Rýchle otázky k bleskovej novele zákona o kritickej infraštruktúre

4. februára 2021

kritická-infraštruktúra-prosman-pavlovič

Stali sme sa svedkami schválenia návrhu ministerstva hospodárstva vládou, ktorého cieľom je stanoviť, okrem iného,  podmienky prevodu a prechodu prvkov kritickej infraštruktúry. Zo samotnej povahy vyplýva, že narušenie ich činnosti alebo zničenie by malo závažné nepriaznivé dôsledky na uskutočňovanie hospodárskej a sociálnej funkcie štátu a jeho obyvateľov.

Z pohľadu cieľov nie je možné uprieť vláde legitímny úmysel chrániť národno-bezpečnostné záujmy Slovenska  v oblasti energetiky a v oblasti farmaceutického, hutníckeho a chemického priemyslu. Obdobné snahy sa začali prejavovať aj v európskej hospodárskej politiky po finančnej kríze z roku 2009. Legislatívne zmeny prijali vlády Francúzka, Nemecka i Talianska ich úprava smeruje k ochrane strategických podnikov zo sektorov ako je zbrojná výroba, energetické či IT firmy. Postupne sa rozšírili o vesmírny priemysel, umelú inteligenciu a pod.

Otázky vyvoláva nástroj, ktorý si zvolila a rýchlosť akou ho chce implementovať. Ochrana verejného záujmu je v návrhu realizovaná pomocou kontroly nad prevodom a prechodom prvku kritickej infraštruktúry na nového vlastníka. Kontrola sa má vykonávať prostredníctvom predchádzajúceho súhlasu vlády s takým prevodom alebo prechodom. Aby vláda nenechala nič na náhodu, definuje ako objekt takého súhlasu aj tzv. nepriamy prevod prvku:

„Nepriamym prevodom prvku sa rozumie zmena v osobách, ktoré majú priamu alebo nepriamu účasť na prevádzkovateľovi v rozsahu presahujúcom účasť 5 % na jeho základnom imaní alebo hlasovacích právach alebo majú možnosť uplatňovania vplyvu na riadenie prevádzkovateľa, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu.“

Každý prevod prvku kritickej infraštruktúry, či už priamy alebo nepriamy bez predchádzajúceho súhlasu vlády je neplatný.

Povinnosť žiadať daný súhlas pokrýva široké spektrum subjektov, sú nimi:

Prevádzkovateľ, záložný veriteľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, exekútor alebo iná osoba oprávnená prevádzať prvok, alebo ten, kto má prvok nadobudnúť.

Pri udeľovaní súhlasu môže vláda stanoviť aj podmienky, ktoré majú zabezpečiť priaznivé vplyvy z hľadiska verejného poriadku a národnej bezpečnosti.

Veľmi dôležitým oprávnením pre vládu je možnosť udelený súhlas odobrať. Diať by sa to malo len v prípade ak bol súhlas vydaný na základe nepravdivých alebo neúplných informácií alebo neuvedením podstatnej okolnosti rozhodujúcich pre jeho udelenie.

Zaujímavým je článok III novely, ktorý novelizuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Ten oprávňuje štát podať návrh na vyhlásenie konkurzu

Podľa názoru predkladateľa novely – ministerstva hospodárstva je predložený návrh v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s predpismi Európskej únie.

Pochybnosti však vyvoláva. Začať je možné aj od najprv banálnej právnej skutočnosti akou je dedenie. Tento rozšírený jednostranný úkon môže byť danou novelou výrazne zasiahnutý. Je možné dôvodne predpokladať, že súčasťou dedičstva môže byť aj 5 a viac % podiel na osobe majúcej vplyv na prevádzkovateľa. Predstava, že si štát vyhradzuje udeľovať súhlas so závetom je podľa názoru autora absurdná, avšak najmä v rozpore s Ústavou. Dedenie patrí medzi základné práva zaručené Ústavou v článku 20 ods. 1., aj preto je diskutabilný záver o súlade navrhovanej úpravy s Ústavou.

Ťažkosti bude v praxi s určitosťou vyvolávať aj neplatnosť prevodov a prechodov bez predchádzajúceho súhlasu vlády, a to predovšetkým pre nepriame prevody. Ak si namodelujeme situáciu, že máme tri vlastnícke stupne A – prevádzkovateľ KI, B – 5% vlastník A, C- 60% vlastník B, potom  aj na prevod podielu v spoločnosti C je potrebný súhlas vlády. V danej súvislosti je nutné nezabudnúť, že mnohokrát sa môže jednať o verejne obchodovateľné spoločnosti kótované na burzách cenných papierov, nie je možné uveriť, že zámerom vlády by bolo stiahnutie akcií prevádzkovateľov kritickej infraštruktúry z organizovaného trhu cenných papierov.

Nezodpovedanou ostáva aj otázka kedy vzniká povinnosť žiadať o predchádzajúci súhlas. Je to len pre prípad nakladania s 5 a viac %  podielom alebo aj pri transakcii, pomocou ktorej sa dosiahne 5 % podiel.  Prípadne zahŕňa potreba predbežného súhlasu akúkoľvek zmenu na osobe majúcu 5 a viac % podiel na prevádzkovateľovi? Jazykové vyjadrenie návrhu by tomu nasvedčovalo.

