Zdielať článok


Facebook Linkedin
Keď daňový úrad tvrdí, že ste o podvode mali vedieť

„Aj Jána Bótu dostali. Že tajne ukrýva zlosť…“

Úrad vám neuzná odpočet DPH, lebo ste o podvode údajne „mali vedieť“. Najvyšší správny súd pripomína, že to úrad musí dokázať.

Repliku z Jááánošííka Radošinského naivného divadla hovorí Jánošíkov otec v podaní Stanislava Štepku, keď rozpráva, ako ho drábi vypočúvali, bili po holej a vymáhali od neho zápisky. Jeho spojku Jána Bótu odvliekli, lebo vraj tajne ukrýval zlosť. Vtip je v tom, že proti takému obvineniu sa brániť nedá. V sporoch o odpočet DPH sa podobná veta objavuje v rozhodnutiach daňových úradov a smiešna nie je: úrad odoprie odpočet s tým, že daňový subjekt o podvode vedel, alebo vedieť mal. Túto tézu úrady používajú ľahko, často bez argumentov, a dôkazný štandard sa tak rovná dôkazu, ktorý chýba.

Týka sa to každého, kto nakupuje s DPH a uplatňuje si odpočet: obchodníka s obilím, distribútora elektroniky, stavebnej firmy, ktorá objedná subdodávku. Ak niekto v reťazci pred vaším dodávateľom daň podvodne neodviedol, úrad vám odpočet odoprie. Vy tak zaplatíte DPH, ktorú ste už raz zaplatili dodávateľovi v cene. Podmienkou je, aby úrad preukázal, že ste o podvode vedeli alebo mali vedieť.

Čo musí úrad dokázať

Test pochádza z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Kittel (ECLI:EU:C:2006:446). Najvyšší správny súd SR ho preberá a skladá zo štyroch otázok. Odpoveď musí byť kladná na všetky: vznikol daňový únik, je výsledkom podvodu, súvisia s ním vaše obchody a vedeli ste o tom alebo ste vedieť mali a mohli. „Mal vedieť“ neznamená, že ste podvod spáchali. Znamená, že pri obvyklej obozretnosti by ste nadobudli podozrenie a mali ste prijať opatrenia, ktoré od vás možno rozumne žiadať.

Dôkazné bremeno nesie správca dane a nesmie ho preniesť na vás. Musí pomenovať objektívne okolnosti, ktoré existovali a boli pre vás zistiteľné ešte pred obchodom. Tie musia spolu tvoriť ucelený súbor, ktorý vedomosť spoľahlivo preukazuje (sp. zn. 4Sfk/54/2023).

Ako sa to v praxi obchádza

Najčastejšia chyba nie je, že by úrad podvod nepreukázal. Preukáže ho a tie isté zistenia použije ako dôkaz vašej vedomosti. Dodávateľ vášho dodávateľa sa stal nekontaktným a daň neodviedol. To dokazuje podvod. O tom, čo ste vedeli vy, to nehovorí nič, najmä ak sa to stalo až po vašom obchode. Presne to súd vytkol vo veci sp. zn. 4Sfk/54/2023: obchodník nemohol pri nákupe vedieť, že sa partner čoskoro stratí.

Extrémnu podobu ukazuje rozsudok sp. zn. 3Sfk/5/2022. V tej veci úrad podvod nepreukázal, a predsa vyvodil vedomosť spracovateľa mäsa z toho, že o podvode vedel jeho otec, a z výpovede svedka, ktorý ju medzičasom zmenil. Súd pripomenul poradie: najprv objektívne preukázaný podvod, až potom preukázaná vedomosť daňového subjektu. Záver, ktorý vás pripraví o odpočet, musí stáť na dôkazoch a byť odôvodnený tak, aby presvedčil. Súdy v oboch prípadoch vrátili vec úradu.

Rovnaké slová, iný zákon

Spojenie „vedieť mal a mohol“ nie je v našom právnom poriadku neznáme. Trestný zákon ním v § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. definuje nedbanlivosť. Podľa § 17 však trestnosť vyžaduje úmysel, ak zákon výslovne neustanovuje, že stačí nedbanlivosť, a daňový podvod podľa § 277a vyžaduje úmysel zadovážiť neoprávnený prospech.

Kittel test má dva stupne. Prvým je podvod v užšom zmysle: niekto v reťazci uviedol správcu dane do omylu, aby získal výhodu pre seba alebo iného. Druhým je účasť na ňom v širšom zmysle: daňový subjekt pri náležitej obozretnosti vedel alebo mal vedieť, že jeho právo stojí na podvodnom základe, a vlastnými plneniami podvod umožnil. Daňové konanie tak za účastníka podvodu považuje aj toho, koho by trestné právo nanajvýš označilo za nedbanlivého.

Aj keď úrad oba stupne preukáže a presvedčivo prepojí, stojí stále na tenkom ľade. Ústava v čl. 59 ods. 2 dovoľuje ukladať dane len zákonom alebo na základe zákona. Zákon o DPH v § 49 podmienku vedomosti o cudzom podvode nepozná a daňový poriadok v § 3 ods. 6 mieri na úkony, ktorými chce sám daňový subjekt obísť daň alebo získať neoprávnené zvýhodnenie, nie na nedbanlivosť alebo neobozretnosť voči cudziemu konaniu. Súdny dvor EÚ v rozsudku Italmoda (ECLI:EU:C:2014:2455) síce vyslovil, že odpočet treba odoprieť aj bez výslovnej vnútroštátnej úpravy, a slovenské súdy test bežne uplatňujú (nekomentujem), avšak pri poslednej otázke testu, keď úrad odníma právo za to, čo ste mali vedieť, je námietka zákonnosti úplne legitímna a v spore ju treba vzniesť. To je už iná téma, ktorej sa budeme venovať osobitne.

Čo z toho plynie

Dôkazné bremeno zostáva na úrade aj vtedy, keď daňový subjekt predloží málo dôkazov. Čím menej ich však predloží, tým ľahšie úrad svoj záver presvedčivo odôvodní. Daňový subjekt sa bráni tým, že preukáže opatrenia, ktoré prijal, a úrad ich potom musí vierohodne vyvrátiť. Preto kontrolu od prvého dňa nepodceňte. Dôkazy predkladajte hneď a zaobstarajte si ich, kým sú dostupné: výpisy z registrov, korešpondenciu, vysvetlenie ceny. Nečakajte na odvolanie ani na súd, dodávateľ medzitým môže zaniknúť a jeho konateľ zmiznúť. Ak to vzťah dovolí, zaviažte dodávateľa aj zmluvne: nech vyhlási, že plní daňové povinnosti, a nahradí vám škodu, ak sa vyhlásenie ukáže nepravdivé. Zaviažte ho tiež, aby na žiadosť preukázal, od koho tovar kúpil a že daň z dodania vám priznal a zaplatil. Ak rozhodnutie stojí len na zisteniach o podvode v reťazci, napadnite ho odvolaním a potom správnou žalobou. Ján Bóta sa brániť nemohol, a tak mu zlosť zhabali. Vy sa brániť môžete, a čím skôr začnete, tým ťažšie úrad svoj záver presvedčivo odôvodní.

Kategórie:

Daňové právo , DPH


Tagy:

daňová kontrola , DPH , Odpočet DPH


Publikované:

20. novembra 2026

Súvisiace články