Novela zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb

20. júna 2017

LEGISLATÍVNY PROCES

Vládny návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol dňa 13.11.2015  prerokovaný na 58. schôdzi NR SR a následne v III. čítaní schválený pod uznesením číslo 2115. Zákon vyšiel v Zbierke zákonov dňa 25.02.2016 pod číslom 91/2016, pričom nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016.

Účelom zákona je zavedenie pravej trestnej zodpovednosti právnických osôb, čím sa má nahradiť doposiaľ existujúci model nepriamej trestnej zodpovednosti právnických osôb. V článku sa venujeme spomínanej novele zákona.

Novela zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, ilustračné foto. Foto: pexels.com

ÚVOD

Novelou Trestného zákona vykonanou zákonom č. 224/2010 Z.z. sa do právneho poriadku Slovenskej republiky zaviedla nepriama trestná zodpovednosť podnikateľov (právnických osôb) tým, že Trestný zákon umožňoval uložiť právnickej osobe sankcie v podobe ochranných opatrení zhabania peňažnej čiastky a zhabania majetku. Tieto sankcie mohli byť uložené len v prípade, ak bol trestný čin spáchaný v súvislosti s oprávnením zastupovať právnickú osobu, rozhodovať v jej mene, vykonávať v nej kontrolu alebo so zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti. Nejednalo sa teda o priamu trestnú zodpovednosť právnických osôb, nakoľko zodpovedná za trestný čin bola vždy konkrétna fyzická osoba, ale zákon za splnenia taxatívne vymedzených podmienok, umožňoval právnickej osobe uložiť ochranné opatrenie, pričom táto právnická osoba za trestný čin zodpovedať nemohla.

Zákon č. 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb (ďalej len „zákon“) upravuje základné podmienky trestnej zodpovednosti právnických osôb tým, že vymedzuje okruh trestných činov, ktorých spáchanie je možné pričítať právnickej osobe, podmienky pričítateľnosti konaní fyzických osôb právnickej osobe, druhy trestov, zásady ukladania trestov právnickým osobám a ich výkon a osobitné ustanovenia o trestnom konaní proti právnickým osobám.

Týmto zákonom sa do právneho poriadku Slovenskej republiky dostáva pravá trestná zodpovednosť právnických osôb, čo znamená, že aj právnická osoba, rovnako ako aj fyzická osoba, sa od 01.07.2016 môže dopustiť spáchania niektorého z taxatívne vymenovaných trestných činov a za toto konanie jej môže byť uložený trest.

TRESTNÉ ČINY PRÁVNICKÝCH OSÔB

Podľa ustanovení zákona sa právnická osoba môže dopustiť len taxatívne vymenovaných trestných činov, ktoré sú upravené v osobitnej časti Trestného zákona, pričom tento výpočet bol s účinnosťou zákona č. 316/2016 Z.z. od 01.01.2017 rozšírený o ďalšie trestné činy. Právnická osoba sa môže dopustiť najmä nasledovných trestných činov, okrem iných trestných činov uvedených v § 3 zákona:

  • sprenevera podľa § 231,
  • podvod podľa § 221,
  • úverový podvod podľa § 222,
  • poisťovací podvod podľa § 223,
  • kapitálový podvod podľa § 224,
  • subvenčný podvod podľa § 225,
  • podvodný úpadok podľa § 227,
  • zavinený úpadok podľa § 228,
  • prevádzkovanie nepoctivých hier a stávok podľa § 229,
  • nepovolená prevádzka lotérií a iných podobných hier podľa § 230,
  • podielnictvo podľa § 231 a 232,
  • legalizácia príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 a 234,
  • úžera podľa § 235,
  • poškodzovanie veriteľa podľa § 239,
  • zvýhodňovanie veriteľa podľa § 240,
  • neoprávnení podnikanie podľa § 251,
  • neoprávnené zamestnávanie podľa § 251a,
  • skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 a 260,
  • poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 až 263,
  • zneužívanie informácií v obchodnom styku podľa § 265,
  • poškodzovanie spotrebiteľa podľa § 269,
  • nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi § 269a,
  • skrátenie dane a poistného podľa § 267,
  • neodvedenie dane a poistného podľa § 277,
  • daňový podvod podľa § 277a,
  • nezaplatenie dane a poistného podľa § 278,
  • marenie výkonu správy daní podľa § 278a,
  • prijímanie úplatku podľa § 328 až 330,
  • podplácanie podľa § 332 až 334,
  • nepriama korupcia podľa § 336,
  • marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 a 349,
  • ďalej napríklad aj trestné činy extrémizmu a iné.

