Éra diskrétnosti v kryptomenách sa končí. Predstava, že zahraničná kryptoburza je pre slovenský daňový úrad čiernou skrinkou, sa od 1. januára 2026 stala minulosťou. Poskytovatelia krypto služieb sú po novom zo zákona povinní viesť presnú evidenciu o svojich klientoch a ich transakciách a tieto informácie aktívne reportovať finančnej správe.
Táto povinnosť sa dotkne každého, kto na regulovanej platforme v rámci EÚ obchoduje, vymieňa alebo platí kryptoaktívami. Zásadné je, že prvé veľké hlásenie, ktoré burzy odošlú do mája 2027, bude obsahovať kompletné dáta za celý rok 2026. Daňové úrady tak získajú prehľad aj o transakciách, ktoré prebiehajú práve v týchto dňoch.
Čo sa zmenilo
Zmena vyplýva zo zákona č. 200/2025 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní. Novela nadobudla účinnosť 1. januára 2026 a do slovenského právneho poriadku transponuje smernicu Rady (EÚ) 2023/2226 zo 17. októbra 2023, známu ako DAC8. Tá nadväzuje na globálny štandard OECD Crypto-Asset Reporting Framework (CARF) a rozširuje logiku automatickej výmeny daňových informácií, ktorá bola doteraz známa najmä v prostredí bankových účtov v režime CRS, aj na digitálne aktíva.
Dôvod tejto zmeny je priamočiary. Doteraz platilo, že pokiaľ slovenský rezident obchodoval cez burzu sídliacu mimo Slovenska, finančná správa nemala praktický nástroj, ako tieto transakcie identifikovať a spätne priradiť konkrétnemu daňovníkovi. Musela sa v zásade spoliehať na dobrovoľné priznanie príjmu. DAC8 túto logiku obracia. Po novom už nie je potrebné existenciu príjmu z kryptoaktív dokazovať zdola, pretože dáta pôjdu od burzy priamo k daňovému úradu.
Koho sa povinnosť týka
Nosná povinnosť leží na oznamujúcich poskytovateľoch služieb kryptoaktív. Ide o subjekty, ktoré zodpovedajú kategórii CASP podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 o trhoch s kryptoaktívami (MiCA). V praxi sú to najmä kryptoburzy, zmenárne kryptoaktív, subjekty poskytujúce úschovu a správu kryptoaktív v prospech klientov, poskytovatelia služby prevodu kryptoaktív a prevádzkovatelia obchodných platforiem. Novela rozširuje rámec oznamovania najmä prostredníctvom nových ustanovení § 15g a § 15h zákona č. 359/2015 Z. z., ktoré definujú okruh povinných subjektov, postupy preverovania používateľov (due diligence) a rozsah oznamovaných údajov.
Pre používateľa, teda klienta burzy, z toho vyplýva reťazec konkrétnych praktických dôsledkov. Poskytovateľ musí overiť jeho totožnosť, zistiť jeho daňovú rezidenciu, získať od neho čestné vyhlásenie a priebežne aktualizovať údaje. Ak klient odmietne spolupracovať a ani po výzve nedoplní požadované informácie, poskytovateľ je povinný zabrániť mu vo vykonávaní oznamovaných transakcií. Pasívny odpor teda nie je riešením, jeho dôsledkom nie je anonymita, ale strata prístupu k vlastným prostriedkom na burze.
Čo presne sa reportuje
Oznamujú sa identifikačné údaje používateľa, jeho daňová rezidencia a agregované hodnoty jednotlivých typov transakcií. Patria sem výmeny medzi kryptoaktívom a fiat menou, výmeny medzi jednotlivými kryptoaktívami navzájom, ako aj platobné transakcie v kryptoaktívach nad zákonom definovaný prah. Údaje sa vykazujú za celý kalendárny rok.
Prvým oznamovacím obdobím je rok 2026. Poskytovatelia sú povinní oznámiť údaje slovenskej finančnej správe do 31. mája 2027. Príslušný orgán Slovenskej republiky následne tieto informácie automaticky vymení s príslušnými orgánmi členských štátov EÚ a zmluvných štátov, a to v lehote do 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po oznamovacom období. Nejde teda o izolovaný slovenský mechanizmus, ale o jednotný európsky a čoraz viac aj globálny systém, v ktorom si daňové správy navzájom podávajú informácie o svojich rezidentoch v symetrickom režime.
