Od 28. júna 2025 nadobúda účinnosť novelizácia Zákona č. 351/2022 Z. z. o prístupnosti výrobkov a služieb pre osoby so zdravotným postihnutím. Ide o právnu úpravu, ktorá významne ovplyvní najmä digitálne prostredie – prevádzkovateľov e-shopov, online platforiem, či rôznych iných služieb určených pre verejnosť.
Zároveň však novela prináša povinnosti aj v iných oblastiach, najmä ak sa služba poskytuje v pobočkách, prostredníctvom samoobslužných terminálov alebo je spojená s fyzickým prístupom pre zákazníkov.
V tomto článku prehľadne zhrňujeme, koho sa nový zákon týka, aké nové povinnosti prináša, ako sa naň pripraviť a čo hrozí v prípade nesplnenia nových povinností.
Cieľom je dostupnosť pre všetkých
Digitálne technológie sa stali bežnou súčasťou každodenného života. Webové stránky, mobilné aplikácie či rôzne online služby sú dnes nevyhnutným nástrojom pre komunikáciu, nákupy, finančné operácie alebo prístup k verejným službám. Nie všetci však majú rovnakú možnosť ich využívať – osoby so zrakovým, sluchovým, pohybovým či mentálnym postihnutím narážajú na mnohé bariéry. Práve tie si dala za cieľ odstrániť nová právna úprava.
Zákon o prístupnosti je transpozíciou európskej smernice č. 2019/882 (tzv. European Accessibility Act). Slovenská republika sa tak pridáva ku krajinám, ktoré zavádzajú záväzné pravidlá prístupnosti pre digitálne produkty a služby.
Prístupnosť podľa zákona znamená zlepšenie dostupnosti, vnímateľnosti a ovládateľnosti služieb a produktov tak, aby ich mohli samostatne a rovnocenne využívať aj osoby so zdravotným postihnutím, napríklad so zrakovým, sluchovým, mentálnym či pohybovým znevýhodnením.
Kto musí nové pravidlá dodržiavať?
Zákon sa týka primárne tých subjektov, ktoré verejnosti poskytujú digitálne služby alebo predávajú produkty online. Patria sem napríklad:
- prevádzkovatelia e-shopov a online trhovísk,
- poskytovatelia online bankovníctva a platobných služieb,
- poskytovatelia digitálneho obsahu,
- platformy slúžiace na rezerváciu ubytovania, lístkov alebo služieb,
- mobilné aplikácie napojené na služby,
- elektronické knihy a čítačky,
- online poisťovacie služby a zákaznícke portály.
Rozhodujúce je, či ide o službu určenú pre verejnosť, poskytovanú na základe žiadosti používateľa, pričom zákon sa vzťahuje najmä na služby poskytované elektronicky alebo na diaľku, ale v niektorých prípadoch aj na služby poskytované vo fyzických prevádzkach, ak sú spojené s využívaním technických zariadení alebo verejných priestorov. Zákon sa pritom vzťahuje aj na bezplatné služby, pokiaľ sú poskytované v rámci podnikateľskej činnosti alebo slúžia na získavanie zákazníkov či údajov o používateľoch.
Výnimky a možnosť oslobodenia od povinností
Nová právna úprava sa nevzťahuje na mikropodniky, ktoré zamestnávajú menej než 10 osôb a majú ročný obrat alebo súvahu nepresahujúcu 2 milióny eur, pričom obe podmienky musia byť splnené súčasne.
Napriek tejto výnimke odporúčame mikropodnikom zvážiť implementáciu pravidiel prístupnosti, a to z dôvodu posilnenia konkurencieschopnosti a ochrany dobrého mena značky.
Zákon zároveň umožňuje oslobodenie od povinností prístupnosti, ak by ich splnenie predstavovalo neprimeranú záťaž alebo zásadnú zmenu povahy služby. V takom prípade je poskytovateľ povinný vypracovať analýzu neprimeranej záťaže podľa nariadenia vlády č. 283/2023 Z. z., uchovávať ju po dobu piatich rokov a na požiadanie ju predložiť Slovenskej obchodnej inšpekcii. Oslobodenie sa musí oznámiť inšpekcii a je potrebné preukázať dôvody na jeho uplatnenie.