PRIČÍTATEĽNOSŤ KONANIA PRÁVNICKEJ OSOBE

Teória pričítateľnosti konania vychádza zo zákonných znakov právnickej osoby, ktorá je umelým výtvorom zákona a ako taká sama o sebe nemá vôľu a nemožno teda hovoriť ani o zavinení. Zákonodarca preto siahol pri úprave zodpovednosti právnických osôb k teórií pričítateľnosti konania fyzickej osoby osobe právnickej. Táto teória znemená, že hoci v realite konala fyzická osoba, trestný čin sa bez ohľadu na vyvodenie trestnej zodpovednosti voči fyzickej osobe pričíta osobe právnickej, ktorá je za neho trestne zodpovedná, môže byť obvinená a odsúdená ako páchateľ trestného činu a za takéto konaniu jej môže byť uložený trest. Trestný čin (podľa § 3 zákona) je možné pričítať právnickej osobe len, ak bol spáchaný v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činností alebo jej prostredníctvom, a to len za predpokladu, že konal:

  1. štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu spoločnosti,
  2. ten, kto vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci spoločnosti,
  3. iná osoba, ktorá je oprávnená zastupovať právnickú osobu alebo za ňu rozhodovať.

Trestný čin je rovnako spáchaný právnickou osobou, ak osoba uvedená pod písmenami a) – c) umožnila nedostatočným dohľadom alebo kontrolou, ktoré boli jej povinnosťou, spáchať trestný čin osobe, ktorá konala v rámci oprávnení, ktoré jej boli zverené právnickou osobou. V tomto prípade o trestný čin nepôjde len vtedy, ak by význam porušenia povinnosti zodpovednej osoby bol nepatrný.

Trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je závislá na vyvodení trestnej zodpovednosti aj voči fyzickej osobe a nie je ani podmienená zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba takto konala.

Trestná zodpovednosť právnickej osoby nezaniká vyhlásením konkurzu, vstupom do likvidácie, jej zrušením alebo zavedením nútenej správy a táto prechádza aj na všetkých jej právnych nástupcov. Rovnako to platí nielen o trestnej zodpovednosti, ale aj o nevykonaných trestoch.

Ustanovenia o trestnej zodpovednosti právnických osôb sa použijú aj vtedy, ak

  • k spáchaniu trestného činu došlo v čase od založenia právnickej osoby do jej vzniku,
  • právnická osoba vznikla, ale súd rozhodol o jej neplatnosti,
  • právny úkon, ktorý mal založiť oprávnenie konať za právnickú osobu, je neplatný alebo neúčinný,
  • fyzická osoba, ktorá konala za právnickú osobu, nie je za takýto trestný čin trestne zodpovedná.

Z trestnej zodpovednosti sú vylúčené niektoré právnické osoby:

  • Slovenská republika a jej orgány,
  • iné štáty a ich orgány,
  • medzinárodné organizácie zriadené na základe medzinárodného práva verejného a ich orgány,
  • obce a vyššie územné celky,
  • právnické osoby, ktoré sú v čase spáchania trestného činu zriadené zákonom a
  • iné právnické osoby, ktorých majetkové pomery sú vyňaté z pod aplikácie zákona o konkurze a reštrukturalizácií v znení neskorších predpisov.

Trestná zodpovednosť právnickej osoby zaniká formou účinnej ľútosti podľa ustanovení § 85 a 86 Trestného zákona a ak:

  1. právnická osoba dobrovoľne upustila od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu trestného činu a škodlivý následok trestného činu zamedzila alebo napravila,
  2. právnická osoba dobrovoľne upustila od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu trestného činu a urobila o ňom oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru v čase, keď sa škodlivému následku trestného činu mohlo ešte zabrániť alebo nebezpečenstvo hroziace z trestného činu odstrániť.

Účinná ľútosť sa však netýka trestných činov korupcie a trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie.

