80% firiem, ktoré sa posledné dva roky pripravovali na povinný reporting o udržateľnosti, ho s vysokou pravdepodobnosťou nikdy nepodá. Smernica (EÚ) 2026/470, ktorú Európska únia zverejnila vo svojom úradnom vestníku 26. februára 2026 a ktorá nadobudla účinnosť 18. marca 2026, významne zúžila okruh povinných subjektov a prepísala kľúčové parametre smernice o vykazovaní informácii o udržateľnosti podnikov (CSRD) aj smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (CSDDD). Pre slovenský trh je to dobrá správa iba na prvý pohľad. Tlak na ESG dáta zo strany bánk, materských spoločností a veľkých odberateľov totiž zmenou legislatívy nezmizol. Iba sa presunul z právnej roviny do roviny obchodnej.
Čo Omnibus I skutočne zmenil
Návrh, ktorý Európska komisia predstavila vo februári 2025 pod názvom Omnibus I, mal deklarovaný cieľ znížiť administratívnu záťaž firiem v oblasti nefinančného výkazníctva, ktorá sa počas prvých dvoch rokov uplatňovania CSRD ukázala ako neúmerne vysoká. Po takmer ročnej legislatívnej procedúre, ktorú 16. decembra 2025 uzavrel Európsky parlament a 24. februára 2026 Rada EÚ, bol prijatý novelizačný akt Smerníc 2006/43/ES, 2013/34/EÚ, (EÚ) 2022/2464 a (EÚ) 2024/1760, teda Smernica (EÚ) 2026/470.
Výsledok je obsahovo výrazne radikálnejší, než naznačovala pôvodná rétorika o „zjednodušení“. Omnibus I prakticky rekonštruuje CSRD od úrovne vecnej pôsobnosti až po obsah povinných informácií, pričom zasahuje aj do smernice o náležitej starostlivosti (CSDDD) a do pravidiel taxonómie EÚ. Nejde o kozmetickú úpravu, ale o systémovú revíziu, ktorá mení rozsah compliance povinností pre veľkú časť európskeho trhu.
Kto zostáva v systéme. Nové prahy pôsobnosti CSRD
Najzásadnejšia zmena sa týka samotnej pôsobnosti CSRD. Povinnosť vykazovať informácie o udržateľnosti sa po novom vzťahuje len na podniky, ktoré kumulatívne spĺňajú dve kritériá: v priemere majú viac ako 1 000 zamestnancov počas účtovného obdobia a súčasne čistý ročný obrat presahujúci 450 miliónov eur. Obidve podmienky musia byť splnené naraz. Ide teda o výrazne prísnejší test, než aký poznala predchádzajúca úprava, ktorá pracovala s princípom „dve z troch“ kritérií, a to na podstatne nižšej úrovni.
Pre kótované malé a stredné podniky sa situácia zmenila ešte zásadnejšie. Z pôsobnosti CSRD sú po novom úplne vyňaté. Pri materských spoločnostiach z tretích krajín sa reportovacia povinnosť viaže na čistý obrat v EÚ nad 450 miliónov eur v spojení s existenciou dcérskej spoločnosti alebo pobočky, ktorá samostatne dosahuje obrat nad 200 miliónov eur.
Podľa odhadov Európskej komisie sa tým počet firiem s povinným reportingom znižuje zhruba o 80 percent. V slovenskom kontexte, kde fungujú iba desiatky subjektov s viac ako tisíc zamestnancami, môže byť pokles ešte výraznejší. Z pôvodne predpokladaných stoviek slovenských spoločností, ktoré mali začať reportovať v rámci takzvanej druhej vlny, tak pravdepodobne zostane len zlomok.
Nové prahy sa budú uplatňovať na účtovné obdobia začínajúce 1. januára 2027 alebo neskôr. Prvý report podľa zjednodušených pravidiel tak bude zverejnený v priebehu roka 2028.
