V súvislosti s colným právom sa často stretávame s pojmom colný dlh, dovozné clo a vývozné clo. Význam colného práva a colníctva však zvýrazňuje fakt, že colné orgány spravujú aj dane pri dovoze, konkrétne daň z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebné dane (SPD), ktoré tvoria vzhľadom na výšku svojich sadzieb pri určitých druhoch tovaru oveľa vyššiu finančnú hodnotu, ako je vybrané clo. Takisto je významná funkcia colných orgánov aj pri vývoze, kedy sa na základe colných dokladov o výstupe tovaru z colného územia Únie uplatňuje vrátenie DPH a SPD.
Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie začal na našom území priamo platiť Pôvodný Colný kódex Spoločenstva, ktorý vôbec nerieši daň (DPH, SPD) pri dovoze ani žiadne iné platby pri dovoze a ponecháva riešenie daní a iných národných platieb pri dovoze na národné právne poriadky. Legislatívna technika vo veci daní pri dovoze sa teda zmenila a nadväznosti týchto daní na clo, colné právo a colné predpisy sa museli vyriešiť v príslušných daňových zákonoch odkazom na použitie colných predpisov.
Colný dlh podľa Colného kódexu Únie
Colný dlh podľa Colného kódexu Únie je povinnosť osoby zaplatiť sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa vzťahuje na konkrétny tovar podľa platných colných predpisov. Dlžníkom je každá osoba, ktorá zodpovedá za colný dlh. Colný zákon definíciu colného dlhu alebo iných platieb nepozná, ani vzťah s daňami alebo inými platbami pri dovoze nerieši.
Zákon o DPH rieši nadväznosť na colné predpisy vo svojom § 12, podľa ktorého pri dovoze tovaru do tuzemska (územie Slovenskej republiky) sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.[1]Ide o veľmi dôležité ustanovenie zákona o DPH, ktoré určuje prednosť použitia colných predpisov pri dani pri dovoze.
Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona o DPH je predmetom dane dovoz tovaru do tuzemska. Daňová povinnosť pri dovoze tovaru sa rieši v ustanovení § 21 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého vzniká:
a) prepustením tovaru do voľného obehu vrátane konečného použitia,
b) ukončením colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla,
c) v ostatných prípadoch, keď vznikne colný dlh pri dovoze tovaru.
Daňová povinnosť vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu alebo dňom, v ktorom colný dlh vznikol iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia. Daň je splatná v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov.
Pri tovare prepustenom do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla sa daň vypočíta vo výške, v akej by sa vypočítala pri tomto tovare, ak by tovar v okamihu prepustenia do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla bol prepustený do colného režimu voľný obeh.
Spotrebné dane
Zákony o SPD[2]riešia nadväznosť dane pri dovoze na colné predpisy podobne ako zákon o DPH. Za predmet dane sa považuje tovar podliehajúci SPD dovezený na daňové územie (územie Slovenskej republiky). V každom zákone o SPD sa rieši vznik daňovej povinnosti prijatím colného vyhlásenia na prepustenie predmetu SPD do voľného obehu, ak na takéto prepustenie nenadväzuje pozastavenie dane, a vznikom colného dlhu iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia. Každý zákon o SPD obsahuje ustanovenie, podľa ktorého sa na daň a správu dane pri dovozevzťahujú colné predpisy, ak tieto osobitné zákony vo svojich ustanoveniach neustanovujú inak.Takýmto spôsobom sa určuje prednosť colných predpisov pri SPD pri dovoze vrátane jej správy. Správou daní je pritom postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa zákona.
Daná úprava zákonov o SPD nachádza svoje nevyhnutné vyjadrenie v colných predpisoch na národnej úrovni, konkrétne vo Vyhláške k Colnému zákonu, kde sa ustanovujú údaje pri vypĺňaní colného vyhlásenia, kde sa vypĺňajú jednak kódy označujúce predmet spotrebnej dane a v prípade, že tovar podlieha SPD, vypĺňa sa aj základ pre SPD a vypočítava sa daň. V tomto prípade národná colná legislatíva (Vyhláška k Colnému zákonu) dopĺňa kódy a údaje povinne vypĺňané v zmysle európskej colnej legislatívy (Vykonávacie nariadenie k CKÚ).
