Legislatívne zmeny pri správe daní a dovoze tovaru

 

Dňom 25.04.2020 vstúpil do účinnosti zákon č. 96/2020 Z. z., ktorý mení a dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení zákona č. 75/2020 Z. z. (ďalej len „zákon“), samotný novelizovaný zákon upravuje, mení a dopĺňa opatrenia v rôznych oblastiach, ktoré patria do pôsobnosti Ministerstva financií SR, pričom cieľom týchto opatrení je zmiernenie negatívnych vplyvov a následkov pandémie, ktorá vznikla z dôvodu ochorenia COVID – 19.

Je potrebné pripomenúť, že zákon vo svojich úvodných ustanoveniach vymedzuje časovú pôsobnosť opatrení, ktoré sa uplatňujú  počas obdobia od 12. marca 2020, teda od okamihu, kedy Vláda SR vyhlásila mimoriadnu situáciu, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom Vláda SR mimoriadnu situáciu odvolá. Toto obdobie je v zákone pomenované ako „obdobie pandémie“. Vzhľadom na široký rozsah prijatých opatrení a legislatívnych zmien, ktoré sú uvedené v tomto zákone, je našim cieľom priblížiť najmä zásadné legislatívne zmeny v rámci prijatých opatrení v daňovej a colnej oblasti, a to konkrétne opatrenialegislatívne zmeny v týchto oblastiach:

• Opatrenia v oblasti správy daní
• Opatrenia v oblasti dane z motorových vozidiel
• Opatrenia v oblasti účtovníctva
• Opatrenia v oblasti dane z príjmu
• Opatrenia v oblasti miestnych daní a miestneho poplatku
• Opatrenia v colnej oblasti a pri presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi
• Opatrenia v oblasti miestneho poplatku za rozvoj

Opatrenia v oblasti správy daní

Prerušenie daňovej kontroly – ustanovenia zákona upravujúce proces daňovej kontroly v období pandémie sa terminologicky spresňujú a zjednocujú tak, aby sa daňová kontrola, ktorá sa začne počas obdobia pandémie, prerušovala na žiadosť daňového subjektu. Ak daňový subjekt žiadosť o prerušenie daňovej kontroly nepodá, v jej vykonávaní sa bude naďalej pokračovať. Právne účinky úkonov vykonaných do dňa podania žiadosti daňového subjektu o prerušenie daňovej kontroly zostávajú zachované. V daňových kontrolách, ktoré boli do účinnosti tohto zákona prerušené „ex lege“, sa od nadobudnutia účinnosti tohto zákona pokračuje, a ak daňový subjekt podá žiadosť o prerušenie takejto daňovej kontroly, tak sa táto kontrola znovu preruší, a to odo dňa nasledujúceho po dni začatia daňovej kontroly. Ak však daňové kontroly už boli na žiadosť daňového subjektu prerušené, alebo ak ešte nepominuli dôvody, pre ktoré boli daňové kontroly prerušené podľa § 61 daňového poriadku (napr. z dôvodu medzinárodnej výmeny informácii), tieto daňové kontroly zostávajú naďalej prerušené. Tiež sa navrhuje, že na zmeškanie úkonov v daňovej kontrole, ak daňový subjekt nepožiada o prerušenie daňovej kontroly, sa nebude prihliadať. Daňový subjekt nebude môcť namietať, že správca dane neprihliadol na mimoriadne okolnosti a nerešpektoval ustanovenie o automatickom odpustení zmeškania lehoty, avšak naďalej má možnosť požiadať o odpustenie zmeškania lehoty podľa daňového poriadku.