Dôveru investorov rozhodne nepodporí ani možnosť vlády zrušiť už raz vydaný predbežný súhlas. S akými právnymi následkami je potrebné rátať  po zrušení už vydaného súhlasu? Čo ak bol prevádzaný podiel už dotknutý ďalšou zmenou? Môžeme uvažovať o postupe podobnom ako pri odstúpení od zmluvy pri prevode nehnuteľností? Novela nám odpovede nedáva. Okrem hmotnoprávnych dôsledkov zrušenia súhlasu, stojí za zamyslenie aj proces rušenia a prípadne obmedzenia tohto práva. Minimálne z pohľadu legitímnych očakávaní a plynutia času sa javí ako dôležité stanovenie časového obmedzenia, mimo ktorého už súhlas nie je možné zrušiť.

Sme presvedčení, že dôverou investorov je schopný otriasť aj už spomenutý článok III novely upravujúci možnosť podania návrhu na konkurz zo strany štátu. Dôvodom môže byť skutočnosť, že:

„prevádzkovateľ prvku kritickej infraštruktúry alebo osoba, ktorá má na prevádzkovateľovi kvalifikovanú účasť,

a) vstúpila do likvidácie alebo

b) začalo sa voči nej konkurzné konanie alebo obdobné konanie, exekúcia alebo obdobné vykonávacie konanie alebo sa začal výkon zabezpečovacieho práva, a to bez ohľadu na to, či takéto konanie sa vedie na území Slovenskej republiky.“

Pre správne pochopenie nebezpečenstva pre investorov je potrebné upriamiť pozornosť na definíciu kvalifikovanej účasti podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

„§ 9 ods. 3) Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.“

Výsledkom uvedenej konkurznej úpravy je riziko pre investorov, že štát podá návrh na konkurz na osobu s nepriamou účasťou v prevádzkovateľovi, ktorá je kvalifikovaná cez 5% podiel na spoločnosti, ktorá je od prevádzkovateľa oddelená napríklad dvoma inými spoločnosťami. Takto zadefinované oprávnenie štátu sa podobá na skryté zoštátnenie. Obávame sa, že také riziko bude pre investora možno až neakceptovateľne vysoké. 

Nie menej závažnou je nezrovnalosť medzi cieľmi konkurzného konania a nejasne zadefinovanou novelou. Primárnym cieľom konkurzu je majetkové vysporiadanie veriteľov úpadcu pomerným spôsobom. Tento cieľ je však v rozpore s nejasným zámerom poskytnúť oprávnenie navrhovať konkurzného správcu štátu a súčasne prezumovať pokračovanie v prevádzkovaní podniku, keďže to je možné obmedziť alebo ukončiť len so súhlasom štátu. Na strane jednej nie je nič nezvyčajné prevádzkovať počas konkurzu podnik, samozrejme za podmienky, že sa tým zvýši konkurzná podstata a straty pri prevádzkovaní podniku sú nižšie ako pri jeho zastavení. Zákon však na strane druhej neustanovuje mechanizmus, kto bude financovať podnik počas konkurzu vyhláseného na základe daného ustanovenia. Stratovým prevádzkovaním v konkurze štát poškodí nielen vlastníkov prevádzkovateľa, ale aj jeho veriteľov. Pri konkurze je vysoko pravdepodobné, že externé financovanie prevádzkovateľa bude skoro nemožné.

Nič menej novela, ako celok je v napätom vzťahu k ustanoveniam Ústavy o ochrane vlastníckeho práva. Hlavnou medzou pre takto zvolené riešenie je skutočnosť, že ňou dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva investorov v podnikoch tvoriacich kritickú infraštruktúru, avšak z návrhu nie je zrejmé či sa tak deje len v nevyhnutnej miere ako požaduje Ústava a zároveň niet pochýb, že za takéto obmedzenie nie je zadefinovaná a ani podprahovo vnímateľná náhrada a to ani v peňažnej a ani v naturálnej forme.

Vyššie uvedené samo o sebe vzbudzuje pochybnosti o ústavnej konformnosti danej novely.

Veríme, že dobrý zámer vlády chrániť verejný poriadok a národno-bezpečnostné záujmy bude možné v rámci diskusie a pripomienkovacieho konania možné dať do súladu so základnými právami garantovanými Ústavou.

Zámerom článku nebolo vyčerpávajúco zhodnotiť všetky prínosy a riziká predkladanej novely, ale len stručne poukázať na základné nezrovnalosti v rámci umiestnenia navrhovanej normy v rámci právneho poriadku o ohrozenia investícií v dotknutých sektoroch.

Pri rozbore sme identifikovali aj ďalšie medzery v navrhovanej úprave, ktoré sú schopné skomplikovať jednak jej aplikáciu, pričom vytvárajú možnosti vyhnúť sa účinkom zákona a tiež zároveň negatívne ovplyvniť ekonomickú aktivitu investorov.

Veríme, že vláda napriek deklarovanej potrebe rýchlej úpravy danej problematiky, nezanevrie na diskusiu a pripomienky relevantných subjektov.

V prípade potreby poradenstva vo veci, alebo vypracovania potrebnej dokumentácie sa na nás neváhajte obrátiť.

Späť na články

Tagy

Novela Zákonníka práce v súvislosti s očkovaním

17. septembra 2021 | Novinky Pracovné právo

Pripravovaná novela Zákonníka práce v súvislosti s očkovaním - ako plánuje zákonodarca umožniť zamestnávateľom zvýhodnenie pre [...]

Viac

Obchodný register – príchod obchodného registra 21. storočia?

31. augusta 2021 | Obchodné právo Spoločnosti

V priebehu najbližších dvoch rokov chce vláda urýchliť registrové konania v zmysle Návrhu opatrení k efektívnemu fungovaniu obchodného [...]

Viac

Registrácia a využitie ochrannej známky

10. augusta 2021 | Autorské právo Legislatíva Obchodné právo

Ochrana duševného vlastníctva v podobe ochrannej známky - aké práva získa majiteľ ochrannej známky?

Viac