„Ale šak to takto nemóže byt, pán doktor, pozrite to ešte. Šak mne vznikla škoda, jak já k tomu dójdem…“
Toto mi povedal klient, starší pán, po daňovej kontrole, ktorá sa skončila bez nálezu. Správca dane mu zadržaný nadmerný odpočet vrátil. Namiesto chvály som si vypočul nespokojnosť a pocit krivdy. Kontrola aj s prerušeniami pre medzinárodnú výmenu informácií (MVI) trvala dva a pol roka a celý ten čas štát podnikateľovi zadržiaval približne 180 000 eur za viac zdaňovacích období. Keď sa ma spýtal, čo ďalej, prekvapene som odpovedal: nič. Podľa § 79a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty vám patrí úrok za obdobie od uplynutia šiestich mesiacov po lehote na vrátenie odpočtu až do jeho vrátenia. Vyplatí vám ho však až po skončení kontroly a vrátení odpočtu. Zákon ho viaže na dvojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB, no ten vtedy nedosahoval ani 1,5 %, takže platila minimálna sadzba 1,5 % ročne. Iná náhrada škody od štátu nepripadala do úvahy, pretože „odškodnenie“ rieši osobitný predpis. Potom prišla veta, ktorou som začal.
Išlo o klasickú situáciu. Rodinná firma s majetkom aj v nehnuteľnostiach nakupovala potravinársky tovar na Slovensku a predávala ho do iného členského štátu s malou maržou, ale vo väčších objemoch. Správcovi dane sa zdal podozrivý jeden z predchádzajúcich článkov reťazca na Slovensku, ktorý daň neodviedol. Podozrenie potom preniesol cez tri firmy až na posledný slovenský článok, poctivú rodinnú firmu s reálnym biznisom, ktorá o podvodníkovi na začiatku reťazca nemala ani tušenie.
V daňovom konaní sme predložili všetko. Cestovali sme aj na výsluchy svedkov do zahraničia v rámci MVI a tie všetko bez pochybností potvrdili. Správca dane preto musel pod tlakom argumentov a dôkazov kontrolu ukončiť bez nálezu. Pocit krivdy však u klienta zostal. Zadržaný odpočet musel vykryť sčasti kontokorentným úverom a sčasti súkromnou pôžičkou. Skomplikovalo mu to podnikanie, prinieslo stres a nedôveru v slušné podnikanie na Slovensku. Kontokorent aj pôžička ho stáli nepochybne viac než 1,5 % ročne. Tento úrok mu štát navyše počítal až za obdobie po šiestich mesiacoch zadržiavania a vyplatil ho až po skončení kontroly.
Odviedli sme dobrú robotu s nadštandardnou starostlivosťou a namiesto chvály prišla výčitka, že nevieme dosiahnuť primerané odškodnenie. Priznám sa, najskôr sa ma to dotklo. Neskôr som sa vžil do pozície klienta. Desiatky rokov poctivo podniká, zamestnáva ľudí v skladoch a vo výrobe, riadne odvádza dane a nesie riziko podnikania. Veril svojmu podnikaniu aj štátu, a preto nevidel dôvod držať nehnuteľnosti v jednej spoločnosti a výrobu a obchod viesť cez inú, aby problém v obchode nezasiahol majetok. Prečo by to robil? Čo sa mu môže stať, keď nepodvádza a povinnosti voči štátu plní? Kontokorent, ktorý musel vyčerpať, však banka zabezpečila záložným právom k jeho nehnuteľnostiam. Keby mu správca dane nadmerný odpočet napokon neuznal, úver by nesplatil a banka by pri výkone záložného práva siahla na nehnuteľnosti, ktoré nadobudol za desaťročia podnikania a pre podnikanie. Takto to klient videl celé mesiace. A všetko pre chybu alebo podvod niekoho, koho nepoznal a kto predával obchodnému partnerovi jeho obchodného partnera.
Som klientovi za túto poznámku vďačný, pretože mi otvorila oči. Vec sme naozaj „ešte raz pozreli“ a našli cestu k spravodlivejšiemu odškodneniu daňových subjektov, ktorým správca dane zadržiaval nadmerný odpočet neprimerane dlho. Roztočili sme kolotoč odvolaní, správnych žalôb, kasačných sťažností a ústavných sťažností, a to u viacerých klientov s podobnou kauzou. Cesta bola dlhá a tŕnistá. Neviedla cez náš zákon o DPH, ale cez smernicu Rady 2006/112/ES, judikatúru Súdneho dvora EÚ a prednosť práva Únie pred § 79a.
Judikatúra sa v týchto kauzách, aj v našich, výrazne posunula, no na konci ešte veríme, že nie je. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 3Sfk/143/2022 a ďalšími rozsudkami v skutkovo a právne podobných veciach rozhodol, že náhrada patrí už po piatich mesiacoch od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Ak sadzba krátkodobých bankových úverov pre podniky podstatne prevyšuje zákonnú sadzbu, finančná správa § 79a ods. 2 neaplikuje a náhradu počíta z trhovej sadzby. Ani s tým nie sme spokojní. Trhová sadzba úverov meria len cenu požičaných peňazí, a nie každý podnikateľ si požičiava; mnohí zadržanú sumu utiahnu z vlastných zdrojov. Nárok na vyšší úrok preto staviame na iných kritériách. Takéto závery sme v našich veciach napadli a čakáme na výsledok.
Pre podnikateľa, ktorému finančná správa zadržiava nadmerný odpočet, z toho plynú dva kroky. Rozhodnutie o úroku podľa § 79a nepovažujte za konečné a napadnite ho odvolaním. Zákonná sadzba nie je posledné slovo a ani trhová sadzba nemusí byť. Podnikanie nesie riziká, ktoré nemáte pod kontrolou. Tento prípad sa skončil dobre, no stresu sa dalo od začiatku vyhnúť a za iných okolností sa dobre skončiť nemusel. Preto majetok, ktorý obchod nepotrebuje, oddeľte do inej spoločnosti skôr, než príde kontrola alebo iný problém.
Veríme, že nám klient raz povie, že je spokojný v celom rozsahu, aj za vrátený odpočet, aj za „odškodnenie“ za jeho zadržiavanie. A správcovia daní budú zadržiavať nadmerný odpočet len vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch, pretože inak to pre štát bude drahé.