Prerušenie daňového konania – obdobne aj v tomto prípade sa ustanovenia zákona upravujúce proces daňového konania v období pandémie terminologicky spresňujú a zjednocujú tak, aby sa aj daňové konanie, ktoré začne počas obdobia pandémie, prerušovalo na žiadosť daňového subjektu. Ak daňový subjekt žiadosť o prerušenie daňového konania nepodá, bude sa v ňom naďalej pokračovať. Právne účinky úkonov vykonaných do dňa podania žiadosti daňového subjektu o prerušenie daňového konania zostávajú zachované. V daňových konaniach, ktoré boli do účinnosti tohto zákona prerušené „ex lege“, sa od nadobudnutia účinnosti tohto zákona pokračuje, a ak daňový subjekt podá žiadosť o prerušenie takéhoto daňového konania, tak sa toto konanie znovu preruší, a to odo dňa nasledujúceho po dni začatia daňového konania. Ak však daňové konanie už bolo na žiadosť daňového subjektu prerušené, alebo ak ešte nepominuli dôvody, pre ktoré boli daňové konania prerušené podľa § 61 daňového poriadku, tieto daňové konania zostávajú naďalej prerušené. Taktiež sa navrhuje, že na zmeškanie úkonov v daňovom konaní, ak daňový subjekt nepožiada o prerušenie daňového konania, sa nebude prihliadať. Daňový subjekt nebude môcť namietať, že správca dane neprihliadol na mimoriadne okolnosti a nerešpektoval ustanovenie o automatickom odpustení zmeškania lehoty, avšak naďalej má možnosť požiadať o odpustenie zmeškania lehoty podľa daňového poriadku.

Zverejňovanie v zoznamoch finančnej správy – v období pandémie sa na webovej stránke Finančného riaditeľstva SR nezverejňujú platitelia dane z pridanej hodnoty, u ktorých z dôvodu opakovaného nepodania daňového priznania, kontrolného výkazu alebo opakovaného nezaplatenia DPH potenciálne vznikne dôvod na zrušenie registrácie pre DPH, pričom však k  zverejneniu týchto platiteľov dane dôjde, ak si tieto subjekty nesplnia uvedené povinnosti do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení pandémie.

Niektoré podmienky vrátenia nadmerného odpočtu –  platí, že u platiteľa dane z pridanej hodnoty, ktorému počas obdobia pandémie vznikol colný nedoplatok alebo nedoplatok na povinných odvodoch poistného, tento nedoplatok nebral do úvahy na účely skoršieho vrátenia nadmerného odpočtu, ak tento nedoplatok zaplatí alebo odvedie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.

Uplatnenie zvýhodnenej sadzby dane na minerálny olej – zákon umožňuje daňovému subjektu, ktorý uvádza do daňového voľného obehu minerálny olej s požadovaným obsahom biogénnej látky stanoveným zákonom o spotrebnej dani z minerálneho oleja uplatniť zvýhodnenú sadzbu dane z minerálneho oleja aj v prípade, ak nevie v čase podania daňového priznania, ktoré podáva počas trvania obdobia pandémie, preukázať potvrdením o pôvode biopaliva alebo biokvapaliny, že biogénna látka spĺňa kritériá trvalej udržateľnosti. Zároveň sa stanovuje tomuto daňovému subjektu povinnosť preukázať splnenie zákonom stanovených podmienok najneskôr do jedného kalendárneho mesiaca po skončení obdobia pandémie, a to osobitne za každé zdaňovacie obdobie. V prípade, že táto povinnosť nebude splnená v danej lehote, daňový subjekt bude postihnutý v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.

Prítomnosť zamestnanca colného úradu – z príslušných ustanovení zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov, je colný úrad povinný zabezpečiť prítomnosť svojho zamestnanca v užívateľskom podniku, ktorý regeneruje lieh, v užívateľskom podniku, ktorý používa lieh na účely oslobodené od dane podľa § 40 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona, alebo v daňovom sklade, colný úrad určí náhradný postup výkonu daňového dozoru v prípade, ak by v období pandémie nebol schopný zabezpečiť prítomnosť svojho zamestnanca podľa uvedených ustanovení.