Prepojenie na § 8 zákona o dani z príjmov a zdravotné odvody
Reálny dosah DAC8 sa v plnej miere prejaví až v okamihu, keď sa nové oznamovacie povinnosti prepoja s hmotnoprávnymi pravidlami zdanenia kryptoaktív. Podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa príjmy z predaja kryptoaktív u fyzickej osoby nepodnikateľa zaraďujú medzi tzv. ostatné príjmy. Sadzba dane je 19 %, pri presiahnutí zákonnej hranice 25 % z prevyšujúcej časti základu dane. K tomu sa v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia dopočítavajú zdravotné odvody vo výške 15 %. Za „predaj“ sa pritom nepovažuje len výmena kryptoaktíva za eurá, ale aj výmena jedného kryptoaktíva za iné a platba kryptoaktívom za tovar či službu.
Práve v tomto bode vzniká najviac podceňovaných rizík. Investor, ktorý v roku 2024 alebo 2025 považoval swap medzi dvomi kryptomenami za daňovo neutrálnu operáciu, sa môže v roku 2027 ocitnúť v situácii, keď finančná správa z reportu zahraničnej burzy presne vie, že v roku 2026 uskutočnil desiatky takýchto operácií, no v daňovom priznaní za rok 2026 po nich nezostala žiadna stopa. Rovnako to platí pre príjmy zo stakingu, likviditných poolov, predaja NFT alebo úhrad za reálne tovary a služby uskutočnených v kryptoaktívach.
Čo to znamená pre podnikateľov a investorov v praxi
Pre firmy, ktoré kryptoaktíva aktívne využívajú na platobné alebo investičné účely, znamená DAC8 potrebu prehodnotiť nastavenie evidencie, účtovníctva a interných compliance procesov. U fyzických osôb sú dôsledky rovnako hmatateľné. Ide najmä o spätnú rekonštrukciu transakcií, ujasnenie si daňovej rezidencie a včasné rozhodnutie o spôsobe priznania príjmov už za zdaňovacie obdobie roku 2026, teda v riadnom termíne na podanie daňového priznania na jar 2027. Toto okno je o to dôležitejšie, že vo väčšine prípadov predchádza okamih, kedy finančná správa dostane medzinárodný report, okamihu, kedy daňovník podáva daňové priznanie.
Platí pritom dôležité upozornenie. DAC8 sám osebe nemení hmotnoprávne pravidlá zdanenia. Nemení sadzbu, nemení § 8 zákona o dani z príjmov a nemení ani pravidlá odvodov zdravotného poistenia. Mení výlučne informačnú asymetriu medzi štátom a daňovníkom. Zo strany štátu tým odpadá hlavná prekážka kontroly a vzniká reálny nástroj na dodatočné vyrubenie dane, úrok z omeškania a sankcie podľa daňového poriadku.
Otvorené výkladové otázky
Z pohľadu právnej istoty je DAC8 logickým a predvídateľným krokom, ktorý uzatvára dlhoročnú medzeru v medzinárodnej spolupráci pri správe daní. Z pohľadu adresátov normy je však sporné, že implementačný rámec prichádza prakticky súbežne s plným uplatnením režimu MiCA a s novým pojmovým aparátom v zákone o dani z príjmov, ktorý od roku 2025 nahradil pojem „virtuálna mena“ širším pojmom „kryptoaktívum“. Slovenský investor sa tak v priebehu troch rokov ocitá už v treťom pojmovom a reportovacom režime, pričom metodické usmernenia finančnej správy k praktickým otázkam, ako sú presný okamih zdaniteľnej udalosti pri swapoch, preukazovanie nákupnej ceny pri historických zostatkoch alebo oceňovanie pri platbe kryptoaktívom, sú naďalej fragmentované.
Záver
Od 1. januára 2026 majú oznamujúci poskytovatelia služieb kryptoaktív, teda najmä kryptoburzy, zmenárne, custody providers a prevádzkovatelia obchodných platforiem, zákonnú povinnosť preverovať svojich klientov, evidovať oznamované transakcie a oznamovať údaje slovenskej finančnej správe. Prvé oznámenie sa podáva do 31. mája 2027 za kalendárny rok 2026. Finančná správa tieto údaje automaticky vymení so zahraničnými daňovými správami do 30. septembra 2027.
Pre používateľov kryptoaktív z toho vyplýva, že zdanenie príjmov podľa § 8 zákona o dani z príjmov a povinnosť uhradiť zdravotné odvody už nestojí na dobrovoľnom priznaní, ale na údajoch, ktoré štát aj tak bude mať k dispozícii. Rizikom nie je len dorub dane a úrok z omeškania, ale aj sankcie podľa daňového poriadku za podanie nepravdivého daňového priznania. V prípade vyšších súm môže prichádzať do úvahy aj trestnoprávna rovina skrátenia dane.
