Podnikateľ, ktorý zmešká termín na podanie daňového priznania alebo nesplní oznamovaciu povinnosť voči správcovi dane, musí od 1. januára 2026 počítať s výrazne vyššou sankciou než kedykoľvek predtým. Minimálna pokuta sa zvyšuje na 100 eur a horné hranice pri niektorých porušeniach stúpajú až na trojnásobok doterajších súm. Zmeny priniesla novela Daňového poriadku, ktorá bola súčasťou zákona č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb, schváleného Národnou radou SR dňa 3. decembra 2025.
Pre podnikateľskú prax je podstatné, že nové sadzby pokút sa vzťahujú výlučne na porušenia, ku ktorým dôjde po 31. decembri 2025. Rozhodujúcim okamihom nie je dátum uloženia pokuty, ale deň, kedy k porušeniu povinnosti skutočne došlo. Ak teda správca dane uloží sankciu v roku 2026 za pochybenie z roku 2025, použije staré, nižšie sadzby.
Čo sa mení v sankciách podľa § 155 Daňového poriadku
Novela mení § 155 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok), ktorý upravuje tzv. všeobecné pokuty za správne delikty. Tieto pokuty sa uplatnia vždy, keď osobitný daňový zákon neupravuje vlastnú, špeciálnu sankciu. V praxi ide o najčastejší sankčný nástroj, s ktorým sa podnikatelia stretávajú pri bežných administratívnych pochybeniach.
Zmeny sa dotýkajú dvoch rovín. Prvou je zjednotenie minimálnej hranice pokút na 100 eur naprieč všetkými typmi správnych deliktov. Doteraz sa spodné hranice líšili podľa povahy porušenia a pohybovali sa medzi 30 a 60 eurami. Druhou, výraznejšou rovinou je zvýšenie horných hraníc pokút, v niektorých prípadoch až niekoľkonásobné.
Prehľad zmien v sadzbách pokút
| Typ porušenia | Do 31. 12. 2025 | Od 1. 1. 2026 | Nárast hornej hranice |
| Nepodanie daňového priznania v zákonnej lehote | 30 – 16 000 € | 100 – 30 000 € | + 14 000 € |
| Nepodanie daňového priznania na výzvu správcu dane (§ 15 ods. 2) | 60 – 32 000 € | 100 – 60 000 € | + 28 000 € |
| Nesplnenie registračnej povinnosti | 60 – 20 000 € | 100 – 30 000 € | + 10 000 € |
| Nesplnenie oznamovacej povinnosti | 30 – 3 000 € | 100 – 10 000 € | + 7 000 € |
| Nesplnenie povinnosti uloženej rozhodnutím správcu dane | 30 – 3 000 € | 100 – 10 000 € | + 7 000 € |
| Nesplnenie inej povinnosti nepeňažnej povahy | 30 – 3 000 € | 100 – 10 000 € | + 7 000 € |
Zjednotenie minimálnej pokuty na 100 eur
Zjednotenie spodnej hranice na 100 eur znamená, že aj pri formálnom alebo menej závažnom porušení bude sankcia citeľnejšia. Správca dane pritom stráca možnosť uložiť pokutu v rozpätí od 30 do 99 eur, ktorú mohol doposiaľ využiť pri menších pochybeniach s ohľadom na závažnosť a následky porušenia. Pre drobných podnikateľov a živnostníkov, u ktorých bola typická pokuta v rozmedzí 30 až 60 eur, ide o nárast prevyšujúci 100 %.
Predkladateľ zmenu odôvodnil potrebou zvýšiť preventívny účinok sankcií a zjednodušiť rozhodovanie správcov dane. Argumentom je tiež skutočnosť, že sadzby pokút sa prakticky nemenili od roku 2012, teda viac ako 13 rokov. Ak tento časový odstup porovnáme s kumulovanou infláciou, zvýšenie minima má svoju logiku. Na druhej strane, zvýšenie spodnej hranice obmedzuje diskrečný priestor správcu dane pri individuálnom posudzovaní závažnosti konkrétneho prípadu.
Výrazný nárast horných hraníc pokút
Pre väčšie subjekty a závažnejšie porušenia sú podstatnejšie zmeny v horných hraniciach. Maximálna pokuta za nepodanie daňového priznania v základnej lehote stúpa zo 16 000 na 30 000 eur. Ak daňovník nepodá priznanie ani na výzvu správcu dane podľa § 15 ods. 2 Daňového poriadku, maximálna sankcia dosahuje 60 000 eur, čo predstavuje nárast o 28 000 eur oproti predchádzajúcemu stavu.
Rovnako výrazne sa sprísňujú sankcie pri porušeniach, ktoré boli doteraz pokutované v rozpätí do 3 000 eur. Ide o nesplnenie oznamovacej povinnosti, nesplnenie povinnosti uloženej rozhodnutím správcu dane a porušenie iných povinností nepeňažnej povahy. Vo všetkých týchto prípadoch horná hranica stúpa na 10 000 eur, teda viac než trojnásobne. Práve táto kategória pokút podľa § 155 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku funguje ako tzv. pokuta poslednej záchrany. Správca dane ju použije vtedy, keď žiadny osobitný zákon neupravuje vlastnú sankciu za konkrétne porušenie.
Vyššie maximá dávajú správcovi dane širší manévrovací priestor pri určovaní výšky sankcie. Správca dane je naďalej povinný prihliadať na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu, ako aj na index daňovej spoľahlivosti daňového subjektu. V praxi to znamená, že maximálne sumy budú relevantné predovšetkým pri opakovaných a závažných porušeniach u väčších daňových subjektov.