Odňatie povolenia a vyradenie z evidencie – v prípade kedy daňové subjekty porušia z dôvodu negatívnych následkov pandémie povinnosti ustanovené osobitnými predpismi (zákony o spotrebných daniach), colný úrad môže upustiť od povinnosti odňať povolenie vydané podľa osobitných predpisov (zákony o spotrebných daniach), alebo od povinnosti vyradiť tento daňový subjekt z evidencie vedenej podľa osobitných predpisov (zákony o spotrebných daniach).

Opatrenia v oblasti dane z motorových vozidiel

Z dôvodu nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 sa týmto zákonom posúva termín splnenia si povinnosti podať daňové priznanie pre daň z motorových vozidiel a rovnako aj splatnosť tejto dane. Lehota na podanie daňového priznania, ktorá neuplynula pred začatím obdobia pandémie, t.j. pred 12.03.2020, alebo ktorá začala plynúť počas obdobia pandémie, t.j. od 12.03.2020 vrátane, sa bude považovať za zachovanú, ak daňovník podá daňové priznanie pre daň z motorových vozidiel do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa skončí obdobie pandémie, t.j. bude odvolaná mimoriadna situácia.

Rovnaké pravidlá sa uplatnia aj pre platenie dane z motorových vozidiel. Lehota na zaplatenie dane z motorových vozidiel, ktorá neuplynula pred začatím obdobia pandémie, t.j. pred 12.03.2020, alebo ktorá začala plynúť počas obdobia pandémie, t.j. od 12.03.2020 vrátane, sa bude považovať za zachovanú, ak daňovník zaplatí daň z motorových vozidiel do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa skončí obdobie pandémie, t.j. bude odvolaná mimoriadna situácia.

Inými slovami povedané, podať daňové priznanie a zaplatiť daň z motorových vozidiel, pokiaľ lehota na jeho podanie alebo zaplatenie neuplynula pred 12.03.2020, je daňovník povinný zaplatiť najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý bude nasledovať po mesiaci, v ktorom bude mimoriadna situácia v súvislosti so šírením nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 odvolaná.

Novelizáciou zákona zo dňa 22.04.2020 došlo aj k úprave platenia preddavkov na daň z motorových vozidiel. Preddavky na daň z motorových vozidiel, ktoré sú splatné počas obdobia pandémie počnúc mesiacom apríl 2020, nie je daňovník povinný platiť. Novelou zákonodarca daňovníkom, ktorí platia preddavky na daň z motorových vozidiel túto povinnosť odložil a títo daňovníci nie sú povinní zaplatiť preddavky na daň z motorových vozidiel. Daňovník, ktorý preddavky na daň nezaplatí, vyrovná svoju daň z motorových vozidiel v lehote na podanie daňového priznania k dani z motorových vozidiel.

Opatrenia v oblasti účtovníctva

Počas obdobia pandémie sa upravuje aj plynutie lehôt na splnenie povinností podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákona o účtovníctve“).

V zmysle prijatého zákona sa lehoty na splnenie povinností najmä podľa Zákona o účtovníctve považujú za dodržané, ak účtovná jednotka zmeškané povinností splní do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. Ak účtovná jednotka nemohla objektívne splniť z personálnych alebo technických dôvodov povinnosti podľa Zákona o účtovníctve z dôvodu negatívnych následkov pandémie, nepovažuje sa toto porušenie za porušenie povinností, ak účtovná jednotka tieto povinnosti splní do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.

Novoprijaté opatrenia pre všetky účtovné jednotky zaviedli pravidlo, podľa ktorého sa všetky lehoty považujú za zachované a povinnosti za splnené, ak sa povinnosti splnia dodatočne do konca tretieho kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom bude mimoriadna situácia v súvislosti so čírením nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 odvolaná.

Opatrenia v oblasti dane z príjmu

Rovnako ako v prípade dane z motorových vozidiel sa zákonodarca rozhodol posunúť lehoty aj pre podanie daňového priznania k dani z príjmu a jej platenia, poukázanie a použitie podielu zaplatenej dane z príjmov hlásení a ročných zúčtovaní. Nižšie uvedené informácie sa týkajú daňového priznania k dani z príjmu fyzických aj právnických osôb.

