Ministerstvo hospodárstva SR predstavilo pracovnú verziu návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom. Návrh transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2853 o zodpovednosti za chybné výrobky a novelizuje doterajšiu vnútroštátnu úpravu. Cieľom je zosúladiť pravidlá s digitálnou érou a rozvíjajúcimi sa modelmi cirkulárnej ekonomiky, v ktorých výrobky kombinujú hardvér, softvér a prepojené služby pričom sa počas životného cyklu priebežne aktualizujú.
Čo má nová úprava riešiť
Nový rámec reaguje na to, že bezpečnosť výrobku sa dnes neurčuje iba konštrukciou a fyzickými vlastnosťami, ale aj kybernetickou odolnosťou, kvalitou aktualizácií a predvídateľným prepojením s inými produktami či službami. Základom ostáva objektívna zodpovednosť za škodu spôsobenú vadou výrobku, pričom sa precizuje, ako sa vada posudzuje v prostredí softvéru, umelej inteligencie a „učiacich sa“ funkcií po uvedení výrobku na trh. Dôraz sa kladie na prezentáciu a vlastnosti výrobku, jeho rozumne predvídateľné použitie, splnenie relevantných bezpečnostných požiadaviek vrátane kyberbezpečnosti, pričom sa prihliada na okamih, keď výrobok opustil kontrolu výrobcu.
Kľúčové zmeny
Pojem výrobok sa rozširuje tak, aby zahŕňal okrem hardvéru aj softvér (vrátane aktualizácií a modernizácií) a digitálne výrobné súbory. Zohľadňujú sa aj „súvisiace digitálne služby“, ak sú do výrobku začlenené alebo s ním prepojené tak, že bez nich výrobok nesplní aspoň jednu zo svojich funkcií a tie sú zároveň pod kontrolou výrobcu. Naďalej sa však zachováva výnimka pre slobodný softvér s otvoreným zdrojovým kódom vyvíjaný alebo dodávaný mimo rámca obchodnej činnosti: autor takého softvéru za prípadnú škodu spôsobenú týmto softvérom nezodpovedá; ak je však open-source komponent integrovaný do výrobku uvádzaného na trh, zodpovednosť nesie výrobca daného výrobku.
Okruh zodpovedných subjektov sa rozširuje popri výrobcovi výrobku aj na výrobcu komponentu (vrátane softvérového), dovozcu a splnomocneného zástupcu. Pri výrobkoch prichádzajúcich z tretích krajín sa zabezpečuje, aby v Únii vždy existoval subjekt, voči ktorému je možné uplatniť nárok. Za určitých podmienok môžu niesť zodpovednosť aj poskytovatelia logistických služieb a prevádzkovatelia online platforiem, pokiaľ konajú ako hospodársky subjekt. Zodpovedným sa stáva aj ten, kto po uvedení na trh vykoná podstatnú zmenu výrobku, pričom návrh reflektuje aj post-sale povinnosti pri aktualizáciách a riešení kybernetických zraniteľností, ak sú pod kontrolou výrobcu.
Dôkazné pravidlá
Návrh sa snaží vyrovnať informačnú asymetriu medzi poškodeným a výrobcom. Ak poškodený pred súdom hodnoverne osvedčí dôvodnosť nároku, súd môže žalovanému uložiť povinnosť sprístupniť relevantné dôkazy, a to pri súčasnej ochrane dôverných informácií a obchodného tajomstva; súd môže zároveň vyžadovať, aby boli predložené v ľahko prístupnej a zrozumiteľnej podobe. Zároveň sa zavádzajú vyvrátiteľné domnienky: predpoklad vadnosti vznikne najmä vtedy, ak žalovaný nesprístupní potrebné dôkazy; ak výrobok nespĺňa povinné bezpečnostné požiadavky (vrátane kyberbezpečnosti); alebo ak dôjde k zjavnej poruche počas rozumne predvídateľného používania. Predpoklad príčinnej súvislosti sa uplatní, ak je výrobok preukázateľne vadný a škoda je typovo zlučiteľná s danou vadou. Súd môže predpokladať vadnosť a príčinnú súvislosť aj v osobitne technicky či vedecky zložitých prípadoch, keď má poškodený nadmerné ťažkosti s dokazovaním, pokiaľ je pravdepodobné, že ide o vadný výrobok alebo že škodu spôsobila jeho vada.
Rozsah náhrady a lehoty
Rozsah nahrádzanej škody sa modernizuje. Popri usmrtení a poškodení zdravia zahŕňa aj lekársky uznané poškodenie psychického zdravia a zničenie alebo poškodenie údajov vrátane primeraných, skutočne vynaložených nákladov na ich obnovu. Náhrada za údaje sa neuplatní, ak ide výlučne o dáta používané na výkon povolania alebo podnikania. Ruší sa doterajší prah pre uplatnenie vecnej škody, čím odpadá bariéra pre menšie, ale opodstatnené nároky vyplývajúce zo spôsobenej škody. Zachováva sa trojročná subjektívna premlčacia lehota plynúca od okamihu, keď sa poškodený dozvie o vade, škode, ktorú vada spôsobila a zodpovednej osobe. Objektívna premlčacia lehota sa pri neskoro prejavujúcich škodách primerane predlžuje.
Zodpovednosť a obranné mechanizmy
Zodpovednosť voči poškodenému nemožno zmluvne obmedziť ani vylúčiť. Ak za škodu zodpovedá viac subjektov v dodávateľskom reťazci, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne; následné vysporiadanie medzi nimi prebieha regresne podľa osobitných pravidiel, aby sa riziko rozdelilo predvídateľne a spravodlivo. Návrh zároveň ponecháva vybrané exkulpačné dôvody, najmä tzv. obranu stavu vedy a techniky: subjekt sa môže zbaviť zodpovednosti, ak v čase uvedenia výrobku na trh alebo do prevádzky objektívny stav vedecko-technických poznatkov neumožňoval vadu odhaliť. Táto obrana sa však neuplatní pri chybách softvéru, aktualizáciách či iných zásahoch pod kontrolou výrobcu. Pri posudzovaní náhrady sa zohľadňuje aj spolupôsobenie tretej osoby alebo samotného poškodeného; v takom prípade možno zodpovednosť primerane znížiť alebo vylúčiť.
Záver
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky predstavilo pracovnú verziu zákona, ktorým do slovenského práva transponuje smernicu (EÚ) 2024/2853 o zodpovednosti za chybné výrobky. Návrh modernizuje pravidlá pre digitálnu dobu a cirkulárnu ekonomiku – rozširuje pojem výrobku na softvér a digitálne výrobné súbory, precizuje posudzovanie vadnosti (vrátane kyberbezpečnosti a aktualizácií), upravuje okruh zodpovedných subjektov v reťazci a prináša procesné nástroje na vyrovnanie informačnej asymetrie spolu s aktualizáciou rozsahu nahrádzanej škody. V tomto článku sme zhrnuli jeho hlavné východiská a zamýšľané zmeny tak, aby bolo zrejmé, koho a v čom sa úprava dotkne. MH SR je otvorené vecným návrhom na úpravu či doplnenie a takisto poznatkom z aplikačnej praxe k predloženej pracovnej verzii.
