Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. PL. ÚS 11/2025 z 17. decembra 2025 vyslovil nesúlad zákona č. 109/2025 Z. z. s ústavou. Nález bol vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 13/2026 Z. z. dňa 4. februára 2026 a týmto dňom napadnuté ustanovenia stratili účinnosť. Z pohľadu praxe ide o rozhodnutie, ktorým sa zastavil nástup nových administratívnych a informačných povinností pre významnú časť mimovládneho sektora.
Čo mala novela zaviesť
Zákon č. 109/2025 Z. z. s účinnosťou od 1. júna 2025 zaviedol nový režim pre mimovládne organizácie, združenia a organizácie s medzinárodným prvkom. Ak ich príjmy presiahli 35 000 eur ročne, mali vypracúvať osobitný výkaz obsahujúci prehľad príjmov a výdavkov, údaje o použití výdavkov mimo EÚ, EHP a Švajčiarska a tiež údaje o prispievateľoch. Pri fyzických osobách sa meno a priezvisko nemalo uvádzať len vtedy, ak ich príspevky za kalendárny rok nepresiahli 5 000 eur. Pri právnických osobách sa mali zverejňovať názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo a sídlo.
Novela zároveň počítala s tým, že výkaz bude potrebné uložiť do verejnej časti registra účtovných závierok do 15. júla nasledujúceho kalendárneho roka. Pri nesplnení tejto povinnosti hrozila pokuta do 1 000 eur a pri pretrvávajúcom porušení aj ďalšie, opakovane ukladané pokuty až do 10 000 eur, pričom pri tretej a ďalšej pokute mala byť dolná hranica 5 000 eur. Zákon súčasne rušil aj ochranu anonymity darcu pri nadáciách a neinvestičných fondoch.
Povinnosti podľa infozákona
Druhou významnou zmenou bolo rozšírenie infozákonného režimu. Za povinné osoby sa mali považovať aj mimovládne organizácie, ktorým bol poskytnutý jednorazový príspevok z verejných prostriedkov najmenej 3 300 eur alebo verejné prostriedky v úhrnnej sume najmenej 10 000 eur v rámci jedného rozpočtového roka. Táto povinnosť sa mala viazať na informácie o hospodárení s takýmito prostriedkami, pričom novela zároveň riešila aj režim povinne zverejňovaných zmlúv a postup pri nevyhovení infožiadosti.
Pri povinne zverejňovaných zmluvách treba právne presne dodať, že slovenská úprava pracuje s režimom účinnosti po zverejnení, nie s jednoduchou formuláciou o neplatnosti. Zmluva spravidla nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia, pričom infozákon rieši aj následky, ak k zverejneniu nedôjde v zákonnej lehote.
Prečo Ústavný súd zasiahol
Ústavný súd vo svojom náleze zdôraznil, že zverejňovanie údajov o prispievateľoch a výške ich príspevkov neprimerane zasahuje do práva na súkromie a nie je nevyhnutné na dosiahnutie deklarovaných cieľov transparentnosti a boja proti trestnej činnosti. Súd súčasne uviedol, že právna úprava má odradzujúci účinok vo vzťahu k prispievateľom a môže ohroziť fungovanie dotknutých organizácií. Vo vzťahu k infozákonu poukázal na to, že ide o neprimeranú administratívnu záťaž prenášajúcu verejnoprávne povinnosti na subjekty, ktoré verejnoprávny charakter nemajú, a že takýto režim môže viesť aj k šikanóznym žiadostiam.
Zároveň je vhodné dodať, že Ústavný súd návrhu nevyhovel v celom rozsahu. Z pohľadu aplikačnej praxe však zasiahol práve tie časti novely, ktoré mali pre občianske združenia, neziskové organizácie a ďalšie subjekty mimovládneho sektora najvýraznejší každodenný dopad.
Čo to znamená pre rok 2026
Pre rok 2026 to znamená, že organizácie nemusia na základe tejto novely vypracúvať a zverejňovať nové výkazy o transparentnosti, nemusia podľa nej vstupovať do rozšíreného režimu infozákona a naďalej sa uplatní pôvodný právny stav bez týchto nových povinností. Prakticky povedané, sektor sa vrátil do režimu, ktorý platil pred prijatím vládnej novely.
Z právnotechnického hľadiska je však presnejšie hovoriť o strate účinnosti, nie automaticky o strate platnosti. Podľa ústavného režimu totiž napadnuté ustanovenia strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov a ak nebudú do šiestich mesiacov uvedené do súladu s ústavou, stratia aj platnosť. Pre adresátov normy je však rozhodujúce to, že od 4. februára 2026 sa tieto nové povinnosti už neuplatňujú.
Záver
Nález Ústavného súdu SR vo veci PL. ÚS 11/2025 predstavuje významný zásah do právnej úpravy mimovládneho sektora. Kľúčové časti zákona č. 109/2025 Z. z., ktoré mali zaviesť výkazy o transparentnosti, zverejňovanie údajov o prispievateľoch a rozšírený infozákonný režim, po vyhlásení nálezu stratili účinnosť. Pre občianske združenia a neziskové organizácie to znamená návrat k pôvodnému právnemu režimu a odstránenie povinností, ktoré by pre mnohé z nich znamenali citeľnú administratívnu a prevádzkovú záťaž.
