V prvej časti článku na tému Čo je nové v exekúciách (2023)? bolo poukázané predovšetkým na zmeny a doplnenie právnej úpravy Exekučného poriadku vo vzťahu k inštitútom donucovacích prostriedkov. V druhej časti sa článok zameriava na ostatné podstatné zmeny a revízie ustanovení novelizovaného znenia tohto zákona.
Zmena Exekučného poriadku nastala významným spôsobom taktiež v právnej úprave splnenia vymáhaného nároku v splátkach prostredníctvom splátkového kalendára. Vo vzťahu k fyzickým osobám sa zvyšuje horná hranica vymáhaného nároku, v rámci ktorej je možné splátkový kalendár povoliť, a to na sumu 5 000 eur. Súčasne sa upravuje spôsob úhrady v splátkach s tým, že sa predlžuje obdobie splátok z desiatich mesiacov na osemnásť mesiacov, pričom však musí byť splnené pravidlo, že v prvých šiestich mesiacoch musí byť zaplatená najmenej polovica vymáhaného nároku.
Tieto podmienky však samozrejme nemusia byť splnené, ak so splátkovým kalendárom za iných podmienok vysloví súhlas oprávnený. Súčasne sa zavádza možnosť povoliť splátkový kalendár aj pre dlžníka, ktorý je právnickou osobou, pričom v tomto prípade sa nastavujú podmienky pre právnické osoby so zákonom ustanoveným limitom majetku a záväzkov. Splátkový kalendár tak môže exekútor povoliť len vo vzťahu k právnickej osobe, ktorá má podľa poslednej účtovnej závierky majetok a záväzky v hodnote nižšej, ako je jeden milión eur. Právna úprava tak reflektuje aj na prípadný vznik nepriaznivej situácie na strane dlžníka, ktorý je právnickou osobou, a umožňuje mu situáciu riešiť aj prostredníctvom splátkového kalendára.
Exekútor povolí splnenie vymáhaného nároku v splátkach vtedy, ak povinný je právnickou osobou, nie je vedený v zozname daňových dlžníkov alebo v zozname dlžníkov podľa osobitného predpisu, vyhlási, že nie je proti nemu vedené iné exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie a že riadne vedie účtovníctvo. Zároveň povinný (právnická osoba) podľa poslednej účtovnej závierky nesmie mať záväzky v sume vyššej ako 1 000 000 eur a majetok v hodnote vyššej ako 1 000 000 eur. Súčasne musí byť splnené, že povinný vymáhaný nárok nespochybňuje, nejde o opakovanú žiadosť povinného v exekučnom konaní, vymáhaný nárok presahuje 1 000 eur a nepresahuje 10 000 eur, povinný urobí vyhlásenie podľa ustanovenia § 61g ods. 2 písm. e) Exekučného poriadku (t. j. že zaplatí vymáhaný nárok najviac v 18 mesačných splátkach rozvrhnutých tak, aby najmenej polovica vymáhaného nároku bola zaplatená do 6 mesiacov od zaplatenia prvej splátky) a povinný zaplatí prvú splátku najmenej vo výške 500 eur do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a vyhlási, že ďalšie splátky bude platiť mesačne, a to vždy ku dňu kalendárneho mesiaca, ktorý sa číselne zhoduje s dňom zaplatenia prvej splátky.
V prípade odkladu exekúcie z dôvodu podania žiadosti o povolenie splátok, na ktorú sa prihliada, exekútor môže vykonávať úkony smerujúce k zisteniu majetku podliehajúcemu exekúcii a ak je to potrebné, dokonca aj zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť.
Novelou Exekučného poriadku taktiež došlo k sprecizovaniu právnej úpravy spôsobov uspokojenia práv na nepeňažné plnenie a jej doplnenie o oprávnenie exekútora vynútiť si vstup na nehnuteľnosti, pričom v prípade, ak ide o obydlie alebo ak možno predpokladať potrebu prekonania odporu pri výkone exekúcie na nepeňažné plnenie, je exekútor oprávnený požiadať o súčinnosť príslušný útvar Policajného zboru. Rovnaké oprávnenia vstupu na nehnuteľnosť majú aj osoby poverené exekútorom, alebo osoby, ktoré sa na úkone zúčastňujú, pričom ich oprávnenie vyplýva nielen z príslušných rozhodnutí exekútora, ale aj priamo zo zákona.
Ak exekučný titul ukladá povinnosť vypratať nehnuteľnosť alebo jej časť vrátane povinnosti vypratať byt alebo nebytový priestor, exekútor vykoná exekúciu vykázaním a vyprataním. Ak je to účelné, exekútor môže pred vyprataním nehnuteľnosti alebo jej časti vyvesiť na viditeľnom mieste bytu alebo nebytového priestoru, ktorý sa má vypratať, písomnú informáciu o plánovanom vyprataní nehnuteľnosti alebo jej časti. O vykonaní exekúcie uvedeným spôsobom sa upovedomí oprávnený a povinný a po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútor vydá príkaz na vykonanie exekúcie vykázaním a vyprataním, pričom v príkaze musí byť určený termín výkonu vypratania a vykázania.
Upravuje a spresňuje sa taktiež právna úprava výkonu exekúcie odobratím veci, pričom pri tomto spôsobe exekúcie sa odoberá nielen vec, ale aj všetko, čo k nej patrí alebo je potrebné k jej užívaniu, vrátene listín nevyhnutných k jej užívaniu. Aj v tomto prípade je potrebné upovedomenie o začatí exekúcie odobratím veci, ktoré sa povinnému doručuje priamo pri odobratí veci, a následne vydanie príkazu na vykonanie exekúcie odobratím veci a jej odovzdanie oprávnenému.
