútori a predajcovia nesmú uvádzať na trh výrobky, ktoré nezodpovedajú požiadavkám, a pri predaji (vrátane online predaja) sú povinní zákazníkovi poskytnúť prístup k digitálnemu pasu a ďalším povinným údajom. Povinnosti sa rozširujú aj na online trhoviská, ktoré musia zosúladiť svoje procesy s pravidlami bezpečnosti a informovanosti v súlade s Aktom o digitálnych službách.
Ako sa zmení dizajn a označovanie výrobkov
Konkrétne povinnosti budú určené v delegovaných aktoch, ktoré pre jednotlivé produktové skupiny nastavia minimálne štandardy udržateľnosti. Pôjde najmä o požiadavky na trvácnosť a spoľahlivosť výrobkov, ich opraviteľnosť a udržateľnosť (vrátane povinnej dostupnosti náhradných dielov a technických informácií), možnosť modernizácie a modularity, ako aj energetickú a materiálovú efektívnosť či šetrné využívanie vody. Zároveň sa predpokladá určenie minimálneho podielu recyklovaných materiálov, povinnosti zohľadňovať recyklovateľnosť a repasovateľnosť a zavedenie obmedzení pre látky, ktoré by recykláciu znemožňovali alebo predstavovali zdravotné a environmentálne riziká.
Digitálny pas výrobku (DPP)
Nariadenie zároveň po novom zavádza digitálny pas výrobku ako povinný identifikačný a dátový nástroj udržateľnosti. Každý výrobok z určených kategórií sa môže uvádzať na trh EÚ len s platným pasom zapísaným v centrálnom registri Komisie. Pas je dostupný prostredníctvom QR kódu a obsahuje údaje o zložení, použitých látkach, recyklovateľnosti, opravách a možnostiach údržby. Spotrebiteľ má prístup k základným informáciám, zatiaľ čo opravovne, recyklačné subjekty a orgány dohľadu vrátane colných orgánov využívajú rozšírené dáta.
Zákaz ničenia nepredaných výrobkov
Nariadenie reaguje na plytvanie zdrojmi tým, že zavádza zákaz likvidácie nového, nepredaného spotrebného tovaru, najmä v sektore textilu a obuvi. Od 19. júla 2026 sa táto povinnosť vzťahuje na veľké podniky, od 19. júla 2030 aj na stredné podniky, pričom mikropodniky sú z pravidiel vyňaté. Podniky musia namiesto ničenia zabezpečiť opätovné využitie, darovanie, repasovanie alebo recykláciu a zároveň každoročne transparentne zverejňovať údaje o počte a hmotnosti vyradených výrobkov spolu s dôvodmi. Rámec počíta s tým, že zákaz sa môže v budúcnosti rozšíriť aj na ďalšie kategórie, napríklad elektroniku, ak sa preukáže podobná prax.
Záver
Nariadenie o ekodizajne udržateľných výrobkov predstavuje zásadnú zmenu v regulácii produktov na európskom trhu. Z rámca, ktorý doteraz upravoval iba energeticky významné zariadenia, sa stáva komplexný mechanizmus určujúci parametre udržateľnosti pre takmer celý spotrebný aj priemyselný tovar. Pre podnikateľov to znamená, že otázky životnosti, opraviteľnosti, recyklovateľnosti či transparentného poskytovania informácií už nebudú len dobrovoľnými benefitmi, ale povinnou súčasťou podnikania.
Hoci sa prvé povinnosti začnú uplatňovať až v horizonte rokov 2027 až 2028, firmy, distribútori aj verejní obstarávatelia musia začať konať už dnes. Včasná príprava im umožní nielen zvládnuť súlad s novou legislatívou, ale aj využiť prichádzajúce zmeny ako konkurenčnú výhodu. ESPR tak nebude iba regulačnou záťažou, ale môže sa stať impulzom pre inovácie, nové obchodné modely a posilnenie konkurencieschopnosti na jednotnom trhu.
