Dňa 01.04.2023 vstúpila do účinnosti novela zákona č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a ktorou sa taktiež mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetnou novelou Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona, ktorej primárnym cieľom je, v zmysle dôvodovej správy, zrýchliť a zefektívniť vedenie exekúcií na uspokojenie práv na nepeňažné plnenie, ako aj zefektívniť právnu úpravu vynucovania iných povinností nevyhnutných pre ukončenie exekučného konania.
V tejto súvislosti sa zavádza systém donucovacích opatrení, ktorými majú byť peňažná pokuta, zadržanie vodičského preukazu, zadržanie osvedčenia o evidencii vozidla a použitie technických prostriedkov brániacich užívaniu veci. Tieto donucovacie opatrenia sa budú aplikovať nielen pri vynucovaní plnenia povinnosti súčinnosti (v tomto prípade však len donucovacie opatrenie v podobe peňažnej pokuty) a povinnosti uskutočniť vyhlásenie o majetku, ale aj v exekučných konaniach vedených na uspokojenie práv na nepeňažné plnenie, ako aj v exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom.
Okrem uvedeného sa v súvislosti so zabezpečením zrýchlenia a zefektívnenia exekučného konania navrhuje aj zmena a doplnenie právnej úpravy výkonu exekúcie na uspokojenie práv na nepeňažné plnenie, ako aj niektoré úpravy, ktoré majú za cieľ zefektívniť vedenie exekučného konania a posilniť postavenie oprávneného v exekučnom konaní.
V čom sa teda vedenie exekúcie na majetok povinného zmenilo?
V zmysle aktuálnych ustanovení Exekučného poriadku sa od povinného v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 Exekučného poriadku vyžaduje poskytnutie súčinnosti súdnemu exekútorovi, pričom táto povinnosť sa vzťahuje v zmysle ustanovenia § 40 ods. 2 Exekučného poriadku aj na štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu povinného, prokuristu, odborného zástupcu zodpovedného za podnikanie povinného, likvidátora povinného, núteného správcu a zákonného zástupcu povinného. V zmysle nového znenia ustanovenia § 40 ods. 3 Exekučného poriadku ak povinný alebo osoba uvedená v ustanovení § 40 ods. 2 Exekučného poriadku neposkytne exekútorovi súčinnosť a tento nedostatok bráni vedeniu exekúcie, exekútor je oprávnený uložiť donucovacie opatrenie podľa ustanovenia § 43a ods. 4 Exekučného poriadku alebo podať na súde návrh na uloženie donucovacieho opatrenia podľa ustanovenia § 43a ods. 5 Exekučného poriadku. Ak je to potrebné, exekútor môže tiež požiadať orgán Policajného zboru o predvedenie povinného alebo osoby uvedenej v ustanovení § 40 ods. 2 Exekučného poriadku. Trovy predvedenia povinného hradí povinný a vymáhajú sa na základe dodatku k povereniu niektorým zo spôsobov určených na uspokojenie práv na peňažné plnenie.
Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sa týmto posilňuje postavenie exekútora pri vynucovaní splnenia povinnosti povinného poskytnúť súčinnosť, vrátane štatutárov tým, že sa umožní priamo súdnemu exekútorovi v zákonom ustanovených prípadoch uložiť povinnému alebo štatutárovi donucovacie opatrenie vo forme peňažnej pokuty v zákonom ustanovenej výške. Podľa doterajšej právnej úpravy bol exekútor oprávnený vynucovať splnenie povinnosti povinného (štatutára) poskytnúť súčinnosť predvedením (za zákonom ustanovených podmienok) a prípadne aj uložením poriadkovej pokuty, ktorú však ukladal súd. Na účely zabezpečenia efektívnosti konania sa preto navrhuje, aby bol exekútor oprávnený použiť donucovacie opatrenie vo forme peňažnej pokuty v súlade so zásadou vyváženosti a primeranosti, ktorá je explicitne daná pri právnej úprave donucovacích opatrení, v zákonom ustanovenej výške, prípadne podať na príslušný exekučný súd návrh na uloženie donucovacieho opatrenia vo forme peňažnej pokuty.
Návrh na súd exekútor podáva až v prípade, ak vzhľadom na význam dotknutej povinnosti usúdi, že je potrebné uložiť peňažnú pokutu vo výške vyššej ako je umožnené súdnemu exekútorovi, prípadne peňažná pokuta uložená exekútorom neviedla k splneniu dotknutej povinnosti a je potrebné opakované uloženie tohto donucovacieho opatrenia avšak vo vyššej sume, alebo považuje za potrebné v danom prípade, najmä vzhľadom na význam dotknutej povinnosti a dané skutkové okolnosti konkrétneho prípadu, navrhnúť súdu, aby rozhodol aj o vylúčení štatutára (o vylúčení môže súd rozhodnúť aj bez návrhu). Rozširuje sa taktiež okruh donucovacích opatrení, ktoré je exekútor ako aj exekučný súd na návrh exekútora oprávnený použiť pri neplnení povinnosti povinného (štatutára) uskutočniť vyhlásenie o majetku. Poriadkovú pokutu nahrádza možnosť uloženia ktoréhokoľvek z donucovacích opatrení priamo exekútorom, prípadne uloženie donucovacieho opatrenia vo forme peňažnej pokuty na návrh exekútora súdom.
