Európska Komisia, na rozdiel od iných krajín (ako napríklad Veľká Británia), sa rozhodla nezamerať len na výzvy týkajúce sa digitálnych financií, ale šla cestou širšieho prístupu k budúcnosti digitálnych aktív.
Zverejnením tzv. „Balíčka digitálnych financií“ (24. september 2020), v ktorom EÚ definovala strategické horizonty pre digitálne financie, digitálne platby, krypto-aktíva, technológiu DLT ako aj svoj úmysel dať základy legislatívy týkajúcej sa odolnosti digitálneho systému (tzv. „Digital Operational Resilience“).
Tento „Balíček digitálnych financií“ je výsledkom zložitého procesu a konzultácií medzi rokmi 2019 a 2022, do ktorého sa zapojili nielen Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA), ale aj mnohé zainteresované strany. Rýchlosť, s akou európsky zákonodarca dospel k definícii strategického plánu pre digitálne financie si vyžiadal nielen fenomén súkromných globálnych stablecoinov či širokej škály „digitálnych alternatívych hodnôt“, ale aj nevyhnutnosť začať aspoň s minimálnym regulačným zásahom medzi technológiu a niektoré „digitálne fenomény“.
Jedným z nosných princípov právneho rámca celého balíčka digitálnych financií je princíp technologickej neutrality. Paradigma technologickej neutrality nie je novinkou, definuje ju už Nariadenie EU č. 283/2014 ako: “slobodu zaručenú osobám a organizáciám zvoliť si technológiu, ktorá je vhodnejšia ich potrebám. Produkty, služby alebo regulačné rámce, ktoré aplikujú tento princíp by nemali nútiť k používaniu tej ktorej technológie alebo diskriminovať používanie inej technológie”.
Tento princíp je stanovený aj v Nariadení EP a ER č. 2023/1114 o trhoch s kryptoaktívami (tzv. MiCA – „Markets in Crypto-Assets“), ktoré z časti nadobudne účinnosť 30. júna 2024. Bod 9 tohto nariadenia znie: „Legislatívne akty Únie v oblasti finančných služieb by sa mali riadiť zásadami „rovnaké činnosti, rovnaké riziká, rovnaké pravidlá“ a technologickou neutralitou. Kryptoaktíva, na ktoré sa vzťahujú existujúce legislatívne akty Únie v oblasti finančných služieb by preto mali zostať regulované podľa existujúceho regulačného rámca, a to bez ohľadu na technológiu použitú na ich emisiu alebo ich prevod, a nie podľa tohto nariadenia….“. Dosiaľ to je v poriadku, avšak, ako je ustanovené ďalej: „….Týmto nariadením sa preto z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia výslovne vylučujú kryptoaktíva, ktoré sa klasifikujú ako finančné nástroje v zmysle vymedzenia v smernici 2014/65/EÚ, tie, ktoré sa klasifikujú ako vklady v zmysle, vymedzenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ, vrátane štruktúrovaných vkladov vymedzených v smernici 2014/65/EÚ, tie, ktoré sa klasifikujú ako finančné prostriedky vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 , s výnimkou prípadov, keď sa klasifikujú ako tokeny elektronických peňazí, tie, ktoré sa klasifikujú ako sekuritizačné pozície v zmysle vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402, a tie, ktoré sa klasifikujú ako zmluvy neživotného alebo životného poistenia, dôchodkové produkty alebo systémy sociálneho zabezpečenia.
Tento nosný princíp, sa podľa môjho názoru, v ustanoveniach MiCaR z časti stráca. Už len tým, že sa determinujú fixné charakteristiky tokenov a požiadavky na ne, určuje sa dvojitá taxonómia stablecoinov, pri ktorých je požadovaná tzv. „verejná ponuka“, a ďalšie. Keby sa naozaj uplatňoval princíp technologickej neutrality, možno by bod 3 a článok 3 ods. 4 boli vypustené.
Rovnako to platí v prípadoch vysoko položených požiadaviek na emitentov tokenov, či subjekty poskytujúce služby spojené s kryptoaktívami. Ustanovenie, ako napríklad „Emitenti tokenov naviazaných na aktíva by mali zaviesť politiku zameranú na identifikáciu, predchádzanie, riadenie a oznamovanie konfliktov záujmov, ktoré môžu vyplynúť z ich vzťahov s ich akcionármi alebo spoločníkmi…“ alebo povinnosti „..emitentov tokenov naviazaných na aktíva mať spoľahlivý mechanizmus riadenia, ktorý zahŕňa jasnú organizačnú štruktúru s presne vymedzenými, transparentnými a konzistentnými líniami zodpovednosti a účinné postupy zisťovania, riadenia, monitorovania a ohlasovania rizík, ktorým sú alebo môžu byť vystavení“, či požiadavka na „…členov riadiaceho orgánu takýchto emitentov byť odborne spôsobilí a vhodní a najmä nesmú byť odsúdení za žiadne trestné činy súvisiace s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu, ani za žiadne iné trestné činy, ktoré by narušili ich dobrú povesť…“ sú určite požiadavkami legitímnymi a logickými, avšak takéto vysoké byrokratické a administratívne zaťaženie bude mať za následok znevýhodnenie a sťaženie prístupu na trh kryptoaktív nových subjektov, ktoré si toto zaťaženie nemôžu dovoliť. Nehovoriac o tom, že takéto vysoko postavené požiadavky odradia nové subjekty na investovanie do kryptoaktív v EÚ, ktorí radšej využijú iné svetového trhy s miernejšími a liberálnejšími pravidlami.
Princíp technologickej neutrality je transverzálny. Uplatňuje sa na všetky odvetvia práva a uplatňovania technológií.
Kryptoaktíva – Záver
Bude zaujímavé sledovať vývoj hráčov v oblasti kryptoaktív na trhu a zavedenie nových inštitútov a inštitúcií v praxi. V každom prípade, naša advokátska kancelária je pripravená asistovať všetkým záujemcom, tak tým na strane ponuky kryptoaktív ako aj tým na strane dopytu po nich, s prípravou všetkých potrebných dokumentov a právnych stanovísk týkajúcich sa kryptoaktív a Nariadenia MICA.
Mgr. Natália Michalovová, LL.M