Nový motivačný prvok: zníženie pokuty o tretinu
Novela dopĺňa § 155 Daňového poriadku o nový odsek 17, ktorý zavádza mechanizmus zníženia pokuty. Ak daňový subjekt zaplatí peňažné plnenie uložené rozhodnutím vydaným vo vyrubovacom konaní do 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia, správca dane mu uloží pokutu len vo výške dvoch tretín. Ide o zníženie pokuty podľa § 155 ods. 1 písm. f), teda pokuty spojenej s dorubením dane alebo úpravou sumy, na ktorú si daňový subjekt uplatnil nárok.
Pre ilustráciu: ak správca dane dorubí daň z príjmov vo výške 20 000 eur a daňovník túto sumu uhradí do 15 dní od doručenia rozhodnutia, pokuta sa mu zníži z plnej výšky na dve tretiny. Pri pôvodnej pokute 9 000 eur to znamená úsporu 3 000 eur. Ak by daňovník zaplatil až v riadnej 45-dňovej lehote splatnosti, na zníženú sadzbu by už nárok nemal.
Podstatné je, že včasným zaplatením dorubenej dane daňový subjekt neprichádza o právo podať odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu. Odvolanie je možné podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Ak by odvolanie bolo úspešné a rozhodnutie zrušené, zaplatená suma by sa stala daňovým preplatkom, ktorý je správca dane povinný vrátiť. Za určitých okolností však správca dane môže tento preplatok zadržať, napríklad na zabezpečenie prebiehajúcej ďalšej daňovej kontroly alebo ak existuje odôvodnená obava, že iná nesplatná daň nebude uhradená.
Kedy sa oplatí počkať na kontrolu
Zavedenie motivačného zníženia pokuty má aj nežiadúci vedľajší účinok na správanie daňovníkov pred a počas daňovej kontroly. Podľa platnej úpravy má daňovník po doručení oznámenia o daňovej kontrole 15-dňové okno na podanie dodatočného daňového priznania. Ak v tomto okne chybu prizná sám, pokuta sa mu zníži o 30 % (sadzba 7 % ročne namiesto štandardných 10 % ročne).
Od 1. januára 2026 však pre daňovníka vzniká matematicky výhodnejšia alternatíva. Ak dodatočné daňové priznanie nepodá, nechá chybu odhaliť správcom dane v rámci kontroly a dorubenú daň zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia, dosiahne zníženie pokuty o 33,33 %. To je viac ako 30-percentné zníženie pri dobrovoľnom priznaní chyby. Navyše, daňovník získava cash flow výhodu, pretože k zaplateniu dane dôjde až po ukončení kontroly a vydaní rozhodnutia, čo môže trvať niekoľko mesiacov.
Tento paradox vytvára situáciu, v ktorej nová úprava nepriamo oslabuje motiváciu daňovníkov dobrovoľne napravovať vlastné pochybenia. Z pohľadu správy daní ide o nežiaduci efekt, ktorý môže predĺžiť kontrolné konania a zvýšiť administratívnu záťaž na strane finančnej správy.
Legislatívny proces: prílepok bez odbornej diskusie
Zmeny v sadzbách pokút neboli predmetom samostatného legislatívneho procesu. Boli schválené ako súčasť uznesenia Výboru NR SR pre financie a rozpočet k zákonu o evidencii tržieb. V praxi to znamená, že takto zásadná zmena sankčného režimu Daňového poriadku neprešla štandardným pripomienkovým konaním, nebola podrobená analýze dopadov na podnikateľské prostredie a nedostala priestor na odbornú diskusiu s dotknutými subjektmi.
Na tento postup opakovane upozorňujú zástupcovia podnikateľov. Združenie podnikateľov Slovenska kritizuje, že namiesto zjednodušovania legislatívy a posilňovania motivačných nástrojov štát pristupuje k represívnemu zvyšovaniu sankcií. V kontexte slovenskej normotvorby, kde je časť porušení daňových povinností dôsledkom neprehľadnosti a nestability právnej úpravy, je otázne, či samotné zvýšenie pokút prinesie želaný preventívny účinok.
Koho sa zmeny týkajú a čo treba urobiť
Nové sadzby pokút podľa § 155 Daňového poriadku sa od 1. januára 2026 vzťahujú na všetky daňové subjekty, fyzické osoby aj právnické osoby, ktoré sa dopustia správneho deliktu po 31. decembri 2025. Minimálna pokuta za akékoľvek porušenie je 100 eur. Maximálne sankcie dosahujú 10 000 eur pri porušení oznamovacích a nepeňažných povinností, 30 000 eur pri porušení registračnej povinnosti alebo nepodaní priznania v zákonnej lehote a 60 000 eur pri nepodaní priznania na výzvu správcu dane.
Ak správca dane dorubí daň vo vyrubovacom konaní, daňový subjekt môže dosiahnuť zníženie pokuty na dve tretiny, ak dorubenú sumu uhradí do 15 dní od doručenia rozhodnutia. Toto právo sa prvýkrát uplatní pri rozhodnutiach doručených po 31. decembri 2025.
V praxi to znamená jediné: dôsledne dodržiavať lehoty, kontrolovať splnenie registračných a oznamovacích povinností a mať nastavené interné procesy tak, aby sa daňové povinnosti plnili včas a správne. Pri dorubení dane zvážiť rýchlu úhradu do 15 dní, čím je možné výrazne obmedziť finančný dopad sankcie. Vzhľadom na výšku nových pokút sa podcenenie daňovej administratívy stáva rizikom, ktoré si žiadna firma nemôže dovoliť ignorovať.
