Je hotovosť v korona kríze kráľom?

15. júna 2020

Možnosti uplatnenia výnimky z obmedzení platieb v hotovosti

V súčasnej dobe opatrení voči COVID-19 existuje popri sebe paradox týkajúci sa obehu hotovostných peňazí. Na strane jednej sme svedkami snáh vylúčiť pri platbách za tovary a služby najmä v oblasti e-commerce  príjem hotovosti a na strane druhej nám daný právny stav umožňuje realizovať výnimku zo zákona o obmedzení hotovostných platieb č. 394/2012 Z. z.

platobny-styk-covid-19-prosman-pavlovic

Zákon obmedzuje výšku platieb v hotovosti na 5 000,- EUR a medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi na 15 000,- EUR.

Cieľom prijatia daného zákona bola podľa dôvodovej správy predchádzať praniu špinavých peňazí, zamerať sa na boj proti korupcii a trestnej činnosti, či na ochranu pred financovaním terorizmu. Do prijatia zákona mnoho legálne podnikajúcich subjektov „optimalizovalo“ svoju daňovú povinnosť vystavovaním fiktívnych faktúr. Zákonom sa sťažilo fiktívne vystavovanie príjmových a výdavkových dokladov bez reálneho toku finančných prostriedkov, ako i úprava daňového základu pre daň z príjmov v prípade, že na konci zdaňovacieho obdobia je daňovým subjektom vykazovaný zisk.

Z predmetných povinností zákon ustanovil výnimky, medzi ktorými je aj súčasný núdzový stav, respektíve mimoriadna situácia.

§ 8 Zákaz podľa § 4 sa nevzťahuje na platby v hotovosti odovzdané alebo prijaté: h) v čase krízovej situácie, vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu a mimoriadnej situácie,

Uplatňovanie danej výnimky nastalo vyhlásením mimoriadnej situácie vládou Slovenskej republiky jej uznesením č. 111 z 11. marca 2020 od 6:00 hod 12. marca 2020 a bude pokračovať aj po skončení núdzového stavu, keďže mimoriadna situácia nie je zrušením núdzového stavu dotknutá.

Otázniky môže vyvolávať rozsah výnimky a či sa vzťahuje v plnej miere na všetky dovtedy obmedzené hotovostné operácie. Výnimka mala slúžiť najmä pre odstránenie prekážok v hospodárskom živote počas krízových situácií, ktoré buď znemožňujú využívať bankový systém alebo žiadajú okamžité úhrady za služby alebo tovary, ktoré majú zmierniť dopady takýchto situácií. Na rozdiel od zákonodarcu,  máme osobnú skúsenosť so životom počas mimoriadnej situácie. Vieme, že počas tejto konkrétnej krízy rozsah obmedzení služieb bankovníctva v jeho kamenných pobočkách nebol a nie je v miere, ktorá by úplne znemožnila platiť za záväzky bezhotovostne. Zároveň je pravdou, že v súčasnej dobe sú možnosti využívania služieb elektronického bankovníctva na vysokej úrovni. tzn. že mimoriadna situácia sa vo svojej podstate nedotkla systému bezhotovostných platieb. Preto je možné si myslieť, že výnimka by nemala byť taká bezbrehá, ale posudzovaná podľa konkrétneho prípadu.

Hoci má táto úvaha logický základ, nemá oporu v jazykovom vyjadrení zákona a zužujúci výklad tu nemá miesto. Aj podľa názoru zákonodarcu v dôvodovej správe, spomínanú výnimku označuje za závažný dôvod, prečo umožniť hotovostné platby.

Po skončení mimoriadneho stavu bude zaujímavé sledovať prácu a vyhodnotenie používania tejto výnimky daňovými úradmi. Aj keď je podľa nášho názoru použitie platieb v hotovosti nad hranicu zákonných obmedzení v súčasnej dobe realizovateľné, bude nárast takýchto hotovostných platieb možným identifikátorom zvýšených rizík spojených s plnením daňovým povinností. A to môže viesť k pozornejším a hlbším kontrolám zo strany daňového úradu.

Vzhľadom na to, že výnimka sa viaže na čas vyhlásenia a zrušenia niektorého z predmetných krízových stavov, je nutné, aby subjekty realizujúce hotovostné platby sledovali hromadné informačné prostriedky. Dôvodom je skutočnosť, že mimoriadna situácia sa vyhlasuje a odvoláva ich prostredníctvom, na rozdiel od núdzového stavu, ktorého vyhlásenie je zverejnené aj v Zbierke zákonov.

Po návrate našej spoločnosti do bežného stavu fungovania života je nutné mať na pamäti aj skutočnosť, že pôsobnosť daného zákona je nielen teritoriálna, ale aj osobná a riadiť sa ním musia aj osoby, ktoré prijímajú alebo odovzdávajú hotovosť v cudzine za plnenia uskutočnené na Slovensku, ak dané osoby majú na Slovensku trvalý pobyt, prechodný pobyt, tolerovaný pobyt, sídlo, prevádzkareň alebo miesto podnikania.Pamätajte tiež, že sankcie za nedodržanie zákona sú vysoké a pohybujú sa do 10 000,- EUR pre občanov a až do 150 000,- EUR pre právnické osoby a fyzické osoby podnikateľov.

Späť na články

Tagy

Poskytovanie dotácií na nájomné – čo by ste mali vedieť

3. júla 2020 | Legislatíva

Na základe novely zákon č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky sa odo dňa [...]

Viac

Štátna podpora zelených domácností – Zelená domácnostiam II.

1. júla 2020 | Legislatíva

Slovenská inovačná a energetická agentúra zverejnila výzvu na podporu inštalácie zariadení na výrobu elektriny a tepla, ktoré majú [...]

Viac

Pomoc štátu v čase trvania vyhlásenej mimoriadnej situácie

30. júna 2020 | Legislatíva

V rámci projektu Prvej pomoci začalo poskytovanie dočasných príspevkov na podporu udržania zamestnanosti a podporu SZČO počas [...]

Viac

Novinky

Mimoriadne predĺženie lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov

18. marca 2020

Vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ – aktuálny stav z colnoprávneho pohľadu

21. januára 2020

Podmienky uloženia pokuty za eKasu

27. júna 2019

Sme hrdí

Kategórie