Nová právna úprava má posilniť postavenie exekútora pri vynucovaní splnenia povinnosti povinného (štatutára) podať exekútorovi vyhlásenie o majetku obdobne, ako pri povinnosti povinného (štatutára) poskytnúť exekútorovi súčinnosť, avšak v tomto prípade je exekútor oprávnený uložiť ktorékoľvek z donucovacích opatrení, nielen peňažnú pokutu, prípadne navrhnúť súdu uloženie donucovacieho opatrenia vo forme peňažnej pokuty povinnej osobe, najmä v prípadoch, ak je vzhľadom na význam dotknutej povinnosti potrebné uloženie peňažnej pokuty vo vyššej výške, prípadne peňažná pokuta uložená exekútorom neviedla k splneniu dotknutej povinnosti a je potrebné opakované uloženie tohto donucovacieho opatrenia avšak vo vyššej sume, prípadne vzhľadom na význam dotknutej povinnosti súdny exekútor považuje za potrebné navrhnúť aj vydanie rozhodnutia o vylúčení podľa ustanovenia § 13a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“); o vylúčení môže súd rozhodnúť aj bez návrhu.
Súd tak v rámci uznesenia o uložení donucovacieho opatrenia vo forme peňažnej pokuty má oprávnenie rozhodnúť o vylúčení štatutára podľa ustanovenia § 13a Obchodného zákonníka (či už na návrh exekútora alebo aj bez návrhu), ak štatutár nesplní dotknutú povinnosť (podať vyhlásenie o majetku povinného v jeho mene) ani v dodatočnej, súdom určenej lehote, prípadne v prípade, ak uloženie rozhodnutia o vylúčení súd bude považovať za potrebné vzhľadom na význam dotknutej povinnosti, pričom aj v tomto prípade môže (nemusí) ustanoviť lehotu na dodatočné splnenie dotknutej povinnosti. Pokiaľ nedôjde k splneniu dotknutej povinnosti v lehote vykonateľnosti tohto rozhodnutia (ak súd neurčil inú lehotu na splnenie povinnosti), súd následne zašle toto rozhodnutie o vylúčení spolu s diskvalifikačným listom príslušnému súdu s agendou registra diskvalifikácií. V prípade, ak súdnemu exekútorovi neposkytnú súčinnosť tretie osoby, v prípade nesplnenia tejto povinnosti je exekútor oprávnený podať návrh na uloženie poriadkovej pokuty aj takejto tretej osobe.
Čo všetko však spadá pod novú úpravu donucovacích opatrení?
V zmysle ustanovenia § 43a ods. 1 písm. a) – d) Exekučného poriadku sa zavádzajú donucovacie opatrenia pozostávajúce z: a) peňažnej pokuty; b) zadržania vodičského preukazu; c) použitia technických prostriedkov brániacich užívaniu veci (napr. technický prostriedok na zabránenie odjazdu motorového vozidla podľa § 16a zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov); a d) zadržanie osvedčenia o evidencii vozidla časť I alebo časť II. Základnou podmienkou pre uloženie donucovacieho opatrenia je existencia odôvodneného predpokladu, že bez jeho použitia nedôjde k splneniu povinnosti, ktorá je nevyhnutná pre vedenie a ukončenie exekučného konania, najmä ak k splneniu povinnosti nedôjde v ustanovenej lehote.
Zavádza sa taktiež zásada vyváženosti a primeranosti, nakoľko pri ukladaní donucovacieho opatrenia je nutné posudzovať najmä vyváženosť a primeranosť vzťahu donucovacieho opatrenia (druh a výška) k dotknutej povinnosti a k účelu, ktorý má byť uložením konkrétneho donucovacieho opatrenia naplnený (t. j. či uloženie konkrétneho donucovacieho opatrenia alebo jeho rozsah bude viesť k splneniu dotknutej povinnosti, či uložené donucovacie opatrenie alebo jeho rozsah nie je neprimerané vo vzťahu k dotknutej povinnosti, atď.). Ako príklad možno uviesť, že podmienka primeranosti nemôže byť naplnená, ak sa má uložiť peňažná pokuta subjektu, ktorý nemá žiaden majetok, prípadne uložená peňažná pokuta je neprimerane vysoká vzhľadom ku charakteru a významu dotknutej povinnosti.
