V súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2 vznikajú v praxi mnohé otázky týkajúce sa najmä pracovnoprávnych predpisov, ochrany bezpečnosti a zdravia pri práci, resp. ochrany osobných údajov, ako aj konkrétneho postupu zamestnávateľov, resp. prevádzkovateľov v prípade výskytu ochorenia COVID-19 na pracovisku, alebo v prípade akéhokoľvek kontaktu s nakazenou osobou.
V prvom rade je potrebné upozorniť na základnú povinnosť zamestnávateľa v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o BOZP“) zabezpečiť účinnú prevenciu a ochranu zdravia pri práci. Zamestnávateľ je povinný v rámci uplatňovania všeobecných zásad prevencie najmä vylúčiť nebezpečenstvo a z neho vyplývajúce riziká, posudzovať riziká, ktoré nemožno vylúčiť a vykonať opatrenia na odstránenie nebezpečenstva v mieste ich vzniku a vydávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Zamestnávateľ je v tomto rozsahu povinný vykonávať opatrenia riadne a včas tak, aby sa splnil ich účel, a zabezpečovať, aby tieto opatrenia boli použiteľné a zamestnancovi prístupné. Povinnosťou zamestnávateľa je odstraňovať nebezpečenstvo a ohrozenie, a ak to podľa dosiahnutých vedeckých a technických poznatkov nie je možné, vykonať opatrenia na ich obmedzenie a pripravovať opatrenia na ich odstránenie.
Za týmto účelom je zamestnávateľ oprávnený vykonať potrebné kontroly, opatrenia a vydávať pokyny.
V zmysle zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 355/2007“) sú fyzické osoby-podnikatelia a právnické osoby povinné oznamovať bezodkladne úradu verejného zdravotníctva a regionálnemu úradu verejného zdravotníctva všetky významné okolnosti na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení a iných ochorení a ochorení podmienených prácou a poskytovať im informácie dôležité pre epidemiologické vyšetrenie a pre posudzovanie ochorení vo vzťahu k vykonávanej práci. Ďalej sú povinní poskytovať zákonom vymedzeným kompetentným orgánom, resp. ich zamestnancom (napr. úradu verejného zdravotníctva) súčinnosť pri výkone ich oprávnení v rámci štátneho zdravotného dozoru alebo epidemiologického vyšetrovania a zdržať sa konania, ktoré by mohlo mariť výkon štátneho zdravotného dozoru.
Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť ochranu zdravia na pracovisku priamo vyplýva aj z ustanovení Zákonníka práce, v zmysle ktorých starostlivosť o bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci a o zlepšovanie pracovných podmienok ako základných súčastí ochrany práce je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia pracovných úloh. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov.
Zamestnávateľ je povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sú zamestnávatelia nielen oprávnení, ale zároveň povinní vykonávať jednotlivé opatrenia na ochranu zdravia a zamedzeniu vzniku a šírenia prenosných ochorení a poskytovať súčinnosť kompetentným orgánom.
S uvedenými povinnosťami zamestnávateľov sa spájajú viaceré otázky súvisiace s konkrétnym postupom v prípade výskytu ochorenia COVID-19, následkami v pracovnoprávnej, ale aj ekonomickej sfére zamestnávateľa, či zamestnanca, možným obsahom a rozsahom opatrení, ktoré je zamestnávateľ oprávnený prijať, postupom v prípade odmietnutia dodržiavania preventívnych opatrení, ako aj mnohé ďalšie.
Za účelom minimalizácie rizikových situácií a najmä predchádzaniu vzniku incidentov pri neznalosti postupu v jednotlivých situáciách odporúčame, aby sa tieto postupy upravili v rámci interných smerníc, inštrukcií a pokynov za účelom zabezpečenia účinnej ochrany a najmä rýchlej reakcii na vzniknutú hrozbu.
Význam týchto interných dokumentov v súčasnej neľahkej situácii nespočíva len v dodržiavaní právnych predpisov, ale práve v efektívnom riadení vzťahov v spoločnosti v krízových situáciách, efektívnom predchádzaní prípadných krízových situácií spočívajúcich najmä v ohrození zdravia a s tým spojeným nedostatkom zamestnancov.
Keďže zamestnanec je povinný dodržiavať interné predpisy zamestnávateľa, správne nastavenie interných postupov umožňuje zamestnávateľovi okrem iného zamestnanca efektívnym spôsobom motivovať plniť si povinnosti vyplývajúce aj z daných interných predpisov. Je však nevyhnutné interné predpisy nastaviť v súlade s platnými právnymi predpismi, ako aj aktuálnymi nariadeniami, resp. opatreniami Úradu vlády SR a Úradu verejného zdravotníctva, resp. iných oprávnených orgánov.
Právne predpisy umožňujú zamestnávateľom v rôznych situáciách prijať vhodné a najmä efektívne opatrenia na minimalizáciu potenciálnych negatívnych následkov. Zároveň je vhodné internými predpismi upraviť a najmä špecifikovať konkrétny postup v prípade vykonávania opatrení vyplývajúcich z rozhodnutí kompetentných orgánov, resp. zo zákonných ustanovení, ktoré predstavujú častokrát iba základný právny rámec.
Jednotlivé interné predpisy zamestnávateľa je možné prispôsobiť podľa požiadaviek v závislosti od druhu podnikania a jeho potrieb a minimalizovať tak podnikateľské škody ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s pandemickou situáciou. Rovnako aj inšpektoráty práce odporúčajú upraviť opatrenia v dôsledku aktuálnej situácie v interných predpisoch zamestnávateľa.
V prípade potreby poradenstva vo veci, alebo vypracovania potrebnej dokumentácie sa na nás neváhajte obrátiť.
