Novela zákona o priestupkoch, vyhlásená ako zákon č. 129/2026 Z. z., posúva sadzby pokút za viaceré priestupky o stovky percent nahor a do sankčného aparátu pridáva úplne nový nástroj, prácu v prospech obce. Pre podnikateľa to nie je okrajová správa z oblasti verejného poriadku. Časť zvýšených sadzieb dopadá priamo na typické pochybenia vo vzťahu k živnosti, k zamestnávaniu a k nakladaniu s citlivými obchodnými údajmi, a mení tým kalkuláciu rizika pri činnostiach, ktoré firma dnes robí na hrane oprávnenia.
Nová úprava je účinná od 15. júla 2026 a týka sa každého, kto vykonáva zárobkovú činnosť bez potrebného oprávnenia, kto sprostredkúva prácu mimo zákonného rámca alebo kto poruší povinnosť mlčanlivosti o obchodnom či bankovom tajomstve. Nosné je pritom zvýšenie hornej hranice pokuty, nie zmena samotnej skutkovej podstaty. To, čo bolo priestupkom doteraz, ním zostáva; mení sa cena za jeho spáchanie.
Neoprávnené podnikanie a jeho hranica. Priestupku na úseku podnikania sa podľa § 24 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch dopustí ten, kto neoprávnene vykonáva obchodnú, výrobnú alebo inú zárobkovú činnosť. Ide o výkon činnosti, ktorá napĺňa znaky podnikania, bez zodpovedajúceho živnostenského alebo iného oprávnenia, prípadne po jeho zániku alebo mimo jeho rozsahu. Za tento priestupok bolo doteraz možné uložiť pokutu do 331 eur; od 15. júla 2026 sa horná hranica zvyšuje na 1 000 eur, teda na viac než trojnásobok. Súbežne zostáva zachovaná možnosť uložiť zákaz činnosti až na jeden rok, čo je pre podnikateľa spravidla citeľnejší zásah než samotná pokuta.
Rozlíšenie medzi priestupkom a trestným činom pritom ostáva tam, kde bolo. Priestupkový postih dopadá na drobnejší a príležitostný výkon činnosti bez oprávnenia; sústavné neoprávnené podnikanie väčšieho rozsahu spadá do roviny trestného činu podľa Trestného zákona. Zvýšenie priestupkovej sadzby túto hranicu neposúva, ale zužuje priestor, v ktorom sa neoprávnená činnosť ešte donedávna oplatila ako kalkulované riziko.
Vyzradenie obchodného a bankového tajomstva. Druhá skutková podstata v § 24 dopadá na toho, kto spôsobom odporujúcim zákonu úmyselne vyzradí obchodné alebo bankové tajomstvo alebo skutočnosť, na ktorú sa vzťahuje zákonná povinnosť mlčanlivosti. Horná hranica pokuty tu rastie z 3 319 na 4 000 eur. Zvýšenie je miernejšie než pri ostatných položkách, no smeruje do citlivej oblasti. Práve tu má úprava priamy dosah na zmluvnú prax: povinnosť mlčanlivosti, ktorú firma ukladá zamestnancom, konzultantom a dodávateľom, dostáva silnejšie verejnoprávne pozadie a porušenie zo strany fyzickej osoby už nie je len otázkou náhrady škody podľa zmluvy, ale aj priestupkovej sankcie.
Neoprávnené sprostredkovanie práce. Pre personálne agentúry a pre každého, kto sprostredkúva zamestnanie, je podstatná zmena v § 28 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. Kto neoprávnene sprostredkúva pracovnú činnosť, teda vykonáva sprostredkovanie zamestnania bez potrebného oprávnenia, čelí od 15. júla 2026 pokute do 1 000 eur namiesto doterajších 331 eur. Aj tu ide o typickú činnosť na hrane regulácie, kde sa hranica medzi oprávneným a neoprávneným sprostredkovaním v praxi ľahko prekročí.
Všeobecná sadzba a opakovanie. Mimo týchto konkrétnych podstát novela dvíha aj všeobecnú výšku pokuty podľa § 13, ktorá sa použije tam, kde osobitná úprava neustanovuje inú sumu. Všeobecná sadzba rastie z 33 na 100 eur a v rozkaznom konaní z 250 na 750 eur. Zavádza sa tiež prísnejší postih opakovania: pri opätovnom priestupku proti majetku alebo proti občianskemu spolunažívaniu v priebehu dvanástich mesiacov možno uložiť pokutu až do 2 000 eur. Pre firmu to znamená, že aj priestupky, ktoré doteraz končili symbolickou sumou, dostávajú váhu, s ktorou treba počítať pri nastavení interných pravidiel a zodpovednosti zamestnancov.
Nová sankcia: práce pre obec. Vedľa pokuty pribúda sankcia menších obecných prác. Podľa nového § 15a zákona č. 372/1990 Zb. ju možno uložiť v rozsahu od 20 do 150 hodín, ktoré páchateľ odpracuje bez nároku na odmenu v prospech obce, a to najneskôr do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia. Nesplnenie tejto sankcie má trestnoprávnu dohru: novela súbežne dopĺňa Trestný zákon tak, že kto bez vážneho dôvodu nenastúpi na uložené práce alebo zámerne znemožní ich vykonanie, dopúšťa sa trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Pre podnikateľa je tento nástroj relevantný najmä ako spoločník či konateľ v postavení fyzickej osoby, pretože alternatíva k nevymožiteľnej pokute už nie je len teoretická.
Zmena je vecne jednoduchá. Novela nemení, čo je priestupkom. Zvyšuje pokutu a popri nej zavádza novú sankciu, prácu pre obec. Neoprávnený výkon zárobkovej činnosti, neoprávnené sprostredkovanie práce aj porušenie mlčanlivosti o obchodnom a bankovom tajomstve sú priestupkom už dnes; od 15. júla 2026 sa len zvyšuje ich cena. Za neoprávnené podnikanie a neoprávnené sprostredkovanie práce pôjde po tomto dátume o pokutu do 1 000 eur a popri nej o zákaz činnosti až na jeden rok.
