Spor o uzavretie kolektívnej zmluvy a právo na štrajk

23. septembra 2020

Postup dojednávania individuálnych a kolektívnych vzťahov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami za účelom uzavretia kolektívnych zmlúv je zakotvený v zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní (ďalej len „Zákon o kolektívnom vyjednávaní“). Zákon o kolektívnom vyjednávaní obsahuje okrem pravidiel dojednávania kolektívnej zmluvy aj spôsob riešenia tzv. kolektívneho sporu, ktorý predstavuje spor o uzavretie kolektívnej zmluvy alebo spor o plnenie záväzkov kolektívnej zmluvy, z ktorých nevznikajú nároky jednotlivým zamestnancom. 

Kolektívne vyjednávanie sa v zmysle Zákona o kolektívnom vyjednávaní začína predložením písomného návrhu na uzavretie kolektívnej zmluvy jednou zo zmluvných strán druhej zmluvnej strane. Táto je povinná na návrh písomne odpovedať v dojednanej lehote, inak najneskôr do 30 dní od predloženia návrhu. Pokiaľ je už kolektívna zmluva v platnosti, zmluvné strany sú v zmysle Zákona o kolektívnom vyjednávaní povinné začať rokovanie o uzavretí novej kolektívnej zmluvy najmenej 60 dní pred skončením platnosti uzavretej kolektívnej zmluvy. Ak sa zmluvné strany nedohodnú na uzavretí kolektívnej zmluvy, vzniká tzv. kolektívny spor podľa § 10 Zákona o kolektívnom vyjednávaní.

Kolektívny spor sa môže riešiť (I) prostredníctvom  sprostredkovateľa, ktorého určia zmluvné strany, alebo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na žiadosť ktorejkoľvek zo strán; (II) konaním pred rozhodcom, ak bolo konanie pred sprostredkovateľom neúspešné, avšak iba po dohode zmluvných strán (kolektívna zmluva sa považuje za uzavretú doručením rozhodnutia rozhodcu zmluvným stranám v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy), (III) prostredníctvom štrajku zamestnancov alebo výluky zamestnávateľom.

Ak nie je kolektívna zmluva uzavretá ani po konaní pred sprostredkovateľom a zmluvné strany nepožiadali ani o riešenie sporu rozhodcom v zmysle vyššie uvedeného, môže sa vyhlásiť štrajk – t.j. čiastočné alebo úplné prerušenie práce zamestnancami alebo výluka – t.j. čiastočné alebo úplné zastavenie práce zamestnávateľom. Podmienky vyhlásenia štrajku v kolektívnom spore určujú bližšie ustanovenia § 16 až § 26 Zákona o kolektívnom vyjednávaní a podmienky vyhlásenia výluky upravujú ustanovenia § 27 až 31 Zákona o kolektívnom vyjednávaní.

Aj v súvislosti so stále aktuálnou mimoriadnou situáciou v Slovenskej republike v dôsledku ochorenia COVID-19 je potrebné upozorniť, že Zákon o kolektívnom vyjednávaní obsahuje aj určité výnimky, obmedzenia a špeciálne prípady, kedy nie je možné vyhlásiť štrajk alebo výluku, resp. kedy sa budú tieto považovať za nezákonné.   

Nezákonný je podľa §20 ods. 1 písm. f) Zákona o kolektívnom vyjednávaní štrajk a podľa § 28 písm. d) Zákona o kolektívnom vyjednávaní aj výluka, v prípade brannej pohotovosti štátu a v čase mimoriadnych opatrení. Pri mimoriadnych opatreniach Zákon o kolektívnom vyjednávaní odkazuje na Čl. 2 až 5 Ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, ktorý bližšie upravuje podmienky, kedy možno zakázať uplatňovanie práva na štrajk, ako Ústavou SR zaručeného práva.

Vo všeobecnosti platí, že základné práva a slobody možno obmedziť iba v nevyhnutnom rozsahu, na dosiahnutie legitímneho cieľa a pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Aj vzhľadom na uvedené, pokiaľ Zákon o kolektívnom vyjednávaní odkazuje pri podmienkach nezákonného štrajku a výluky na mimoriadne opatrenia podľa Ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. je potrebné vychádzať zo znenia tohto ústavného zákona, ktorý bližšie konkretizuje, kedy môže dôjsť k zákazu uplatňovania práva na štrajk. Podľa uvedeného, právo na štrajk nebude možné uplatniť v prípade, kedy v rámci mimoriadnych opatrení po vyhlásení núdzového stavu (resp. výnimočného stavu/vojnového stavu/vojny) dôjde k prijatiu opatrenia, ktorým sa zakazuje (dočasne) uplatňovať právo na štrajk. Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. zároveň precizuje, že výnimočný stav nemožno vyhlásiť na potlačenie štrajku, o ktorom rozhodol príslušný odborový orgán, alebo výluky, o ktorej rozhodol zamestnávateľ v súlade s predpismi o kolektívnom vyjednávaní.

Dňa 16. marca 2020 vyhlásila vláda Slovenskej republiky núdzový stav. V zmysle Čl. 5 ods. 3 písm. k) Ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. možno v čase núdzového stavu v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, a to aj zákazom uplatňovania práva na štrajk. Núdzový stav bol ukončený uplynutím 13. júna 2020, naďalej však trvá mimoriadna situácia. Mimoriadne opatrenia, počas ktorých by sa považovali štrajk, resp. výluka za nezákonné predpokladajú iba obmedzenia a zákazy v čase výnimočného stavu, núdzového stavu, vojny a vojnového stavu, takže v zmysle uvedeného sa na aktuálnu mimoriadnu situáciu nebudú vzťahovať vyššie popísané obmedzenia. Pokiaľ by však opäť došlo k vyhláseniu núdzového stavu, môže zároveň dôjsť k opätovnému prijatiu obmedzujúcich, resp. zakazujúcich mimoriadnych opatrení, medzi ktoré môže patriť aj dočasný zákaz uplatňovania práva na štrajk.

Späť na články

Tagy

BREXIT and DUTIES: Statement on origin of goods in the Union in order to claim for preferential treatment in the United Kingdom

27. januára 2021 | Colné právo Customs law Legislatíva Newsletter

Proof of origin of goods - how not to pay duty under the Agreement on Trade and Withdrawal in Trade with the United Kingdom - post [...]

Viac

BREXIT a CLO: Potvrdzovanie pôvodu tovaru v Únii za účelom získania preferencie v UK

26. januára 2021 | Colné právo Legislatíva

Dôkaz o pôvode tovaru - ako neplatiť clo podľa dohody o obchode a vystúpení pri obchodovaní so Spojeným kráľovstvom - post BREXIT. [...]

Viac

Pomoc v cestovnom ruchu

15. januára 2021 | Legislatíva Spoločnosti

Ministerstvo dopravy a výstavby zverejnilo za účelom zmiernenia negatívnych vyhlásenej mimoriadnej situácie schému pre pomoc v [...]

Viac