Daňové priznanie k dani z príjmov – podľa § 49 ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o dani z príjmov“), ktorého posledný deň lehoty na podanie uplynie počas obdobia pandémie, je daňovník povinný podať najneskôr v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie (ďalej len ako „osobitná lehota“). V tejto lehote je platiteľ dane, daňovník, dedič alebo iná osoba povinná daň z príjmov aj zaplatiť. Daňovník, ktorému lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov podľa Zákona o dani z príjmov uplynie počas obdobia pandémie, a je povinný podať daňové priznanie najneskôr v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, si môže oznámením túto lehotu posunúť. Daňovník, ktorý sa rozhodne osobitnú lehotu predĺžiť, oznámi túto skutočnosť podaním oznámenia príslušnému správcovi dane do uplynutia osobitnej lehoty, a to najviac o tri kalendárne mesiace, okrem daňovníka v konkurze alebo v likvidácii. V oznámení je daňovník povinný uviesť novú lehotu, ktorá končí najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom podá daňové priznanie k dani z príjmov, a v tejto lehote je daň z príjmov aj splatná. V prípade, ak ide o daňovníka so zdaniteľnými príjmami plynúcimi zo zdrojov v zahraničí, okrem daňovníka v konkurze alebo v likvidácii, tento daňovník si môže oznámením predĺžiť osobitnú lehotu najviac o 6 mesiacov. Daňovník, ktorý podal správcovi dane oznámenie o predĺžení lehoty na podanie a zaplatenie dane z príjmov podľa § 49 ods. 3 – 5 Zákona o dani z príjmov do skončenia pandémie a lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov uvedená v oznámení uplynie počas obdobia pandémie, je povinný podať daňové priznanie a zaplatiť daň z príjmu najneskôr v osobitnej lehote, pričom tento daňovník už postup na predĺženie osobitnej lehoty uvedený vyššie v zmysle zákona využiť nemôže. Rovnaký režim a osobitná lehota platí aj pre dediča zomrelého daňovníka a iné osoby, ktoré majú povinnosť podávať daňové priznanie v zmysle § 49 ods. 3 -5 Zákona o dani z príjmov.

Poukázanie a použitie podielu zaplatenej dane z príjmov – vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov daňovníka (poukázanie 2 % z dane), ktorého lehota na podanie uplynie počas obdobia pandémie, možno podať do konca druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. Zamestnanec tak môže vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov podať najneskôr do konca druhého kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom skončí obdobie pandémie, t.j. bude odvolaná mimoriadna situácia. S týmto predĺžením lehoty na podanie vyhlásenia o poukázaní zaplatenej dane z príjmov súvisí aj predĺženie lehoty, do ktorej je zamestnávateľ povinný na žiadosť zamestnanca vystaviť potvrdenie o zaplatení dane na účely  poukázania zaplatenej dane. Zamestnávateľ je povinný vystaviť potvrdenie o zaplatení dane najneskôr do 15.teho dňa druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. Každý prijímateľ podielu zaplatenej dane je oprávnený tento podiel použiť aj na pomoc pri zmiernení negatívnych následkov pandémie, a to až do konca roka 2021. Prijímateľ podielu zaplatenej dane je v zmysle § 50 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o dani z príjmov“) povinný poskytnutý podiel zaplatenej dane použiť na svoju činnosť najneskôr do konca nasledujúceho roka, ktorý nasleduje po roku, v ktorom mu bol podiel zaplatenej dane poukázaný. Toto obmedzenie však po novele zákona neplatí pre podiel zaplatenej dane poukázaný prijímateľovi podielu zaplatenej dane v roku 2019. Podiel zaplatenej dane poukázaný prijímateľovi zaplatenej dane v roku 2019 je možné použiť na účely Zákona o dani z príjmov do konca oku 2021.

