Z médií sme sa dozvedeli, že Finančná správa a Ministerstvo vnútra SR spúšťajú nový projekt s názvom Daňový štít. Jeho základom je užšia spolupráca medzi daňovými analytikmi, kontrolnými orgánmi a Policajným zborom pri odhaľovaní daňovej kriminality a organizovaných ekonomických podvodov. Podľa údajov prezentovaných Finančnou správou dosahuje objem šedej ekonomiky na Slovensku približne 17 miliárd eur. Do tejto kategórie patria nepriznané príjmy, nelegálne zamestnávanie, fiktívne fakturácie či daňové úniky, ktoré pripravujú štátny rozpočet o významné finančné prostriedky.
Daňový štít je zrejme reakciou na meniaci sa charakter daňovej kriminality, ktorá je čoraz organizovanejšia a využíva zložité obchodné štruktúry, nastrčené spoločnosti či medzinárodné siete firiem. Takéto schémy často presahujú rámec bežnej daňovej kontroly a vyžadujú koordinovaný postup viacerých štátnych orgánov.
Predpokladáme, že práve preto sa spájajú dva rezorty s rozdielnymi, ale vzájomne sa dopĺňajúcimi kompetenciami. Finančná správa disponuje rozsiahlymi dátami, analytickými nástrojmi a skúsenosťami s identifikáciou podozrivých obchodných operácií. Súčasťou jej pôsobnosti je aj Kriminálny úrad finančnej správy, ktorý rovnako ako aj polícia plní úlohy pri odhaľovaní daňovej a colnej kriminality a v rozsahu zverenom právnymi predpismi vykonáva úkony trestného konania. Polícia má naopak dominantne vyšetrovacie právomoci, možnosť zaistiť dôkazy, majetok či finančné prostriedky a viesť trestné konania.
Rozdiel medzi prístupom Finančnej správy a Policajného zboru spočíva predovšetkým v tom, že Finančná správa začína preverovanie na úrovni spoločností, teda daňového subjektu. Impulzom bývajú nedoplatky, nezrovnalosti v kontrolných výkazoch alebo iné rizikové indikátory a až následných preverovaním a daňovou kontrolou môže vzniknúť podozrenie, že zistené skutočnosti napĺňajú znaky daňového trestného činu. Policajný zbor naopak pristupuje k veci primárne z pohľadu trestného práva a zameriava sa priamo na fyzické osoby, ktoré môžu za podozrivým konaním stáť. Jeho cieľom je bezprostredne zabezpečiť dôkazy, majetok či osoby a zabrániť pokračovaniu trestnej činnosti. Nový model spolupráce tak naznačuje snahu prepojiť daňové preverovanie s rýchlejším trestnoprávnym postupom voči osobám, ktoré za podozrivými obchodnými schémami stoja.
Práve v tomto bode sa dostávame k otázke, či cieľom projektu je len efektívnejšia výmena informácií medzi štátnymi orgánmi, alebo aj snaha zvýšiť vymožiteľnosť daňových nedoplatkov prostredníctvom intenzívnejšieho využívania nástrojov trestného práva. Ak totiž existuje podozrenie, že daňový nedoplatok vznikol v dôsledku daňového trestného činu, štát má k dispozícii podstatne širší okruh nástrojov, než aké má v rámci samotnej správy daní. Ak bude konkrétny prípad vyhodnotený nielen ako daňové pochybenie, ale aj ako podozrenie zo spáchania trestného činu, do hry vstupujú trestnoprávne inštitúty, ktoré sa neuplatňujú len voči spoločnosti ako takej, ale voči fyzickým osobám stojacim za jej fungovaním. Typicky môže ísť o konateľov, štatutárnych zástupcov alebo osoby, ktoré fakticky riadili podnikateľskú činnosť.
Je pritom potrebné rozlišovať medzi zabezpečovacími inštitútmi podľa Daňového poriadku a opatreniami využívanými v trestnom konaní. Finančná správa už dnes disponuje nástrojmi na zabezpečenie budúcej alebo existujúcej daňovej pohľadávky. Ak však vznikne podozrenie zo spáchania daňového trestného činu, do úvahy prichádzajú aj inštitúty podľa trestných predpisov, ktorých účelom už nie je len ochrana daňovej pohľadávky, ale aj zabezpečenie dôkazov, majetku či riadneho priebehu trestného konania.
Trestné konanie pritom umožňuje využitie viacerých zabezpečovacích a procesných inštitútov, ako je zabezpečenie majetku, blokácia finančných prostriedkov, domové prehliadky, prehliadky iných priestorov alebo zaistenie elektronických zariadení a dokumentácie. Tieto nástroje majú nepochybne význam pri odhaľovaní organizovanej ekonomickej kriminality, zároveň však predstavujú veľmi intenzívny zásah do súkromnej sféry podnikateľov a osôb, ktoré za podnikaním stoja. Z pohľadu podnikateľského prostredia ide o mimoriadne citlivú oblasť. Uvedené opatrenia totiž predstavujú závažný zásah do majetkovej a súkromnej sféry dotknutých osôb, pričom sa môžu uplatňovať už vo fáze dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu.
Práve preto bude rozhodujúce, ako bude Daňový štít fungovať v praxi. Samotná existencia spoločného tímu ešte veľa nehovorí o rozsahu jeho zásahov. Kľúčové bude sledovať, v akých prípadoch budú jednotlivé opatrenia využívané a aké budú kritériá na prechod od daňového preverovania k podozreniu zo spáchania trestného činu.
Na druhej strane nemožno ignorovať argument štátu, že časť daňovej kriminality je dlhodobo páchaná opakovane rovnakým okruhom osôb, pričom vznikajú vysoké daňové nedoplatky a škody na verejných financiách. Ak Finančná správa skutočne disponuje informáciami o relatívne úzkej skupine osôb zapojených do sofistikovaných podvodných schém, je pochopiteľné, že hľadá spôsob, ako existujúce právne nástroje využívať koordinovanejšie a efektívnejšie.
Daňový štít preto zatiaľ nemožno hodnotiť ani jednoznačne pozitívne, ani negatívne. Predstavuje skôr signál, že štát chce intenzívnejšie prepájať daňové konania s nástrojmi trestného práva. Či pôjde o efektívny nástroj boja proti organizovaným daňovým podvodom, alebo o mechanizmus, ktorý bude vytvárať neprimeraný tlak aj na bežných podnikateľov, ukáže až aplikačná prax. Práve tá rozhodne o tom, či sa Daňový štít stane cieleným nástrojom proti závažnej ekonomickej kriminalite, alebo pôjde o negatívny zásah do podnikateľského prostredia bez efektu a racionálneho základu. Otvorí sa tým totiž aj množstvo otázok k legálnosti konkrétnych krokov a zásahov.
