Zdielať článok


Facebook Linkedin
Definovanie rodinného podnikania

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len ,,MPSVaR“) predstavilo návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112/2018 o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Súčasťou tejto novely je aj definovanie pojmu, ktorý doteraz slovenská právna úprava nepoznala, a tým je rodinný podnik. Aj keď snahy o definovanie rodinného podniku ako zákonného pojmu prebiehali v Slovenskej republike už v priebehu rokov 2013 a 2015, ani v jednom prípade sa po námietkach pri schvaľovaní návrhu zákona nepodarilo novú právnu úpravu pre oblasť rodinného podnikania presadiť. Nakoľko definícia rodinného podnikania a k tomu prislúchajúca právna úprava nie je na pôde krajín EÚ ničím výnimočným, snahy o jeho zavedenie pokračujú aj naďalej a ostáva len otázkou, či aktuálny pokus o novelizáciu právnej úpravy v danej oblasti bude úspešný.

Základom pre definovanie rodinného podniku má byť ustanovenie § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré vymedzuje čo možno rozumieť pod pojmom podnikateľ. Rodinný podnik nadväzuje na už existujúce druhy podnikateľov a nestane sa tak novou, osobitnou formou podnikateľského subjektu. Po splnení zákonom stanovených podmienok majú byť už existujúce obchodné spoločnosti, družstvá alebo fyzické osoby – podnikatelia, po zaradení do evidencie rodinných podnikov, oprávnené používať označenie rodinný podnik, prípadne skratku r. p.

Pre zaradenie do evidencie rodinných podnikov je zároveň nevyhnutné splnenie aj ďalších podmienok, ktorými sú:

pokiaľ ide o obchodnú spoločnosť,

  1. aspoň dvaja členovia rodiny musia priamo alebo nepriamo vykonávať väčšinu hlasovacích práv a najmenej jeden člen spoločnej rodiny musí byť štatutárnym orgánom, prípadne jeho členom;
  2. minimálne dvaja členovia rodiny majú hospodársky prospech z podnikania spoločnosti spolu viac ako 50 % zo zisku po zdanení,
  3. jeden člen spoločnej rodiny je jediným spoločníkom alebo akcionárom spoločnosti a súčasne jej štatutárnym orgánom, prípadne členom štatutárneho orgánu. V takomto prípade musí byť aspoň jeden člen tiež zamestnancom, prokuristom, členom štatutárneho orgánu alebo dozornej rady spoločnosti.

Vyššie uvedené podmienky podľa bodu 1. a 2. platia obdobne aj pre družstvo. V prípade fyzickej osoby – podnikateľa musí byť aspoň jeden člen spoločnej rodiny zamestnancom podnikateľa, prípadne v inom právnom vzťahu na základe príkaznej zmluvy, alebo tiež členom rodinnej rady podniku.

Ďalšou podmienkou je zriadenie základného dokumentu smerujúceho k zosúlaďovaniu obchodných, vlastníckych, rodinných vzťahov, s cieľom rozvíjania rodinných väzieb. Pri tejto podmienke nie je v tejto chvíli jednoznačné, v akej podobe by mal základný dokument byť a čo bude príslušná evidencia rodinných podnikov považovať za dostatočné vymedzenie pravidiel, ktorých účelom je posilňovanie rodinných väzieb, hodnôt a kvality rodinného života.

Poslednou z podmienok pre zaradenie do evidencie rodinných podnikov je zriadenie rady rodinného podniku, ktorej úlohou je na základe podnikateľom schváleného štatútu napríklad určovanie stratégie podniku, plánovanie rodinnej politiky, vymedzenie vzťahov medzi rodinou a podnikom, stanovenie podmienok prijímania členov rodinného podniku alebo tiež plánovanie nástupníctva na prevzatie podniku. Rada rodinného podniku musí mať najmenej troch členov, z ktorých väčšinu tvoria členovia spoločnej rodiny. Nateraz však nie je zrejmé, v akom režime bude fungovať vzájomný vzťah rady rodinného podniku a valného zhromaždenia obchodných spoločností, ktorý je najvyšším orgánom niektorých foriem obchodných spoločností.