Slovenská transpozícia
Slovenská republika má na obsahovú transpozíciu Smernice (EÚ) 2026/470 čas do 19. marca 2027, vo vzťahu k zmenám smernice o náležitej starostlivosti potom do 26. júla 2028. Zmeny sa premietnu predovšetkým do zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a do zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite, do ktorých boli v roku 2024 zapracované pôvodné požiadavky CSRD. Odklad uplatňovania pre druhú a tretiu vlnu firiem, známy ako Stop-the-Clock, bol do slovenského práva prenesený už v júli 2025 zákonom č. 187/2025 Z. z. Samotné obsahové zúženie pôsobnosti CSRD slovenský zákonodarca zatiaľ nereflektoval.
Otvorenou otázkou zostáva, ako Slovensko naloží s takzvanou vlnou 1, teda s bankami, poisťovňami, zaisťovňami a kótovanými spoločnosťami, ktoré do systému CSRD už vstúpili a za rok 2024 zverejnili prvé správy o udržateľnosti. Smernica explicitne ponecháva členským štátom možnosť vyňať z ďalšieho vykazovania tie subjekty vlny 1, ktoré podľa nových prahov pod CSRD už nespadajú, a to za finančné roky 2025 a 2026. Ide o voľbu, nie o automatický režim. Ak Slovensko túto možnosť nevyužije a nezapracuje ju do zákona o účtovníctve, budú musieť dotknuté firmy pokračovať v reportovaní podľa pôvodných pravidiel aj v rokoch, v ktorých by podľa nového rámca povinné reportovať nemali. Takýto stav by bol z pohľadu právnej istoty nežiaduci a pre slovenského zákonodarcu je to silný dôvod, aby prechodný režim výslovne upravil.
Ochrana dodávateľského reťazca.
Z pohľadu slovenských firiem, ktoré mimo nového rámca CSRD ostávajú, je najvýznamnejšou novinkou ochranný mechanizmus, ktorý smernica označuje ako value chain cap. Firma povinná reportovať podľa CSRD nesmie od svojich dodávateľov s priemerne menej ako 1 000 zamestnancami žiadať širší rozsah ESG informácií, než aký zodpovedá dobrovoľnému štandardu pre malé a stredné podniky (VSME). Strop sa uplatní výlučne na požiadavky viazané na plnenie povinnosti podľa CSRD, nie na iné obchodné výmeny informácií.
Prakticky to znamená zmenu vyjednávacieho postavenia slovenských dodávateľov, najmä voči nemeckým, rakúskym a českým odberateľom. Zmluvná klauzula v rámcovej zmluve, podľa ktorej by dodávateľ s menej než tisíc zamestnancami mal na účely CSRD reportingu odberateľa poskytnúť ESG údaje nad rámec VSME, nie je podľa smernice pre dodávateľa záväzná. Zákonodarca EÚ tým vytvoril asymetrickú ochranu menších subjektov, ktorá môže zmeniť celú logiku ESG dotazníkov tečúcich dnes dodávateľskými reťazcami zhora nadol.
Európska komisia má zároveň do štyroch mesiacov od nadobudnutia účinnosti smernice, teda približne do polovice júla 2026, prijať delegovaný akt, ktorý pre tieto „chránené podniky“ definuje dobrovoľný štandard vykazovania. Pre firmu, ktorá chce mať relevantné dáta pre odberateľa alebo banku pripravené bez zbytočných rizík, je takýto štandard prirodzeným rámcom.
Ďalšie obsahové zmeny, ktoré nemožno prehliadnuť
Omnibus I neostáva len pri vymedzení pôsobnosti. Do textu CSRD aj CSDDD prináša niekoľko systémových zmien, ktoré podstatne menia riziká aj pracovnú záťaž dotknutých firiem.
Z CSDDD bola úplne vypustená povinnosť prijať a uplatňovať klimatický transformačný plán. Zostala iba povinnosť takýto plán zverejniť podľa CSRD, ak ho spoločnosť má. Únia tým ustúpila z jedného z najambicióznejších prvkov pôvodného balíka.
Zrušený bol aj plánovaný prechod na uistenie s primeranou istotou (reasonable assurance). Zostáva len povinné uistenie s obmedzenou istotou (limited assurance), pre ktoré má Komisia prijať harmonizované štandardy do 1. júla 2027. Pre audítorský trh to znamená podstatné zníženie technickej náročnosti a súvisiacich nákladov, pre kvalitu a vierohodnosť reportov však otvorenú otázku.