Exekútor môže uložiť peňažnú pokutu fyzickej osobe pri prvom uložení najviac 500 eur a pri opakovanom uložení najviac v súhrne 2 000 eur; ak ide o osoby podľa ustanovenia § 40 ods. 2 Exekučného poriadku (štatutárne orgány; viď vysvetlenie vyššie) najviac v súhrne 10 000 eur pre každú takúto osobu jednotlivo. Právnickej osobe je exekútor oprávnený uložiť peňažnú pokutu pri prvom uložení najviac 1 000 eur a pri opakovanom uložení najviac v súhrne 30 000 eur. Čo sa týka peňažnej pokuty navrhnutej exekučnému súdu, exekútor môže podať návrh na uloženie peňažnej pokuty súdu, ak uloženie pokuty exekútorom neviedlo k splneniu dotknutej povinnosti alebo ak je zrejmé, že uloženie pokuty exekútorom nie je alebo nebude postačujúce, a to s ohľadom na význam dotknutej povinnosti. Súd môže na návrh exekútora uznesením uložiť peňažnú pokutu vrátane sumy peňažnej pokuty uloženej exekútorom, ak bola uložená, fyzickej osobe najviac v súhrne 30 000 eur a právnickej osobe až do výšky 10 % jej ročného obratu za predchádzajúce účtovné obdobie; ak nie je možné zistiť ročný obrat alebo ho možno zistiť len s ťažkosťami, najviac v súhrne 50 000 eur.
Proti upovedomeniu o uložení donucovacieho opatrenia môže povinný alebo osoba dotknutá donucovacím opatrením podať námietky u exekútora. Pri peňažnej pokute, zadržaní vodičského preukazu a pri zadržaní osvedčenia o evidencii vozidla časť I alebo časť II, majú námietky podané oprávnenou osobou v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o uložení donucovacieho opatrenia odkladný účinok. Ak na základe námietok exekútor upovedomenie o uložení donucovacieho opatrenia nezruší, predloží námietky spolu so svojím vyjadrením k nim do 10 dní súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Námietky podané neoprávnenou osobou alebo námietky založené na okolnostiach, ktoré v konaní súd už skôr posúdil, súd odmietne. Ak sú námietky dôvodné, súd upovedomenie o uložení donucovacieho opatrenia zruší a zároveň môže exekútorovi uložiť, ako ďalej postupovať.
Donucovacie opatrenia spočívajúce v zadržaní vodičského preukazu, použití technických prostriedkov brániacich užívaniu veci alebo zadržaní osvedčenia o evidencii vozidla časť I alebo časť II nemožno vykonať voči osobe, u ktorej sa preukáže, že podstatná časť príjmov tejto osoby je priamo podmienená držbou vodičského preukazu, oprávneným užívaním veci, ktorej užívaniu má byť bránené použitím technických prostriedkov, alebo držbou osvedčenia o evidencii vozidla, alebo voči osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Pod podstatnou časťou príjmov je potrebné rozumieť také príjmy, ktoré v podstatnom rozsahu kryjú základné životné potreby povinnej osoby. Z uvedeného vyplýva, že táto podmienka nie je splnená (môže byť uložené donucovacie opatrenie) napríklad pri používaní motorového vozidla na cestu do práce a späť, ak toto vozidlo priamo neslúži na dosahovanie podstatnej časti príjmov, ale slúži len na prepravu, ktorú je možné zabezpečiť iným spôsobom; to platí aj vo vzťahu k vodičskému preukazu a k osvedčeniu o evidencii vozidla.
Obdobne to platí aj pri používaní iných technických zariadení (napr. počítač, telefón a pod.), ak tieto nie sú nevyhnutné pre výkon činnosti priamo smerujúcej k dosahovaniu podstatnej časti príjmov povinnej osoby. Vecný rozsah použitia technických prostriedkov brániacich užívaniu veci je obmedzený len na tie hnuteľné veci, ktoré má povinná osoba v oprávnenej detencii (teda nemusí ísť len o veci, ktorých je vlastníkom, prípadne oprávneným držiteľom), a ktoré podliehajú exekúcii vedenej predajom hnuteľných vecí. Podmienenosť podstatnej časti príjmov držbou uvedených vecí je povinná preukázať osoba, ktorej má byť donucovacie opatrenie uložené. Okrem uvedeného sa predpokladá, že exekútor, vzhľadom na rozsah svojich právomocí, má dostatočné informácie o tom, či táto podmienka je alebo nie je splnená, prípadne si vie zabezpečiť dostatočné množstvo informácií na to, aby mohol rozhodnúť o tom, či donucovacie opatrenie uloží alebo nie.
Vo vzťahu k oprávnenému sa zaviedla možnosť požadovať preddavok na nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania.
Pokračovanie novelizovaných zmien Exekučného poriadku Vám prinesieme v nasledujúcej časti článku.