TRESTY A ZÁSADY ICH UKLADANIA

Právnickej osobe možno uložiť len nasledovné druhy trestov:

  1. trest zrušenia právnickej osoby – právoplatnosťou rozhodnutia o treste právnická osoba vstupuje do likvidácie,
  2. trest prepadnutia majetku – postihuje majetok právnickej osoby, ktorý jej zostane po vykonaní konkurzného konania, ktorý nasleduje po právoplatnosti rozhodnutia,
  3. trest prepadnutia veci,
  4. peňažný trest – od 1.500,- Eur až do 1.600.000,- Eur,
  5. trest zákazu činnosti – po dobu výkonu tohto trestu sa právnickej osobe zakazuje vykonávať činnosť v rámci jedného alebo viacerých predmetov podnikania,
  6. trest zákazu prijímania dotácie alebo subvencie – počas doby výkonu trestu sa právnickej osobe zakazuje uchádzať sa alebo prijať dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce,
  7. trest zákazu prijímať pomoc alebo podporu poskytovanú z fondov Európskej únie – počas doby výkonu trestu sa právnickej osobe zakazuje uchádzať sa alebo prijať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie podľa zákona č. 528/2008 Z.z. a zákona č. 292/2014 Z.z., alebo iné plnenie z fondov Európskej únie,
  8. trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní – počas výkonu tohto trestu sa právnickej osobe zakazuje zúčastniť sa verejného obstarávania a
  9. trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku – spočíva v tom, že sa právnickej osobe uloží povinnosť zverejniť odsudzujúci rozsudok v Obchodnom vestníku alebo aj v jednej alebo viacerých prevádzkarňach alebo organizačných zložkách právnickej osoby.

Vyššie uvedené tresty možno uložiť samostatne (okrem trestu zverejnenia odsudzujúceho rozsudku, ktorý sa ukladá vždy popri inom treste) alebo viacero trestov popri sebe, pričom nemožno uložiť popri sebe trest zrušenia právnickej osoby a trest prepadnutia majetku, trest prepadnutia majetku a peňažný trest, trest prepadnutia majetku a trest prepadnutia veci.

Pri určovaní duhu trestov a ich výmery právnickej osobe je súd povinný prihliadať najmä na:

  • povahu a závažnosť trestného činu, pomery právnickej osoby vrátane jej doterajšej činnosti a majetkové pomery,
  • to, či právnická osoba vykonáva činnosť vo verejnom záujme, ktorá má strategický význam pre národné hospodárstvo, obranu alebo bezpečnosť,
  • zabezpečenie čo najmenšieho vplyvu trestu na zamestnancov právnickej osoby,
  • právom chránené záujmy poškodených a veriteľov právnickej osoby, ktorých pohľadávky vznikli v dobrej viere a nemajú pôvod v trestnom čine,
  • pôsobenie právnickej osoby po spáchaní trestného činu, najmä na jej účinnú snahu odstrániť škodlivé následky trestného činu alebo dobrovoľne nahradiť spôsobenú škodu,
  • očakávaný dôsledok výkonu trestu pre ďalšiu činnosť právnickej osoby,
  • pomer, v akom na právnickú osobu prešli výhody z trestného činu spáchaného v spolupáchateľstve.

OSOBITNÉ USTANOVENIA O TRESTNOM STÍHANÍ PRÁVNICKÝCH OSÔB

Nakoľko trestné stíhanie regulované Trestným poriadkom bolo stavené výlučne pre trestné stíhanie fyzických osôb, zákon uvádza vo svojej štvrtej časti niektoré osobitosti trestného stíhania právnických osôb, ktoré upravujú všeobecné pravidlá trestného stíhania uvedené v Trestnom poriadku.

Začatie trestného stíhania proti právnickej osobe bráni tomu, aby o tom istom skutku proti tej istej právnickej osobe prebiehalo konanie o správnom delikte (uvedené nevylučuje uloženie nútenej správy) a rovnako platí, že trestné stíhanie proti právnickej osobe nemožno začať, a ak už bolo začaté nemôže sa v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak skoršie konanie pre ten istý skutok proti tej istej právnickej osobe skončilo právoplatným rozhodnutím o správnom delikte a toto rozhodnutie nebolo zrušené. Teda, právnická osoba nemôže byť postihnutá za rovnaké konanie, ktoré tvorí totožný skutok, aj v trestnom konaní aj v správnom konaní o správnom delikte. Teda, rozhodnutie o skutku v konaní o správnom delikte vylučuje vykonanie trestného konania proti tej istej právnickej osobe za ten istý skutok a trestné konanie bráni tomu, aby o tom istom skutku prebiehalo správne konanie o správnom delikte.