Preddavky na daň z príjmov – z dôvodu pandémie spôsobenej koronavírusom zákonodarca prijal opatrenie, podľa ktorého sa umožňuje daňovníkom neplatenie preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sú splatné v období pandémie. Preddavky na daň z príjmov nebude daňovník povinný platiť za mesiac, ktorý nasleduje bezprostredne po mesiaci, v ktorom daňovník vykáže zníženie svojich tržieb najmenej o 40 %. Základom pre zistenie, či došlo k poklesu tržieb v príslušnom kalendárnom mesiaci roku 2020 je tržba, ktorú daňovník dosiahol za rovnaký mesiac v roku 2019. Daňovník nebude povinný platiť preddavky na daň za mesiac máj 2020 do konca mája 2020, ak jeho tržby za mesiac apríl 2020 boli o 40% nižšie ako jeho tržby za apríl 2019.  Rovnakým spôsobom sa bude postupovať pri daňovníkoch, ktorí platia preddavky na daň z príjmu štvrťročne. Pre týchto daňovníkov bude rozhodujúce obdobie kalendárneho štvrťroka. Daňovník nebude povinný platiť preddavky na daň za mesiace apríl, máj, jún 2020 splatné do 30.06.2020, ak jeho tržby za mesiace január, február a marec 2020 poklesli  40% oproti tržbám daňovníka za mesiace január, február a marec roku 2019. Ak daňovník spĺňa uvedené podmienky pre neplatenie preddavkov na daň z príjmu, zašle príslušnému správcovi dane vyhlásenie elektronicky, pričom v prípade, ak daňovník nemá povinnosť komunikovať elektronicky so správcom dane, môže toto vyhlásenie podať inými elektronickými prostriedkami. Vyhlásenie je daňovník povinný doručiť správcovi dane najneskôr do 15 dní pred uplynutím lehoty splatnosti príslušného preddavku na daň z príjmov. Preddavky na daň z príjmu, ktoré nebudú zaplatené podľa vyššie uvedených stanovení sa nebudú po končení pandémie koronavírusu doplácať, ale daňovník si daňovú povinnosť vysporiada až pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2020.

Tržbami na účely týchto ustanovení sa rozumejú:

–           u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva rozumejú výnosy zahrnuté  v čistom obrate zadefinovanom v zákone o účtovníctve a

–           a pre účely jednoduchého účtovníctva, daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov a evidencie podľa § 6 ods. 10  zákona o dani z príjmov (uplatnenie paušálnych výdavkov) sa rozumejú príjmy z predaja  výrobkov, tovarov a služieb po odpočítaní zliav.

Odpočet daňovej straty – zákonodarca pristúpil novelou zákona aj k úprave odpočtu daňovej straty, a to nasledovne. Daňovník si môže uplatniť odpočet daňovej straty vykázanej za obdobie 2015 až 2018 od základu dane vyčíslenom v daňovom priznaní, ktorého posledný deň lehoty na podanie daňového priznania uplynie v období od 01.01.2020 do 31.12.2020. Daňovník je oprávnený si  uplatniť tieto daňové straty až do výšky 1 milióna Eur. Daňovník má nárok na odpočet tej daňovej straty, ktorá nebola už v predchádzajúcich obdobiach uplatnená. Daňovník je povinný, ak sa rozhodne odpočítať daňovú stratu za prechádzajúce obdobia postupovať tak, že najskôr sa odpočíta najstaršia daňová strata alebo jej časť a takto sa postupuje ďalej. Uvedené opatrenie sa nevzťahuje na zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý má hospodársky rok a ktorého posledný deň lehoty na podanie daňového priznania pripadol na rok 2019, ale po využití možnosti predlženia lehoty podľa § 49 ods. 3 Zákona o dani z príjmov mu posledný deň lehoty na podanie daňového priznania pripadol na rok 2020. Z uvedeného dôvodu je možné navrhovaný odpočet daňovej straty využiť u daňovníka so zdaňovacím obdobím hospodársky rok, ak takéto zdaňovacie obdobie skončí najskôr 31. 10. 2019.