Zákon o DPH rieši základ dane pri dovoze tak, že základom dane je colná hodnota tovaru a ak nie sú zahrnuté do colnej hodnoty tovaru, zahŕňajú sa do základu dane pri dovoze tovaru aj dane, clá a iné platby splatné v zahraničí a splatné pri dovoze tovaru okrem dane, ktorá sa má vymerať a súvisiace náklady, ako napríklad provízia, náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady poistenia vzniknuté do prvého miesta určenia v tuzemsku.
DPH pri dovoze vyrubuje colný orgán a daň vyrubená colným orgánom je splatná v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov.[3]
Tento systém správy DPH pri dovoze dotvára Vyhláška k Colnému zákonu, ktorá vo svojej prílohe uvádza spôsob uvádzania pripočítateľných položiek k colnej hodnote podľa zákona o DPH, aby colný orgán mohol vyrubiť daň.
Ako je zrejmé z vyššie uvedeného, je dôležité rozlišovať colný dlh, ktorým je dovozné alebo vývozné clo, od daní pri dovoze. Základnou právnou úpravou pre všetky tieto platby sú colné predpisy, pokiaľ daňové predpisy neobsahujú osobitnú úpravu. Je preto dôležité poznať tento vzájomný vzťah colných a daňových predpisov pre právne vzťahy pri dovoze a vedieť sa v nich správne orientovať.
Vymeriavanie – colný dlh
Samotný colný dlh sa vymeriava na základe v colnom vyhlásení uvádzaného kódu kombinovanej nomenklatúry tovaru, príslušnej colnej sadzby(s uplatnením prípadných preferenčných colných sadzieb) a colnej hodnoty tovaru, ak ide o valorické clo.
Na záver možno zdôrazniť vzťah medzi týmito jednotlivými platbami z hľadiska ich vzájomného ovplyvňovania v otázke ich sumy. Pri výpočte týchto platieb pri dovoze tovaru, ktorý podlieha spotrebným daniam a ktorý sa prepúšťa v Slovenskej republike do colného voľného obehu, ako aj do daňového voľného obehu, do základu pre výpočet DPH vstupuje SPD a clo.
[1]Ako príklad „iného“ ustanovenia zákona o DPH, kedy sa na daň pri dovoze neuplatnia colné predpisy, ale ustanovenia zákona o DPH, môžeme uviesť § 48 zákona o DPH regulujúci oslobodenie od dane pri dovoze tovaru. Toto ustanovenie obsahuje osobitnú úpravu pre daň pri dovoze, takže pre oslobodenie od dane pri dovoze sa nepoužijú colné predpisy o oslobodení od cla, ale ustanovenia § 48 zákona o DPH. Príkladom je tiež ustanovenie § 21 zákona o DPH, kde sa napríklad odlišne ustanovuje vznik daňovej povinnosti pri prepustení tovaru do režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla, kedy daňová povinnosť vzniká až pri ukončení režimu a v plnej výške, zatiaľ čo clo vzniká len v pomernej výške podľa doby dočasného použitia.
[2]Zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov,
Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov,
Zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja,
Zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja.
[3]Ak nastane zákonom predvídaná situácia podľa § 85 l zákona o DPH, deklarant daň pri dovoze „samozdaní“, t. j. daň si sám vypočíta a uvedie do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Podľa § 85 l zákona o DPH na daň pri dovoze tovaru vrátane odpočítania dane a opravy odpočítanej dane, ktorá bola vyrubená colným úradom do 31. decembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom Európska komisia (Eurostat) zverejnila údaje o výške dlhu verejnej správy Slovenskej republiky, podľa ktorých rozdiel medzi horným limitom dlhu verejnej správy ustanoveným pre príslušný rozpočtový rok a aktuálnou výškou dlhu verejnej správy Slovenskej republiky za tento príslušný rozpočtový rok bol väčší ako 11 percentuálnych bodov, sa vzťahuje tento zákon v znení účinnom do 31. decembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom Európska komisia (Eurostat) zverejnila údaje o výške dlhu verejnej správy Slovenskej republiky, podľa ktorých rozdiel medzi horným limitom dlhu verejnej správy ustanoveným pre príslušný rozpočtový rok a aktuálnou výškou dlhu verejnej správy Slovenskej republiky za tento príslušný rozpočtový rok bol väčší ako 11 percentuálnych bodov.