Príkladom môže byť trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona, a to formou napríklad skrátenia dane z príjmu nepriznaním určitých príjmov, pričom toto isté konanie je sankcionované aj v rámci daňového konania ako správny delikt podľa § 154 . 1 písm. e) Daňového poriadku. Zákon preferuje trestné stíhanie pred konaním o správnom delikte. Podstatným však ostáva fakt, že právnická osoba nebude za jeden skutok postihnutá sankciami správnej aj trestnej povahy. Buď bude postihnutá správnou sankciou za správny delikt alebo trestom podľa zákona, Trestného zákona a Trestného poriadku.

Právne úkony smerujúce k zmene, zrušeniu alebo zániku právnickej osoby, voči ktorej sa vedie trestné stíhanie, nadobudnú účinnosť až písomným súhlasom sudcu pre prípravné konanie alebo predsedu senátu. Štatutárny orgán je v týchto prípadoch povinný o zamýšľaných zmenách informovať prokurátora, resp. predsedu senátu. Ten, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká, nemôže bez písomného súhlasu sudcu pre prípravné konanie alebo predsedu senátu zapísať zrušenie ani žiadnu zmenu právnickej osoby do takéhoto registra.

OBMEDZUJÚCE A ZAISŤOVACIE OPATRENIA

Sudca pre prípravné konanie alebo predseda senátu môže právnickej osobe uložiť nasledovné obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia:

  • povinnosť zložiť peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
  • zákaz nakladať s určitými vecami alebo právami,
  • povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať.

Tieto opatrenia môžu byť proti právnickej osobe nariadené, ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že obvinená právnická osoba je trestne zodpovedná za spáchaný trestný čin a súčasne z jej konania alebo iných konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsila, vykoná trestný čin, ktorý pripravovala a/alebo sa zbaví majetku.

 

ZÁVER

Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb zavádza do právneho poriadku tzv. pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, a to tým, že ustanovuje podmienky trestnej zodpovednosti právnických osôb, spôsob pričítania konania fyzickej osoby osobe právnickej, katalóg trestných činov, ktorých sa môže právnická osoba dopustiť a druhy trestov a zásady ich ukladania, rovnako ako aj osobitosti trestného stíhania právnických osôb.

Od účinnosti tohto zákona, t.j. od 01.07.2016, sa aj právnická osoba môže dopustiť presne vymedzených trestných činov, a to tak, že sa jej pričíta konanie konkrétnej fyzickej osoby, ktorá spácha trestný čin a koná v jej prospech, v jej mene alebo v rámci jej činností. Za takto spáchaný trestný čin môže byť právnickej osobe uložený aj trest zrušenia právnickej osoby alebo trest prepadnutia majetku, ktorý rovnako vyúsťuje do zrušenia právnickej osoby.

Aby sa právnická osoba vyhla trestnej zodpovednosti a trestu, je nesporne dôležité, aby osoby, ktoré v jej mene alebo vo svojom mene na jej účet konajú, poznali základy trestnej zodpovednosti, konanie zakázané v osobitne časti Trestného zákona a podmienky účinnej ľútosti, aby tak dokázali predísť budúcim nežiadúcim následkom trestného konania.

Nežiadúcu tendenciu do budúcna môže predstavovať využívanie trestnej zodpovednosti právnických osôb v rámci konkurenčného boja a hospodárskej súťaže.

Späť na články

Tagy

Európsky platobný rozkaz – návrh a odpor

21. septembra 2018 | Legislatíva Obchodné právo

Európsky platobný rozkaz je upravený v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006, ktorým sa zaviedlo európske konanie [...]

Viac

#2: Zodpovednosť za pracovný úraz

17. septembra 2018 | Legislatíva Odškodnenie

Zatiaľ čo prvá časť článku týkajúceho sa zodpovednosti za pracovný úraz pojednáva o nespornej miere zavinenia medzi zamestnávateľom a [...]

Viac

Osvedčovanie podpisov pri zmenách v spoločnosti

10. septembra 2018 | Obchodné právo Právna poradňa Spoločnosti

Dobrý deň, potreboval by som sa uistiť, v akých prípadoch je potrebné osvedčovať podpisy na rozhodnutí jediného spoločníka spoločnosti [...]

Viac

Novinky

# 4 Colné právo: Význam statusu Schválený hospodársky subjekt (AEO)

4. júna 2018

„Customs“ Coffee

22. mája 2018

Aktualizovaný zoznam voľných živností od 2018

5. apríla 2018

Sme hrdí

Kategórie