Európske štandardy pre podávanie správ o udržateľnosti (ESRS) majú byť prepracované delegovaným aktom Komisie do 18. septembra 2026, teda do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti smernice. V súčasnosti platí technické odporúčanie EFRAG z decembra 2025, ktoré zachováva princíp dvojitej významnosti, redukuje počet povinných údajových bodov a zavádza tzv. top-down prístup k hodnoteniu materiality.
Sektorovo špecifické štandardy boli zo systému odstránené úplne. Sankcie za porušenie CSDDD sú stropované na 3 % celosvetového čistého obratu, začiatok jej uplatňovania sa posunul o ďalší rok na 26. júla 2029 a transpozičná lehota pre členské štáty na 26. júla 2028.
Prečo sa ESG agenda neoplatí jednoducho „vyhodiť“
Hoci zrušenie ESG agendy po strate jej povinnosti znie logicky, z obchodného a reputačného hľadiska ide o predčasný záver. Banky, veľkí odberatelia či materské spoločnosti budú ESG dáta od svojich partnerov naďalej vyžadovať pre vlastné regulačné povinnosti a riadenie rizík. Firma, ktorá ich nevie poskytnúť, sa bez ohľadu na zákon konkurenčne znevýhodňuje.
Pragmatickou odpoveďou preto nie je ESG zrušiť, ale prejsť na dobrovoľný režim. Štandard pre malé a stredné podniky (VSME) umožňuje poskytovať bankám a partnerom konzistentné a porovnateľné dáta bez plnej administratívnej záťaže. Zároveň slúži ako ochrana pred neprimeranými požiadavkami odberateľov.
Prechod na VSME je tak racionálnym kompromisom: menej byrokracie pri zachovaní schopnosti získať financovanie a obstáť v nadnárodných dodávateľských vzťahoch.
Zhrnutie. Čo platí, odkedy a pre koho
Smernica (EÚ) 2026/470 nadobudla účinnosť 18. marca 2026. Povinný ESG reporting podľa CSRD sa po novom vzťahuje výlučne na podniky, ktoré kumulatívne zamestnávajú v priemere viac ako 1 000 zamestnancov a dosahujú čistý ročný obrat nad 450 miliónov eur. Prahy sa uplatňujú na účtovné obdobia začínajúce 1. januára 2027 alebo neskôr, prvý report podľa nového režimu bude zverejnený v priebehu roka 2028. Slovenská republika musí smernicu transponovať do zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a do nadväzujúcich predpisov do 19. marca 2027, vo vzťahu k smernici o náležitej starostlivosti do 26. júla 2028.
Pre subjekty vlny 1, ktoré podľa nových prahov už pod CSRD nespadajú, zostáva otvorenou otázkou, či slovenský zákonodarca využije explicitnú možnosť oslobodiť ich od reportovacej povinnosti za účtovné roky 2025 a 2026. Do prijatia takejto úpravy zostávajú formálne viazané pôvodnými povinnosťami.
Menšie firmy, ktoré sú súčasťou dodávateľských reťazcov veľkých európskych odberateľov, získavajú zákonnú ochranu pred neprimeranými ESG dotazníkmi v rámci plnenia ich povinností podľa CSRD. Nie je to však dôvod na ignorovanie ESG agendy. Banky, poisťovne a obchodní partneri budú relevantné údaje žiadať aj naďalej, iba cez iné kanály, a pre mnohé firmy sa stanú podmienkou prístupu k financovaniu alebo k dôležitým zákazkám.
Aktuálne aankcie za porušenie povinností podľa CSRD transponovaných do zákona o účtovníctve môžu dosiahnuť až od 100 do 100 000 eur. Po transpozícii potrebné pozerať na slovenské sankčné dôsledky cez konkrétne sankčné ustanovenia zákona o účtovníctve a zákona o štatutárnom audite.
Otázka, či o ESG agende ďalej uvažovať ako o povinnosti alebo ako o konkurenčnej výhode, by mala byť v týchto týždňoch na stole každého predstavenstva a každej finančnej riaditeľky. Omnibus I totiž ESG neruší. Iba mení pravidlá hry.
