Pôvodne navrhovaná účinnosť zákona č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce (ďalej len ,,zákon o skrátenej práci“) od 1. januára 2022, bola Vládou SR posunutá na 1. marca 2022, a to z dôvodu vyhlásenia núdzového stavu v dôsledku zhoršenia situácie v súvislosti s pretrvávajúcou pandémiou. Hlavným cieľom zákona o podpore v čase skrátenej práce je poskytovanie právne nárokovateľnej podpory, ktorá bude účelovo určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu. Rozsah, podmienky, mechanizmus poskytovania, výšku podpory a ďalšie rozhodujúce náležitosti vám priblížime v tomto článku.
Motiváciou pre vznik zákona o skrátenej práci boli najmä nežiadúce udalosti z obdobia posledných dvoch rokov, ktoré priniesla stále pretrvávajúca koronakríza. Prijatie daného zákona má tiež priniesť náhradu aktuálnych možností finančnej pomoci zamestnávateľom v zmysle zákona o službách zamestnanosti, ako aj náhradu tzv. projektu ,,Prvá pomoc“. Z dôvodu odloženia účinnosti zákona o podpore v čase skrátenej práce na 1. marca 2022, bude možné čerpať podporu z projektu Prvá pomoc až do konca februára 2022.
1.PODMIENKY PRE POSKYTOVANIE PRÍSPEVKU
Medzi najdôležitejšie pojmy, ktoré prináša zákon o skrátenej práci patrí:
- čas skrátenej práce, ktorým rozumieme čas od začatia obmedzenia činnosti zamestnávateľa vplyvom vonkajšieho faktora do skončenia obmedzenia činnosti zamestnávateľa,
- obmedzenie činnosti zamestnávateľa je prekážka v práci na strane zamestnávateľa v takom rozsahu, že zamestnávateľ nemôže najmenej jednej tretine zamestnancov zamestnávateľa alebo časti zamestnávateľa prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času,
- vonkajší faktor je faktor, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom (napr. mimoriadna situácia, výnimočný stav, núdzový stav alebo vyššia moc. Nepatrí tu však čas vojny, vojnového stavu, sezónna činnosť, reštrukturalizácia, či plánovaná odstávka).
Za nie celkom jednoznačnú považujeme definíciu obmedzenia činnosti zamestnávateľa, nakoľko výkladom jeho znenia možno dôjsť k viacerým záverom. Z danej definície totiž nie je zrejmé, či sa obmedzenie schopnosti zamestnávateľa prideľovať prácu najmenej 1/3 vzťahuje na celkový počet zamestnancov (súčtom každej z pobočiek / organizačných zložiek), alebo vzniká nárok na poskytnutie príspevku pre ďalej v definícii uvedenú časť zamestnávateľa už pri neschopnosti zamestnávateľa prideľovať prácu najmenej 1/3 z počtu zamestnancov konkrétnej časti zamestnávateľa. Otázne tiež zostáva, akým spôsobom sa bude vypočítavať a posudzovať schopnosť zamestnávateľa prideľovať prácu vymedzenej časti zamestnancov v rozsahu najmenej 10 %.
V nadväznosti na uvedené tiež nie je v zákone o skrátenej práci definované, čo všetko možno pre účely tohto zákona rozumieť pod pojmom ,,časť zamestnávateľa“. S uvedenou definíciou sa stretávame aj v Zákonníku práce, kde však taktiež nie je definovaný okruh subjektov, ktorý pod pojem ,,časť zamestnávateľa“ možno zaradiť. V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ nemusí mať predmetný subjekt nevyhnutne určité samostatné právne postavenie ani hospodársku, finančnú, administratívnu alebo technologickú samostatnosť, aby bol kvalifikovaný ako časť zamestnávateľa (teda aj prevádzka bez právnej subjektivity). Nemožno však jednoznačne určiť, či sa k uvedenému výkladu priklonia aj úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, preto sme sa so žiadosťou o výklad daného pojmu obrátili na predkladateľa zákona o skrátenej práci, ktorým je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Po obdržaní odpovede vás budeme samozrejme čo najskôr informovať.
Na poskytnutie podpory v zmysle zákona o skrátenej práci vzniká zamestnávateľovi nárok (okrem vyššie uvedeného) po splnení týchto podmienok:
- je v čase skrátenej práce (teda spĺňa vyššie uvedené definície),
- v plnej miere odviedol poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie (podmienka je splnená aj v prípade povolených splátok dlžných súm),
- neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období aspoň dvoch rokov pred podaním žiadosti o poskytnutie podpory,
- má uzatvorenú písomnú dohodu so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom, prípadne má súhlas rozhodcu s podaním žiadosti o poskytnutie podpory v zmysle zákonníka práce (o ktorom sa viac dozviete v našom článku ohľadom novely zákonníka práce),
- požiada o poskytnutie podpory najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý žiada o poskytnutie podpory.