Kritériá neprimeranej záťaže zahŕňajú napríklad:
- pomer medzi čistými nákladmi na zabezpečenie prístupnosti a celkovými nákladmi poskytovateľa služby,
- odhadované náklady a prínosy úpravy prístupnosti pre poskytovateľa a pre osoby so zdravotným postihnutím,
- pomer medzi nákladmi na zabezpečenie prístupnosti a čistým obratom podniku.
Dôležité je, že oslobodenie sa nevzťahuje na prípady, ak podnik použil verejné alebo cudzie finančné zdroje určené na zabezpečenie prístupnosti.
Aj pri akceptovaní výnimky však treba počítať s možnosťou dodatočnej kontroly alebo potrebou prepracovania riešenia v budúcnosti.
Čo konkrétne znamená „prístupná služba“?
Digitálna služba je podľa zákona prístupná vtedy, ak spĺňa technické štandardy prístupnosti, ktoré zohľadňujú potreby rôznych skupín používateľov. Ide najmä o tieto požiadavky:
- Dostatočný farebný kontrast, vhodný aj pre zrakovo znevýhodnených používateľov.
- Alternatívne texty k obrázkom a obsah prispôsobený čítačkám obrazovky.
- Možnosť navigácie len pomocou klávesnice alebo iných alternatívnych ovládačov.
- Titulky alebo prepisy k multimediálnemu obsahu.
- Logická štruktúra obsahu (napr. správna hierarchia nadpisov, jasné navigačné prvky).
- Vyhlásenie o prístupnosti, ktoré informuje, ako daná služba spĺňa požiadavky zákona.
Základom je dodržiavanie medzinárodných štandardov WCAG 2.1 alebo 2.2 a technickej normy EN 301 549. Tieto štandardy detailne upravujú, ako má byť web či aplikácia navrhnutá a aké funkcie má obsahovať, aby bola použiteľná aj pre osoby so zdravotným znevýhodnením.
Aké sankcie hrozia?
Dohľad nad dodržiavaním zákona bude vykonávať Slovenská obchodná inšpekcia. V prípade porušenia povinností hrozia pokuty od 200 € až do 3% obratu, avšak najviac do 30 000 €.
Sankcie sa môžu týkať:
- nezabezpečenia požiadavok prístupnosti,
- neposkytnutia informácií o splnení požiadaviek,
- neposkytnutia vyhlásenia o prístupnosti,
- neprijal nápravné opatrenia,
- neposkytol príslušnému orgánu dohľadu informácie, dokumentáciu alebo potrebnú súčinnosť.
SOI zároveň môže upustiť od uloženia sankcie, ak poskytovateľ prijme nápravné opatrenia bez zbytočného odkladu.
Prechodné obdobie: niektoré povinnosti sa odkladajú
Zákon sa nevzťahuje na zmluvy uzatvorené pred 28. júnom 2025, ak ide o služby poskytované na ich základe – tieto môžu byť výnimkou až do 28. júna 2030.
Rovnako sa nevzťahuje na:
- archívny obsah, ktorý sa po 28. júni 2025 ďalej neaktualizuje,
- staršie dokumenty alebo médiá, uverejnené pred účinnosťou zákona.
Ako sa pripraviť?
Prevádzkovateľ digitálnej služby by mal v prvom rade:
- Zistiť, či sa na neho zákon vzťahuje – t. j. či spĺňa kritériá mikropodniku, prípadne oslobodenia od povinností z dôvodu neprimeranej záťaže.
- Vykonať audit prístupnosti – ideálne technický aj obsahový.
- Začať s implementáciou štandardov WCAG a EN 301 549.
- Vypracovať vyhlásenie o prístupnosti.
- Skontrolovať VOP, GDPR dokumenty a zmluvy, či reflektujú povinnosti podľa zákona o prístupnosti.
- Priebežne aktualizovať a testovať web či aplikácie s ohľadom na používateľskú skúsenosť.
Zákon o prístupnosti nie je len reguláciou – je to príležitosť zlepšiť použiteľnosť a otvoriť sa širšiemu publiku. Pre digitálne podnikanie ide zároveň o investíciu do dôveryhodnosti a odolnosti voči právnym rizikám.
Pripraviť sa v predstihu umožní vyhnúť sa stresu z termínov, rozložiť investície do úprav webu a procesov a zabezpečiť, že testovanie prístupnosti bude prebiehať s dostatočnou rezervou. Implementácia prístupnosti môže byť pre firmu aj konkurenčnou výhodou.