Plnenie oznamovacích povinností v súvislosti s e-Kasou a pokuty – pre klientov používajúcich e-Kasu, ktorí sú povinní oznámiť zmenu obchodného mena, predajného miesta alebo zmenu hlavného predmetu činnosti podľa Štatistickej klasifikácie ekonomických činností, a lehota na oznámenie týchto zmien uplynie počas obdobia pandémie, sa táto lehota považuje za splnenú, ak sa tieto zmeny oznámia do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. Pokuta uložená na mieste rozhodnutím daňového alebo colného orgánu počas obdobia pandémie nie je počas pandémie splatná do troch dní od jej uloženia, ale až do jedného mesiaca od skončenia obdobia pandémie.

Hlásenia a ročné zúčtovania – hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky, ktorého posledný deň lehoty na jeho podanie uplynie počas obdobia pandémie sa podáva v lehote do konca druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie a v tejto lehote je daň z príjmov aj splatná. Ročné zúčtovanie a výpočet dane z príjmov, ktorého lehota vykonania podľa Zákona o dani z príjmov uplynie počas obdobia pandémie, vykoná zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný doručiť zamestnancovi doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní najneskôr do konca druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. Zamestnávateľ je povinný vrátiť zamestnancovi rozdiel medzi vypočítanou daňou z príjmov a úhrnom zrazených preddavkov na daň z príjmov v prospech zamestnanca a vyplatiť zamestnaneckú prémiu, daňový bonus, daňový bonus na zaplatené úroky po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr pri zúčtovaní mzdy za druhý kalendárny mesiac po skončení obdobia pandémie.

Opatrenia v oblasti miestnych daní a miestneho poplatku

Zákonodarca počas obdobia pandémie upravil aj pravidlá v oblasti miestnych daní a miestneho poplatku. Lehota na podanie priznania k dani z nehnuteľností, dani za psa, dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo čiastkového priznania k týmto daniam, ktorá neuplynula pred začatím obdobia pandémie alebo začala plynúť počas obdobia pandémie, sa bude považovať za dodržanú, ak sa podá priznanie k týmto daniam alebo čiastkové priznania k týmto daniam do konca kalendárneho mesiace nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.

Rovnako sa novelou zákona upravuje lehota k oznamovacím povinnostiam k miestnym daniam a poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Lehoty k oznamovacím povinnostiam podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, ktoré vzniknú počas obdobia pandémie sa považuje za dodržanú, ak sa podá oznámenie podľa tohto zákona do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.

Dopady pandémie COVID-19 zákonodarca upravuje aj v oblasti ciel, kde sa priamo aplikujú európske a národné predpisy. Do oblasti ciel patrí aj presadzovanie práv duševného vlastníctva colnými orgánmi, ktoré umožňuje pôsobenie ozbrojených príslušníkov finančnej správy (§ 30 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov), t. j.  colných orgánov aj na domácom trhu. Ide o jednu z viacerých výnimiek, kedy colné orgány majú právomoc aj nad tovarom, ktorý je umiestnený na domácom trhu, kedy tovar už nie je pre nich v klasickej situácii, aby bol pod colným dohľadom podľa § 3 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých predpisov. Zároveň však treba dodať, že ich právomoc je aj naďalej zachovaná aj nad tovarom pod colným dohľadom, u ktorého existuje podozrenie z porušovania práva duševného vlastníctva.

Rozhodovacia činnosť colných orgánov je počas pandémie COVID-19 opatreniami zákonodarcu z dôvodov ochrany zdravia obmedzená, avšak nie je úplne utlmená. Zákon č. 67/2020 Z. z. v poznámke pod čiarou č. 40j) k § 24e Doručovanie, vymenúva osobitné právne predpisy, u ktorých prichádza k možnosti vydania rozhodnutia. Táto poznámka pod čiarou len demonštruje určitý výpočet právnych predpisov, ktoré colné orgány aplikujú v praxi a ide o:

• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 z 12. júna 2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi a zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003
• Zákon č. 486/2013 Z. z. o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie
• Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie
• Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie
• Zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Medzi ďalšie predpisy, kde colné orgány majú rozhodovaciu činnosť môžeme zaradiť napr.:

• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 o preprave odpadu
• Nariadenie Rady (ES) č. 1236/2005 z 27. júna 2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie
• Nariadenie Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím
• Atď.

