Novela zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii č. 377/2016 Z. z. účinná od 1. marca 2017 priniesla rozsiahle zmeny v inštitúte oddlženia pri osobnom bankrote fyzických osôb.
V zmysle vyjadrení ministerstva spravodlivosti bolo účelom novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii vytvoriť dostupnejšiu možnosť oddlženia v prípade, že sa osoby ocitnú v dlhovej pasci, z ktorej sa sami nevedia dostať. Podľa verejne dostupných informácií za prvý polrok účinnosti predmetnej novely vzrástol počet žiadostí o osobný bankrot a oddlženie v porovnaní so situáciou v roku 2016 takmer trojnásobne. V nasledovnom článku poskytujeme prehľad najpodstatnejších zmien.
Oddlženia sa môže domáhať každá fyzická osoba, ktorá sa dostane do platobnej neschopnosti, teda ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Oddlženie sa realizuje prostredníctvom konkurzu alebo splátkového kalendára, pričom vyhlásenie konkurzu je opodstatnené najmä pokiaľ dlžník nedisponuje takmer žiadnym majetkom, v opačnom prípade je vhodnejší splátkový kalendár, kedy si môže dlžník časť majetku ponechať a v stanovenom období následne vypláca sumu, ktorá mu bola určená súdom. V prípade opätovného domáhania sa oddlženia je stanovená na podanie žiadosti lehota desať rokov od vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového kalendára, čo znamená, že sa dlžník môže oddlženia domáhať iba raz za 10 rokov od uvedených skutočností. Podmienkou podania návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo na určenie splátkového kalendára je, že sa voči danému dlžníkovi vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
Zákon o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) v § 166b stanovuje, ktoré pohľadávky sa voči dlžníkovi pri oddlžení nemôžu vymáhať (napr. pohľadávky zo zmenky, ak bola podpísaná pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi a pod.) a v § 166c tie pohľadávky, ktoré sú oddlžením nedotknuté (napr. pohľadávka dieťaťa na výživné, pohľadávka z právnej pomoci od Centra právnej pomoci, a pod.), čo znamená, že ich dlžník bude musieť splácať aj po oddlžení.
V zmysle novely ZKR je chránené obydlie dlžníka (ktoré označil v zozname majetku ako svoje obydlie) do výšky tzv. nepostihnuteľnej hodnoty obydlia, ktorá predstavuje 10.000 Eur. Cieľom ministerstva spravodlivosti pri stanovení danej výšky bola ochrana dlžníkov pred úplnou stratou bývania, pričom vychádzali z minimálnej kúpnej ceny, za ktorú si vie fyzická osoba zabezpečiť bývanie v jednoizbovom byte, alebo obdobnej nehnuteľnosti v SR. Nariadenie vlády SR č. 45/2017 Z. z. zároveň určuje sumu (maximálne do 250 Eur mesačne), ktorá by mala byť dlžníkovi mesačne k dispozícii z nepostihnuteľnej hodnoty obydlia (t.j. dlžník môže požiadať banku o vykonanie platieb do uvedenej výšky).
Súd o oddlžení rozhoduje v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára. Súd v uznesení určí, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov (bez ohľadu na to, či pohľadávky boli alebo neboli prihlásené) v takom rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom (s výnimkou vyššie uvedených nedotknuteľných resp. nevymáhateľných pohľadávok). Súd podľa novely ZKR nenariaďuje skúšobné obdobie. Prechodné ustanovenia k novele ZKR účinnej od 1.3.2017 stanovujú, že pokiaľ bolo dlžníkovi určené skúšobné obdobie podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017, súd po uplynutí prebiehajúceho skúšobného roka rozhodne o oddlžení dlžníka, ibaže zistí, že sú tu dôvody na zrušenie skúšobného obdobia. O rozhodnutie vo veci správca požiada bez zbytočného odkladu po uplynutí prebiehajúceho skúšobného roka.
Pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára až do ustanovenia správcu musí byť dlžník zastúpený Centrom právnej pomoci alebo advokátom určeným Centrom právnej pomoci. Povinnosť dlžníka uhradiť spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu preddavok na úhradu paušálnej odmeny správcu a náhrady nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania vo výške 500 Eur môže za dlžníka splniť Centrum právnej pomoci. Dlžník potom bude uvedenú sumu splácať v splátkach, ktoré mu Centrum právnej pomoci určí.
Veriteľ má právo prihlásiť pohľadávku do konkurzu až do času, kým správca v Obchodnom vestníku neoznámi, že ide zostaviť rozvrh výťažku. Speňaženie majetku dlžníka správca vykonáva v súlade s § 197n a nasl. ZKR, pričom nehnuteľnosti väčšej hodnoty (t.j. ak ich súpisová hodnota presahuje 5 000 eur) sa speňažujú dražbou podľa osobitného predpisu) a nehnuteľnosti menšej hodnoty ako hnuteľné veci. Po speňažení majetku správca pripraví rozvrh výťažku, ktorý oznámi v Obchodnom vestníku. Poradie uspokojenia pohľadávok určuje § 167u ZKR, podľa ktorého sa z výťažku najprv odpočítajú náklady konkurzu, potom prípadná nepostihnuteľná hodnota obydlia, potom sa pomerne uhradia prihlásené pohľadávky detí dlžníka na výživné a zostatok sa pomerne rozdelí medzi všetkých prihlásených veriteľov podľa výšky ich zistených pohľadávok.
V prípade návrhu na určenie splátkového kalendára súd poskytne dlžníkovi ochranu pred veriteľmi, t.j. najmä odklad exekúcií, samozrejme v prípade, že sú splnené všetky zákonné podmienky na poskytnutie ochrany. Pri zostavení návrhu splátkového kalendára súd prihliada najmä na pomer záväzkov k hodnote majetku, dôvody, ktoré boli príčinou platobnej neschopnosti dlžníka, plnenie nedotknutých pohľadávok, úsilie, ktoré dlžník vynaložil v minulosti na uspokojenie veriteľov, príjmové možnosti dlžníka, zdravotné, rodinné a sociálne pomery, vek a vzdelanie dlžníka, pričom horná hranica splátok nesmie presiahnuť predpokladaný príjem dlžníka znížený o nevyhnutné výdavky potrebné na zabezpečenie bývania a základných životných potrieb dlžníka a jeho vyživovaných osôb, na plnenie vyživovacej povinnosti dlžníkom a na plnenie oddlžením nedotknutých pohľadávok. Uspokojenie nesmie byť nižšie ako 30 % z nezabezpečenej pohľadávky a zároveň návrh splátkového kalendára musí obsahovať aspoň o 10 % vyššie uspokojenie nezabezpečených veriteľov, ako by dosiahli v konkurze.
Za účelom vyvarovať sa podvodnému konaniu dlžníkov, ktorí by sa snažili využiť inštitút oddlženia, aby sa vyhli plneniu svojich dlhov novela ZKR dáva možnosť veriteľom, ktorí boli dotknutí oddlžením domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na súd (v lehote do 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára), a to aj proti dedičom dlžníka. Súd návrhu vyhovie, ak sa preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Zrušením oddlženia sa oddlženie stane voči všetkým veriteľom neúčinné a pri doposiaľ neuspokojených pohľadávkach (resp. ich časti) sa obnovuje pôvodná vymáhateľnosť a splatnosť.
