V zmysle zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zamestnávateľ ako právnická osoba povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä:
- vylúčiť nebezpečenstvo a z neho vyplývajúce riziká,
- posudzovať riziká, ktoré nemožno vylúčiť,
- vykonať opatrenia na odstránenie nebezpečenstva v mieste ich vzniku a
- vydávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Zamestnávateľ je v tomto rozsahu povinný vykonávať opatrenia nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci riadne a včas tak, aby sa splnil ich účel, a zabezpečovať, aby tieto opatrenia boli použiteľné a zamestnancovi prístupné.
Povinnosťou zamestnávateľa je odstraňovať nebezpečenstvo a ohrozenie, a ak to podľa dosiahnutých vedeckých a technických poznatkov nie je možné, vykonať opatrenia na ich obmedzenie a pripravovať opatrenia na ich odstránenie.
Za týmto účelom je zamestnávateľ oprávnený vykonať potrebné kontroly na zistenie nebezpečenstva alebo rizika ohrozenia zdravia zamestnancov a tieto vyhodnocovať, opatrenia a vydávať pokyny na predchádzanie týmto rizikám a vzniku nebezpečenstva, resp. zníženie ich vplyvu na zamestnancov.
V zmysle zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zamestnávateľ ako právnická osoba povinný plniť opatrenia na predchádzania ochoreniam, medzi ktoré možno zaradiť zákaz alebo obmedzenie výkonu povolania u osôb chorých na prenosné ochorenie alebo podozrivých z takéhoto ochorenia alebo zakázať činnosti alebo prevádzky.
Na základe uvedeného je zamestnávateľ povinný posudzovať možné riziká napr. riziko nákazy prenosnou chorobou medzi svojimi zamestnancami a posudzovať riziko jej možného rozšírenia a následne prijať vhodné opatrenia na minimalizáciu tohto rizika, resp. jeho odstránenia.
Za týmto účelom je zamestnávateľ oprávnený vykonať potrebné opatrenia na zaistenie bezpečnosti zamestnancov na pracovisku preventívnymi opatreniami na predchádzanie rizika šírenia prenosnej choroby alebo následnými opatreniami zameranými na odstránenie rizík a nebezpečenstva nákazy prenosnou chorobou. Medzi takéto opatrenia môžeme zaradiť technické, organizačné, a iné ochranné a preventívne opatrenia. Tieto opatrenia by však mali byť primerané dosahovanému cieľu a nemali by neodôvodnene zasahovať do práv a oprávnených záujmov zamestnancov.
Medzi preventívne opatrenia, ktoré je zamestnávateľ oprávnený a zároveň povinný vykonať môžeme zaradiť najmä:
- zabezpečiť pracovisko dezinfekčnými prostriedkami,
- zabezpečiť na pracovisku zvýšenú mieru ochrany hygieny a vykonávať pravidelnú dezinfekciu priestorov a zariadení,
- zabezpečiť pre zamestnancov zdravotné rúška alebo respirátory podľa pokynov a odporúčaní Ústredného krízového štábu,
- zabezpečiť minimalizáciu styku zamestnancov s tretími osobami.
Medzi následné opatrenia, ktoré je zamestnávateľ oprávnený a zároveň povinný vykonať môžeme zaradiť najmä:
- nariadiť zamestnancovi lekársku kontrolu na zistenie, či nie je nakazený prenosnou chorobou,
- nariadiť zamestnancovi zákaz výkonu zamestnania s odporúčaním, aby po určenú dobu (inkubačnú dobu) ostal v domácom prostredí (neprideľovanie práce zo strany zamestnávateľa).
V prípade nariadenia lekárskej kontroly je nutné zobrať na vedomie tú skutočnosť, že zamestnávateľ bude povinný nahradiť zamestnancovi nevyhnutné náklady na vykonanie takejto lekárskej kontroly.
Pre prípad, ak by zamestnávateľ zakázal zamestnancovi výkon zamestnania a neprideľoval mu prácu, napríklad z dôvodu odôvodneného podozrenia, že zamestnanec je nakazený prenosnou chorobou, táto skutočnosť predstavuje prekážku práce na strane zamestnávateľa a za obdobie trvania tejto prekážky patrí zamestnancovi v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Tieto opatrenia považujeme za vhodné a primerané dosiahnutiu cieľa, ktorým je ochrana bezpečnosti a zdravia zamestnancov a zabránenie šírenia prenosnej choroby. Samozrejme takéto opatrenia by mali byť ukladané iba v odôvodnených prípadoch a s cieľom ochrany zdravia zamestnancov na pracovisku.
Odporúčame za týmto účelom prijať vnútorný predpis, v ktorom budú uvedené jednotlivé opatrenia , práva a povinnosti zamestnávateľa a práv a povinnosti zamestnancov vo vzťahu k týmto opatreniam, pričom takýto predpis bude tak ako pre zamestnávateľa aj zamestnancov záväzný. V tomto predpise bude vhodné jasne a presne špecifikovať, aké opatrenia na ochranu zdravia sa prijímajú a za akých podmienok sa ukladajú. V prípade viacerých kategórií zamestnancov aj odôvodnenie rozdielneho zaobchádzania (napr. vo vzťahu k práci z domu).
Všetky opatrenia ako aj interný predpis by zamestnávateľ mal prerokovať s pracovnou zdravotnou službou, ktorá vykonáva zdravotný dohľad pre zamestnancov, za účelom prijatia vhodných a účinných opatrení.