Doplnením ustanovenia § 24e Doručovanie do zákona č. 67/2020 Z. z. sa upravuje spôsob doručovania rozhodnutí vydaných v konaní podľa osobitných predpisov, ktorými sú hlavne vyššie spomenuté predpisy. Na doručenie týchto rozhodnutí sa použije spôsob doručenia uvedený v § 5 zákona č. 67/2020 Z. z., ktoré znenie z dôvodu právnej istoty citujeme:

„§ 5 Doručovanie

• Ak sa počas obdobia pandémie doručuje písomnosť do vlastných rúk prostredníctvom poštového podniku, postupuje sa podľa podmienok doručovania poštových zásielok určených poštovým podnikom.
• Ak si nevyzdvihne fyzická osoba alebo právnická osoba písomnosť do konca lehoty, v ktorej bola uložená poštovým podnikom, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa takáto fyzická osoba alebo právnická osoba o uložení nedozvedela.“

Z ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. vyplýva, že colné orgány môžu počas pandémie COVID-19 doručovať aj prostredníctvom poštového podniku písomnosti určené do vlastných rúk. Sme toho názoru, že aj naďalej ostáva zachované elektronické doručovanie spôsobom podľa § 60f zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, a to cez Centrálny elektronický priečinok alebo prostredníctvom funkcionality špecializovaného portálu (Portál finančnej správy – PFS) alebo agendového systému orgánu finančnej správy (napr. TAXUD authentication portal).

Podstatnou zmenou zákona č. 67/2020 Z. z. je odloženie vymáhania nedoplatkov v colnom exekučnom konaní počas pandémie COVID-19 podľa § 24f Odloženie vymáhania nedoplatkov. Colné exekučné konanie je upravené v § 61 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákonom a o zmene a doplnení niektorých predpisov, pričom treba spomenúť, že samotné colné exekučné konanie sa realizuje podľa daňového poriadku, ktorým je zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde ja táto problematika upravená v Štvrtej Časti, Daňové konanie → Štvrtá Hlava, Daňové exekučné konanie § 88 a nasl. Záujmom zákonodarcu je zmiernenie negatívnych dôsledkov na právnické a fyzické osoby počas obdobia pandémie COVID-19 spočívajúce v odklade vymáhania nedoplatku platieb vymeraných alebo uložených podľa colných predpisov. Zo znenia § 24f vyplýva, že účinky odkladu vymáhania nedoplatkov nastávajú priamo zo zákona, a teda o odloženie vymáhania nedoplatkov v colnom exekučnom konaní netreba žiadať samostatnou žiadosťou. Zároveň však treba uviesť, že právne účinky úkonov vykonaných počas obdobia pandémie COVID-19 do dňa účinnosti zákona č. 67/2020 Z. z. zostávajú zachované.

Novelou zákona č. 67/2020 Z. z. neostala nepovšimnutá aj oblasť deliktuálnej zodpovednosti za porušenie colných predpisov, ktorá je upravená v § 70 a nasl. zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prostredníctvom § 24g Zánik zodpovednosti zákona č. 67/2020 Z. z. zaniká zodpovednosť za colný priestupok alebo colný delikt, ktorý bol spáchaný nedodržaním podmienok, ktoré sú ustanovené na tovar v skutkovej podstate colného deliktu podľa § 72 ods. 1 písm. e) zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predpokladom zániku zodpovednosti je, aby osoba, ktorá ich mala dodržať preukázala, že k nedodržaniu podmienok došlo výlučne z dôvodov negatívnych následkov pandémie COVID-19.