V prípadoch, kedy je to podľa uváženia exekútora účelné, môže exekútor v upovedomení o začatí exekúcie odobratím veci vyzvať povinného (najmä v prípade, ak je zrejmé, že má pri sebe vec, ktorá sa má odobrať), aby v lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (t. j. 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie) vec vydal alebo minimálne označil miesto, kde sa vec nachádza. V takomto prípade exekútor nedoručuje upovedomenie o začatí exekúcie povinnému pri odobratí veci, ale toto upovedomenie môže doručovať (do vlastných rúk) iným zákonným spôsobom bez reálneho odobratia veci. V tomto prípade exekučný príkaz na vykonanie exekúcie odobratím veci vydáva až po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok, alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol, a súčasne s exekučným príkazom uloží donucovacie opatrenie alebo podá návrh na súde na uloženie donucovacieho opatrenia vo forme peňažnej pokuty, pokiaľ je potrebné vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu uloženie peňažnej pokuty vo vyššej sume, prípadne aj vydanie rozhodnutia o vylúčení. Obdobne postupuje exekútor aj vo vzťahu k tretej osobe, ak má za preukázané, že táto osoba má pri sebe vec, ktorá sa má odobrať, avšak s tým, že po márnom uplynutí lehoty určenej vo výzve následne exekútor postupuje primerane podľa ustanovení o exekúcii prikázaním pohľadávky, pričom po vydaní príkazu je exekútor (prípadne na jeho návrh aj súd) oprávnený uložiť aj donucovacie opatrenie.
Mení a dopĺňa sa, okrem iného, aj osobitný spôsob výkonu exekúcie odstránením stavby. Exekúciu možno vykonať tak, že stavbu odstráni oprávnený sám alebo aj prostredníctvom inej (tretej) osoby, a to na trovy povinného. Exekútor po upovedomení oprávneného a povinného o začatí exekúcie odstránením stavby a po splnení zákonných predpokladov vydá exekučný príkaz. Po doručení exekučného príkazu exekútor vyzve oprávneného na predloženie rozpočtu nákladov na odstránenie stavby. Tento rozpočet vypracuje oprávnený sám v prípade, ak sám odstraňuje stavbu, t. j. ak odstránenie stavby je obsahom činnosti, ktorú má oprávnený v predmete podnikania, alebo ide o jednoduchú stavbu alebo stavbu drobnú v zmysle ustanovení Stavebného zákona, a tento doručí exekútorovi. V ostatných prípadoch rozpočet nákladov na odstránenie stavby vypracováva tretia osoba vybraná oprávneným, ktorá má na takúto činnosť príslušné oprávnenie (a teda túto činnosť pre oprávneného aj vykoná), a následne tento rozpočet nákladov doručuje oprávnený exekútorovi. Rozpočet nákladov na odstránene stavby je podkladom na výzvu exekútora pre povinného na dobrovoľnú úhradu týchto nákladov podľa rozpočtu alebo pre následné vymoženie (v prípade nedobrovoľnej úhrady nákladov povinným) týchto nákladov exekútorom na základe dodatku k povereniu, a to niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažných pohľadávok.
V rámci náhradného plnenia (rovnako ako pri náhradnom plnení pri exekúcii odobratím veci), ktoré má podobu trov určených podľa rozpočtu nákladov na odstránenie stavby, sa priznáva povinnému oprávnenie namietať voči týmto trovám, ak nesúhlasí s ich určením a výškou, a to v návrhu na zastavenie exekúcie podanému voči upovedomeniu o začatí exekúcie na vymoženie peňažného plnenia. V prípade, ak povinný podá návrh na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, takýto návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.
V rámci exekúcie odstránením stavby môže nastať situácia, že v stavbe, ktorá sa má na základe exekučného titulu odstrániť, sa nachádzajú určité osoby, prípadne veci týchto osôb. V takomto prípade exekútor v rámci vykonávania exekúcie odstránením stavby vykoná všetky potrebné opatrenia na vykázanie týchto osôb a odstránenie ich vecí zo stavby v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku. Po odstránení stavby sa explicitne upravuje povinnosť exekútora (ako štátom splnomocnenej osoby) zabezpečiť výmaz tejto odstránenej stavy z evidencie katastra nehnuteľností.
Pri nezastupiteľných plneniach platí, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie týmto spôsobom exekútor vyzve oprávneného, aby opísal skutkové okolnosti týkajúce sa neplnenia vymáhanej povinnosti povinným, a až na základe doručeného opisu oprávneného ukladá donucovacie opatrenia, prípadne podáva návrh na súd na uloženie donucovacieho opatrenia povinnému v závislosti od povahy vymáhanej povinnosti a v súlade so zásadou vyváženosti a primeranosti donucovacích opatrení. Ustanovuje sa, na účely zabezpečenia rýchlosti a efektívnosti vymoženia nároku oprávneného v tomto exekučnom konaní, že výzva na predloženie opisu skutkových okolností nie je potrebná, ak k návrhu na začatie exekúcie oprávnený priloží osvedčenie o neplnení nepeňažnej povinnosti.
Ako sme uviedli vyššie, cieľom prijatej novely je zrýchliť a zefektívniť vedenie exekúcií na uspokojenie práv na nepeňažné plnenie, ako aj zefektívniť právnu úpravu vynucovania iných povinností nevyhnutných pre ukončenie exekučného konania zavedením donucovacích opatrení. Reálny dopad novely a zhodnotenie novej právnej úpravy tak predovšetkým závisí od uplatňovania predmetnej novely exekútormi a ukáže až čas, či zákonodarca posunul vymáhanie pohľadávok v Slovenskej republike dobrým smerom.
