OHLÁSENIE DROBNEJ STAVBY

12. októbra 2021

Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako ,,stavebný zákon“)  upravuje 3 osobitné režimy pre situácie, keď fyzická alebo právnická osoba plánuje postaviť stavbu. Prvým je režim podľa ustanovenia § 56 stavebného zákona, kedy na výstavbu zamýšľanej stavby nie je potrebné stavebné povolenie a ani ohlásenie. Druhým je povoľovací režim, kedy je potrebné stavebné povolenie, no a posledným je ohlasovací režim, ktorému sa budeme venovať v tomto článku vo vzťahu k drobnej stavbe.

Zámerom tohto článku je priblížiť čitateľovi postavenie drobných stavieb, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie a stavebnému úradu pre ich realizáciu postačí ohlásenie. Čitateľ sa v tomto článku zároveň dozvie o procesnom postupe spojeným s ohlásením drobnej stavby, ako aj o náležitostiach tohto ohlásenia.

Čo je drobná stavba?         

Podľa ustanovenia § 139b ods. 7 stavebného zákona, drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu a zároveň nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, pričom obe kritériá musia byť splnené súčasne. Predmetné ustanovenie však skôr upresňuje pojem drobné stavby a to tak, že ich vymedzuje ako prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, a podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m. Ďalšie upresnenie obsahuje aj ustanovenie § 139b ods. 8 stavebného zákona, podľa ktorého za drobné stavby môžeme považovať aj napr. oplotenie, reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, nástupné ostrovčeky hromadnej verejnej dopravy atď.

Drobná stavba by nemala obmedziť užívanie susedného pozemku, napr. prílišným tienením alebo odvádzaním dažďovej vody na susedný pozemok. Hlavná stavba bude najčastejšie predstavovať rodinný dom. Pod pojmom stavba rozumieme podľa ustanovenia § 43 stavebného zákona stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej usadenie vyžaduje úpravu podkladu. Z uvedeného dôvodu pred tým, ako začnete uvažovať, či ide o drobnú stavbu, je potrebné si uvedomiť, či bude pevne spojená so zemou. Prenosný záhradný domček, či nadzemný bazén práve z tohto dôvodu neradíme medzi drobné stavby, a teda ,,výstavba“ spomínaných konštrukcií sa zaobíde bez ohlásenia či povolenia stavebným úradom.

Doplnková funkcia pre hlavnú stavbu znamená, že drobná stavba je postavená ako akýsi doplnok k hlavnej stavbe. Pokiaľ by stavba spĺňala kritériá drobnej stavby, ale nepredstavovala by doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe, napr. pokiaľ je garáž jedinou stavbou na pozemku alebo pokiaľ oplotenie stojí na pozemku, kde sa žiadna stavba nenachádza, išlo by o stavbu, na ktorú je potrebné stavebné povolenie. Taktiež záleží aj na vzdialenosti, v ktorej bude drobná stavba postavená od hlavnej stavby. Pokiaľ by bola postavená príliš blízko, mohlo by sa už jednať o prístavbu, na ktorú je potrebné stavebné povolenie. Ak by sa však nachádzala príliš ďaleko, napr. ,,cez ulicu“, už by sme nehovorili o doplnkovej funkcii pre hlavnú stavbu, a teda by sa jednalo o samostatnú stavbu, na ktorú nepostačuje ohlásenie.

Ako sme uviedli vyššie, stavebný zákon uvádza rozmery či príklady drobných stavieb, podľa ktorých sa môžete riadiť. Podľa stavebného zákona je drobnou stavbou prízemná stavba, ak jej zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení. Medzi drobné stavby zaraďujeme aj podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice či žumpy, ale aj podzemné bazény. Stavby organizácií na lesnej pôde slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 30 m2 a výška 5 m, napríklad sklady krmiva, náradia alebo hnojiva taktiež radíme medzi drobné stavby.

Oplotenie uvádza stavebný zákon ako príklad drobnej stavby, avšak záleží od výšky oplotenia, či druhu materiálu, z ktorého oplotenie bude pozostávať. Na základe týchto skutočností potom stavebný úrad vyhodnotí, či postačí ohlásenie alebo bude potrebné stavebné povolenie. Na prípojky stavieb a pozemkov na verejné rozvodové siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pozemkov a pripojenie drobných stavieb a pozemkov na rozvodové siete a kanalizáciu hlavnej stavby bude taktiež postačovať ohlásenie keďže stavebný zákon takúto stavbu považuje za drobnú stavbu.

Ohlásenie

Ohlásenie je špecifická právna úprava, ktorá je upravená v ustanovení § 57 stavebného zákona a ktorá slúži na zjednodušenie povoľovacieho procesu jednoduchších stavieb, či stavebných prác. Stavebník je povinný uskutočňovanie vyššie popísaných drobných stavieb vopred, pred uskutočnením, písomne ohlásiť stavebnému úradu. Ohlásenie sa podáva na stavebnom úrade, v ktorého obvode má byť zamýšľaná drobná stavba uskutočnená. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia, pokiaľ vyhodnotí, že je to tak potrebné z hľadiska ochrany verejných záujmov.

Verejný záujem predstavuje najmä ochranu životného prostredia alebo ochranu života a zdravia osôb. V takomto prípade stavebník musí podať žiadosť o stavebné povolenie a stavebný úrad bude rozhodovať v stavebnom konaní o vydaní takéhoto povolenia. Stavebný zákon výslovne neuvádza prípady alebo kritériá, podľa ktorých stavebný úrad vyhodnotí, či na predmetnú drobnú stavbu postačuje ohlásenie alebo je potrebné stavebné povolenie. Rozhodovanie je ponechané na samotnom stavebnom úrade v rámci diskrečnej právomoci, preto rozhodnutie musí zodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam, musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení.