Skutková podstata podľa § 72 ods. 1 písm. e) zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov znie nasledovne: „Colného deliktu alebo colného priestupku sa dopustí ten, kto nedodrží podmienky, ktoré sú ustanovené na tovar

1. prepustený do osobitného colného režimu,
2. prepustený do colného režimu vývoz,
3. prepustený do voľného obehu s oslobodením od dovozného cla,
4. zaistený na prejednanie colného priestupku alebo colného deliktu,
5. dočasne uskladnený,
6. umiestnený v colnom režime slobodné pásmo alebo
7. na ktorý bolo zriadené záložné právo.“

K spomenutému colnému deliktu treba len povedať, že v rozhodovacej činnosti colných orgánov v oblasti deliktuálnej zodpovednosti, ide o najčastejšie daný dôvod na uloženie sankcie.  

Zákonodarca v záujme zmiernenia negatívnych dôsledkov na právnické a fyzické osoby v oblasti presadzovania práva duševného vlastníctva colnými orgánmi na domácom trhu v § 24h Zmeškanie lehoty pre splatnosť nákladov v súvislosti s presadzovaním práv duševného vlastníctva colnými orgánmi zákona č. 67/2020 Z. z. upravuje aj zmeškanie lehoty na úhradu nákladov, ktoré colnému úradu vznikli a ktoré nastali alebo nastanú počas obdobia pandémie, sa nebude považovať za dôvod na zrušenie rozhodnutia, ak sa náklady uhradia do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie COVID-19.

V konečnom dôsledku aj dané opatrenie ústretovo reflektuje na povinnosť držiteľa rozhodnutia podľa § 2 písm. b) zákona č. 486/2013 Z. z. o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi, aby po prijatí opatrenia colnými orgánmi podľa § 5 spomenutého zákona, uhradil podľa § 10 ods. 1 tohto zákona, všetky náklady, ktoré vznikli colným orgánom v súvislosti so zaistením tovaru, vrátane skladného a nákladov na zaobchádzanie s tovarom, náklady na zničenie tovaru a náklady na úkony do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie COVID-19.

Opatrenia v oblasti miestneho poplatku za rozvoj

Z dôvodu pretrvávajúcej pandémie COVID-19 zákonodarca prostredníctvom § 24n ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. upravuje aj oblasť oznamovacej povinnosti podľa zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých  zákonov.

Lehota na splnenie oznamovacej povinnosti k zániku poplatkovej povinnosti a na splnenie oznamovacej povinnosti o výmere podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby podľa zákona č.  447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá neuplynula pred začatím obdobia pandémie COVID-19 alebo začala plynúť počas obdobia pandémie COVID-19, sa považuje za dodržanú. Predpokladom je, aby  sa podalo oznámenie o zániku poplatkovej povinnosti alebo o výmere podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby podľa zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie COVID-19.

Prostredníctvom § 24n ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z. sa umožňuje obciam od začatia plynutia obdobia pandémie COVID-19 až do konca roka 2020, na základe rozhodnutia svojho zastupiteľstva použiť príjmy z poplatku na úhradu bežných výdavkov tým, že v uvedenom období nebude potrebné dodržiavať § 11 zákona č.  447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov o použití výnosu z poplatku na kapitálové výdavky.

Záver

Veríme, že touto informáciou sme Vám pomohli sa zorientovať v tých najdôležitejších častiach ustanovení zákona a pomohli sme Vám pri nastavení prípadných ďalších právnych krokov v najbližšom období. Informáciu budeme samozrejme aktualizovať. V prípade potreby Vám radi zodpovieme na akékoľvek Vaše otázky týkajúce sa tejto témy. Takisto sme pripravení Vám napriek výnimočnej situácii spôsobenej pandémiou COVID-19 poskytnúť akékoľvek právne rady v rámci našej odbornosti a prípadne Vás aj zastúpiť v spore. Sme Vám stále k dispozícii bez obmedzení.