Návrh novely zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch rozlišuje pojmy Evidovaný rodinný podnikRegistrovaný rodinný podnik. Vyššie sme už uviedli podmienky, ktorých splnenie je potrebné pre zaradenie do Evidencie rodinných podnikov. Pre priznanie štatútu Registrovaného rodinného podniku je potrebné splnenie aj ďalších podmienok, medzi ktoré patrí:

  • reálny výkon hospodárskej činnosti,
  • sídlo na území SR,
  • bezúhonnosť,
  • neporušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v období posledných troch rokov,
  • skutočnosť, že subjekt nie je v likvidácii, konkurze alebo reštrukturalizácii, prípadne proti nemu nebol zrušený konkurz pre nedostatok majetku a
  • subjekt nemal zrušený štatút registrovaného rodinného podniku v posledných troch rokoch, prípadne nebolo rozhodnuté o nepriznaní štatútu v posledných šiestich mesiacoch.  

Za problematickú je tiež považovaná samotná koncepcia zavedenia úpravy rodinného podniku pod gesciou MPSVaR v rámci zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Názory odbornej verejnosti sa aj v rámci medzirezortného pripomienkového konania zhodujú v tom, že komplexná úprava rodinného podniku by mala byť vedená najmä Ministerstvom spravodlivosti SR a definovaná skôr v rámci Obchodného, prípadne Občianskeho zákonníka (podobne ako v Českej republike, kde ustanovenia týkajúce sa rodinného závodu nájdeme v § 700 a nasl. Občanského zákoníku).

Sme toho názoru, že jedna zo základných povinností Registrovaného rodinného podniku, a to použiť najmenej 15 % zo zisku po zdanení na posilnenie svojich vnútorných vzťahov a vonkajších vzťahov, najmä na vzdelávanie členov rodiny, dôchodkové zabezpečenie, rekreáciu, zdravotnú starostlivosť alebo aj zabezpečenie stravovania bývalým zamestnancom, do istej miery reflektuje povahu zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Podľa tohto zákona je podstatou sociálneho podniku dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu a napĺňanie verejného alebo komunitného záujmu. Práve uvedenú podmienku nemusí v reálnom podnikaní spĺňať podnikateľský subjekt (ktorý je zároveň aj rodinný podnik) zameraný na podnikateľskú činnosť a dosahovanie zisku. Stanovenie povinnosti použiť najmenej 15 % zisku po zdanení na vymedzený účel v určitej miere zasahuje do slobody podnikania a naráža na jeden zo základných, a podľa nášho názoru najpodstatnejších definičných znakov podnikania, ktorým je dosahovanie zisku.  

Popri obligatórnom zriadení rodinnej rady je fenoménom navrhovanej právnej úpravy v SR tiež vyššie uvedená povinnosť rodinného podniku použiť aspoň 15 % zo zisku po zdanení na sociálne účely. Nakoľko zatiaľ nie sú celkom známe a legislatívne zakotvené výhody, ktoré so sebou zaradenie do registra rodinných podnikov prinesie, zostáva nateraz otázne, či MPSVaR dokáže budúcim stanovením benefitov dostatočne motivovať podniky k tomu, aby sa pre samotnú registráciu rozhodli a boli tak nútení pomerne značnú časť zo svojho čistého zisku použiť len na vymedzený účel.

Pozitívnou skutočnosťou je, že aj napriek neúspešným pokusom o definovanie rodinného podniku v poslednom desaťročí, sa štát s cieľom zvýhodniť rodinné firmy pokúša o zavedenie tejto právnej úpravy aj naďalej. Zvýhodnenia by sa mali neskôr odraziť napr. v daňovej či finančnej oblasti, v oblasti podpory zo strany štátu v podobe dotácií či podpory vzdelávania, či zníženia byrokratického zaťaženia. Nateraz zostáva otázne, v akom znení bude nakoniec schválená navrhovaná právna úprava, ktorej účinnosť sa predbežne navrhuje od 01.01.2022  a aké konkrétne výhody so sebou pre sektor rodinných firiem prinesie.

V prípade potreby poradenstva v predmetnej veci sa na nás neváhajte obrátiť.

 

Kategórie:

Legislatíva , Obchodné právo


Publikované:

1. októbra 2021

Súvisiace články