2. ŽIADOSŤ O POSKYTNUTIE PODPORY
Žiadosť podáva zamestnávateľ po splnení podmienok elektronickými prostriedkami na miestne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len ,,UPSVaR“), podpísanú kvalifikovaným elektronickým podpisom za zamestnanca:
- ktorému nemôže prideľovať prácu v rozsahu aspoň 10 % ustanoveného týždenného pracovného času (nárok teda vzniká až v prípade, ak môže poskytovať danému zamestnancovi prácu len v rozsahu menej ako 10 %),
- ktorý je jeho zamestnancom aspoň 1 mesiac,
- ktorému neplynie výpovedná doba alebo výpovedná lehota,
- ktorý má vyčerpanú dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok a vyčerpaný kladný účet konta pracovného času,
- na ktorého sa neposkytuje iný príspevok na tie isté oprávnené náklady alebo na ten istý účel.
3. VÝŠKA A OBDOBIE POSKYTOVANIA PODPORY
Podpora sa po osvedčení splnenia podmienok poskytuje vo výške 60 % priemerného hodinového zárobku zamestnanca v kalendárnom mesiaci, za ktorý sa podpora poskytuje. Maximálna výška príspevku sa rovná 60 % z 1/174 dvojnásobku priemernej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza roku poskytovania príspevku.
Zjednodušene povedané, napr. v prípade roku 2022 by sa pre učenie maximálnej výšky príspevku vychádzalo z priemernej mzdy na rok 2020 v sume 1 133 €. Maximálny (hodinový) vymeriavací základ by tak predstavovala 1/174 z 2 266 eur, čo predstavuje výšku maximálneho hodinového zárobku 13,0229 eura. To znamená, že maximálna výška podpory by v tomto prípade bola 0,6*13,0229 = 7,8137 eur/h, t. j. maximálne 1 359,5838 eur mesačne.
Pokiaľ by v budúcnosti nastala podobná situácia, s akou sme sa stretli v priebehu stále trvajúcej koronakrízy, pomerne obmedzujúco je v zmysle zákona o skrátenej práci nastavené obdobie poskytovania podpory, a to najviac pre obdobie 6 mesiacov (v úhrne) v priebehu 2 rokov. Uvedené obmedzenie však môže Vláda SR v mimoriadnych podmienkach predĺžiť.
V rámci podpory udržania zamestnanosti v čase zhoršenej situácie, podobne ako pri čerpaní dotácií z tzv. projektu Prvá pomoc, aj v prípade čerpania podpory podľa zákona o skrátenej práci je zamestnávateľ povinný zachovať pracovné miesto, na ktoré mu bola poskytnutá podpora, najmenej dva mesiace po skončení kalendárneho mesiaca, za ktorý bola poskytnutá podpora (uvedené samozrejme neplatí pri výpovedi zo strany zamestnanca).
4. ZDROJE FINANCOVANIA PODPORY V ČASE SKRÁTENEJ PRÁCE
Ako jeden zo zdrojov financovania podpory v čase skrátenej práce bude slúžiť fond poistenia v nezamestnanosti, a to rozšírením účelu tohto fondu aj pre poskytovanie podpory v čase skrátenej práce.
Pre účely financovania podpory v čase skrátenej práce sa zavádza tiež nová sadzba poistného vo výške 0,5 % vymeriavacieho základu v zmysle zákona o sociálnom poistení, ktorou však vďaka zníženiu sadzby poistného pre poistenie v nezamestnanosti takisto o 0,5 % nedôjde vo väčšine prípadov k zvýšeniu celkového odvodového zaťaženia.
5. ZMENY VYBRANÝCH ZÁKONOV V SÚVISLOSTI S PRIJATÍM ZÁKONA O PODPORE V ČASE SKRÁTENEJ PRÁCE
Prijatie zákona o podpore v čase skrátenej práce dopĺňa tiež zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V zmysle uvedeného dochádza k pozitívnemu doplneniu, nakoľko zákonodarca zaradil príjem nadobudnutý z podpory v čase skrátenej práce ako oslobodený od dane z príjmov.
Aj keď v zmysle dôvodovej správy k zákonu o podpore v čase skrátenej práce bolo pôvodne navrhované automatické oslobodenie od platenia poistného na zdravotné poistenie počas obdobia poberania podpory, v rámci schváleného znenia zákona došlo len k zavedeniu oprávnenia, ktorým môže Vláda SR ustanoviť obdobie, počas ktorého zamestnávateľ nemá povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie v stanovenom rozsahu.
V našom článku sme sa pokúsili zhrnúť a priblížiť podľa nášho názoru najdôležitejšie zmeny, ktoré prináša prijatie zákona o podpore v čase skrátenej práce (tzv. zákona o kurzarbeite). V prípade akýchkoľvek ďalších otázok, nielen v súvislosti s prijatím tohto zákona, neváhajte kedykoľvek kontaktovať našu advokátsku kanceláriu.