S výstavbou stavby môže stavebník začať len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti jej uskutočneniu nemá žiadne námietky. To teda znamená, že stavebník nesmie začať vykonávať žiadne stavebné práce až do času, kým mu stavebný úrad takéto oznámenie nezašle. Pokiaľ by s takouto stavbou začal, išlo by o nezákonnú stavbu, ktorú by bolo potrebné neskôr dodatočne schváliť, avšak stavebný úrad nemá povinnosť tak urobiť. V prípade, že je potrebné ohlásenie zamýšľanej stavby a vy tak neurobíte, dopustíte sa tým priepustku podľa § 105 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, za ktorý vám stavebný úrad môže uložiť pokutou až do výšky 331 eur. Právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je oprávnená na podnikanie, stavebný úrad alebo inšpekcia môže uložiť pokutu do výšky 13 278,- €, pokiaľ táto osoba uskutočňuje drobnú stavbu, ktorú treba ohlásiť, bez takéhoto ohlásenia alebo v rozpore s ním. 

Náležitosti ohlásenia

Na niektorých stránkach obcí môžete nájsť formuláre, ktoré stačí len vyplniť, príp. vám tlačivo poskytnú na príslušnom stavebnom úrade. V zásade však právna úprava nepredpisuje nevyhnutne typizované znenie ohlásenia a postačí pokiaľ ohlasovateľ uvedie v ohlásení náležitosti vyžadované príslušným právnym predpisom. Ohlásenie drobnej stavby podľa ustanovenia § 5 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) tak musí obsahovať meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) stavebníka, účel, rozsah a miesto stavby, druh a parcelné číslo pozemku podľa katastra nehnuteľností, ak ide o stavby uskutočňované svojpomocou, vyhlásenie kvalifikovanej osoby, že bude zabezpečovať vedenie uskutočňovania stavby, a ak sa pri uskutočňovaní stavby majú použiť susedné nehnuteľnosti, vyjadrenie vlastníka tejto nehnuteľnosti. K ohláseniu drobnej stavby je potrebné pripojiť doklad, ktorým sa preukazuje vlastnícke alebo iné právo k pozemku, jednoduchý situačný výkres v dvoch vyhotoveniach, ktorý obsahuje vyznačenie umiestnenia stavby na pozemku vrátane odstupov od hraníc so susednými pozemkami a od susedných stavieb, stavebné riešenie stavby, jednoduchý technický opis stavby, rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy.

Postup ohlásenia

Podľa ustanovenia § 57 stavebného zákona stavebník zašle ohlásenie drobnej stavby spolu s jednoduchým situačným výkresom a ostatnými prílohami podľa § 5 vyhlášky na príslušný stavebný úrad, čo znamená stavebný úrad, do ktorého pôsobnosti patrí územie, na ktorom sa drobná stavba bude nachádzať. Stavebník je povinný zaplatiť správny poplatok vo výške 10 € pokiaľ je stavebníkom fyzická osoba a 30 € pokiaľ je právnická osoba, v zmysle prílohy k zákonu č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Stavebný zákon neurčuje lehotu, v ktorej má stavebný úrad o ohlásení rozhodnúť, a preto je potrebné podať oznámenie s dostatočným predstihom. Pokiaľ stavebný úrad mieni vyhovieť ohláseniu, vydá stavebníkovi oznámenie, v ktorom uvedie, že nemá žiadne námietky a zároveň ho upozorní na dodržanie požiadaviek dotknutých orgánov a slovenských technických noriem. Pokiaľ stavebný úrad má k zamýšľanej stavbe námietky, ale stavebník trvá na výstavbe tejto stavby, stavebný úrad v odpovedi určí, že hoci sa jedná o drobnú stavbu, je potrebné stavebné povolenie a súčasne vyzve stavebníka na doplnenie ohlásenia drobnej stavby konkrétnymi dokladmi.

Napriek tomu, že proces ohlásenia stavby nie je náročný, tak v individuálnych prípadoch sa môžu vyskytnúť komplikácie, najmä pri posudzovaní skutočnosti, či ide o drobnú stavbu alebo už stavbu a (z uvedeného dôvodu) v prípade, ak máte akékoľvek otázky a/alebo potrebujete pomôcť s ohlásením drobnej stavby, resp. potrebujete právne poradenstvo v akomkoľvek stavebnom konaní, neváhajte sa na nás obrátiť.

V prípade potreby poradenstva vo veciach stavebného práva, či vypracovania potrebnej dokumentácie sa na nás neváhajte obrátiť.

Späť na články

Obnova zápisu vymazaných subjektov z obchodného registra

18. januára 2022 | Obchodné právo Spoločnosti

V našom článku sa dozviete, akým spôsobom možno dosiahnuť obnovu zápisu vymazanej spoločnosti v obchodnom registri z dôvodu opomenutia [...]

Viac

Zmeny v Zákonníku práce účinné od 1.1.2022

9. decembra 2021 | Legislatíva Pracovné právo

65 rokov ako dôvod ukončenia pracovného pomeru, stravovanie, či prekážky na strane zamestnávateľa. Aj tieto zmeny prináša Zákonník [...]

Viac

Aké zmeny prináša prijatie zákona o skrátenej práci (tzv. zákona o kurzarbeite) ?

9. decembra 2021 | Legislatíva Obchodné právo

Prijatím zákona o podpore v čase skrátenej práce zavádza Vláda SR od 1. marca 2022 trvalú schému poskytovania právne nárokovateľnej [...]

Viac