Povinnosti zamestnancov
V aktuálnej situácii, kedy sa šíri nákazlivá prenosná choroba majú svoje povinnosti nielen zamestnávatelia, ale aj zamestnanci.
V prvom rade poukazujeme na povinnosť zamestnanca v zmysle § 81 písm. e) Zákonníka práce, ktorý nesmie konať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, akými sú ochrana bezpečnosti a zdravia zamestnancov na pracovisku a zachovanie hospodárskych činností zamestnávateľa. Zamestnanec by mal byť povinný oznamovať zamestnávateľovi vycestovanie, resp. návrat z tretej krajiny mimo Slovenskej republiky poprípade aj skutočnosť, že bol v kontakte s osobami, ktoré sa vrátili zo zahraničia alebo vykazovali znaky infekcie prenosnou chorobou. Na základe oznámenia týchto skutočností môže zamestnávateľ vo vzťahu ku konkrétnym zamestnancom prijať vhodné opatrenia.
Zamestnancom vyplývajú povinnosti aj zo Zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia napríklad podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným chorobám lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, rovnako ako povinnosti preventívneho charakteru na zabránenie šíreniu nákazlivej prenosnej choroby.
Záver
Aktuálna situácia v súvislosti so šírením nákazlivej prenosnej choroby Koronavirus COVID-19 vyžaduje tak od zamestnávateľov aj zamestnancov zodpovedný prístup k ochrane vlastného zdravia a zdravia ostatných zamestnancov a iných ľudí.
Zamestnávateľom odporúčame prijatie interného predpisu záväzného pre zamestnancov ako aj zamestnávateľa, ktorého obsahom bude zoznam povinností zamestnancov, zamestnávateľa, zoznam preventívnych a následných opatrení s uvedením ich odôvodnenia a podmienok ich nariadenia a výkonu.
Zamestnancom uložené povinnosti vyplývajúce z interného predpisu sú pre nich záväzné a ich porušenie v aktuálnej situácii môže byť považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko ich porušením môže dôjsť k poškodeniu zdravia iných zamestnancov a znemožneniu prevádzky hospodárskych činností zamestnávateľa.
Upozornenie na správne delikty a trestné činy súvisiace so šírením prenosnej choroby
Správneho deliktu sa dopustí fyzická osoba podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poruší opatrenia nariadené Úradom verejného zdravotníctva alebo Regionálnym úradom verejného zdravotníctva. Podľa povahy porušenej povinnosti môže úrad uložiť pokutu od 150,- Eur až do 50.000,- Eur. Priestupku sa dopustí fyzická osoba, ktorá poruší opatrenia nariadené týmito úradmi.
Do úvahy v krajných prípadoch porušenia závažných povinností prichádza aj trestnoprávna zodpovednosť najmä za trestné činy Porušenia povinnosti za krízovej situácie podľa § 290a Trestného zákona, Všeobecného ohrozenia v zmysle § 284 a § 285 Trestného zákona, Porušovania povinnosti pri hrozivej tiesni podľa § 290 Trestného zákona alebo Šírenia poplašnej správy podľa § 361 Trestného zákona.
Trestného činu porušovania povinnosti za krízovej situácie sa dopustí ten, kto úmyselne za krízovej situácie (núdzový stav, výnimočný stav) odoprie vykonať alebo úmyselne nevykoná povinnosť, ktorá mu bola uložená orgánom verejnej moci (Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, regionálne úrad verejného zdravotníctva) na ochranu života a zdravia osôb.
Trestného činu Všeobecného ohrozenia sa môže dopustiť každý, kto úmyselne vydá ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví alebo všeobecné nebezpečenstvo zvýši alebo sťaží jeho odvrátenie. Táto možnosť by prichádzala do úvahy iba vo výnimočných prípadoch, napriek tomu je potrebné venovať zvýšenú pozornosť najmä tomu, aby konaním fyzickej osoby alebo právnickej osoby nedošlo k zvýšeniu všeobecného nebezpečenstva alebo sťaženia jeho odvrátenia napríklad ohrozovaním väčšieho počtu osôb nákazlivou chorobou. Tohto trestného činu je možné sa dopustiť aj nedbanlivosti spôsobí všeobecné nebezpečenstvo alebo všeobecné nebezpečenstvo zvýši.
Trestného činu Porušovania povinnosti pri hrozivej tiesni, za ktorú je možné považovať aj útrapy pri epidémii alebo pandémii, sa môže dopustiť každý, kto zmarí alebo sťaží odvrátenie alebo zmiernenie hrozivej tiesne, ktorá postihuje skupinu osôb, tým, že odoprie pomoc, ktorá mu je podľa zákona alebo rozhodnutia uložená alebo zmarí poskytnutie takej pomoci. Tieto povinnosti môžu byť uložené priamo zákonom (Zákon o o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia alebo na základe rozhodnutia správneho orgánu, akým je napríklad aj Úrad regionálneho zdravotníctva Slovenskej republiky alebo regionálne rady verejného zdravotníctva, resp. Vláda Slovenskej republiky a jednotlivé ministerstvá.
Trestného činu Šírenia poplašnej správy sa dopustí ten, kto spôsobí nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta tým, že rozširuje poplašnú správu, ktorá je nepravdivá. Poplašnou správou je správa, ktorá je spôsobilá vyvolať vážne znepokojenie. Rovnako sa tohto trestného činu dopustí ten, kto takúto správu oznámi právnickej osobe, Policajnému zboru, inému orgánu alebo prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.