Európska komisia v novom zložení na čele s predsedníčkou Uršulou von der Leyen ohlásila na začiatku svojho funkčného obdobia pomerne ambiciózny plán na dosiahnutie uhlíkovej neutrality Európskej únie (ďalej len „EÚ“) v časovom horizonte do roku 2050. Do roku 2030 má dôjsť k splneniu tohto cieľa na 50%.
Opatrenia pre ochranu klímy sa tešia vysokej podpore. Napriek tomu by však jednostranným znižovaním emisií izolovanie len na území EÚ došlo k nežiaducemu odlivu výrobných kapacít, ktoré k znečisťovaniu ovzdušia najväčšou mierou prispievajú, do krajín s miernejšou alebo dokonca žiadnou karbónovou politikou. Berúc do úvahy fakt, že členské štáty EÚ sa na celosvetových emisiách podieľajú len cca 10%, izolované klimatické opatrenia EÚ by sa de facto vyhli účinku.
Jednostranné riešenie by sa zároveň negatívne prejavilo na výkone ekonomík členských štátov EÚ.
Riešením sa javí zavedenie tzv. uhlíkových hraničných opatrení, ang. Border Carbon Adjustments (ďalej len „BCA“). Navrhované opatrenie zatiaľ nemá ani ustálený názov. BCA možno nájsť v pracovných dokumentoch označené aj ako uhlíkové clo, či hraničná uhlíková daň. Pre ilustráciu, v podmienkach USA sa používa pojem uhlíkové poplatky, resp. uhlíkové dividendy.[1]
Cieľom zaťaženia dovozu tovaru platbou BCA je zaťažiť náklady na výrobu tovaru v tretích krajinách, ktoré budú nižšie než náklady európskych výrobcov povinných podriadiť sa prísnym emisným kritériám. Kompenzuje sa tak nevýhodné postavenie výrobcov v EÚ.
Zavedenie BCA sa, napriek relatívne vysokej podpore tejto iniciatívy očakáva až o niekoľko rokov, pričom nie je jasné, či sa bude uplatňovať plošne na všetky druhy tovaru alebo len na vybrané, najviac znečisťujúce priemyselné segmenty, ako napr. oceliarsky, hliníkový a cementársky priemysel.
Možnou komplikáciou pre úsilie Európskej komisie je zákaz protekcionistických tarifných opatrení v medzinárodnom obchode. Bude potrebné vypracovať právnu analýzu k otázke, či BCA predstavujú takéto opatrenia, alebo nie. Akékoľvek kroky EÚ vo vzťahu k zavedeniu BCA budú musieť byť vopred konzultované so Svetovou obchodnom organizáciou.
Čo sa týka uplatňovania BCA v praxi, do úvahy prichádzajú najmä nasledujúce alternatívy:
- naviazanie BCA pri vstupe na colné územie Únie na Systém obchodovania s emisiami (EU ETS)
Dovoz tovaru s vysokou uhlíkovou stopou (oceľ, hliník, cement, a pod.) by podliehal emisným povoleniam.
Hodnota emisných povolení však nie je pevná, kolíše v závislosti od aktuálneho dopytu a ponuky na trhu. Nebude preto možné stanoviť pevnú sadzbu alebo inak určiť výšku BCA a hospodárske subjekty sa nedovolajú právnej istoty pri dovoze uhlíkovo senzitívneho tovaru na colné územie EÚ.
- Zaťaženie dovozu tovaru sumou BCA zodpovedajúcou skutočne emitovanému uhlíku
Riešenie na prvý pohľad prináša vyššie mieru právnej istoty obchodníkov. Výpočet podielu uhlíkovej stopy vytvorenej pri výrobe každého jedného dovozeného tovaru však nie je exaktná kategória.
Otázne zostáva, ako sa vysporiadať so situáciou, keď exportér z tretej krajinyvyváža do EÚ len malú časť svojej produkcie, a preto ho BCA opatrenia pri vstupe na colné územie EÚ nebudú dostatočne motivovať k dekarbonizácii svojich výrobných procesov.
- Zaťaženie tovaru na celom území EÚ vo forme uhlíkovej dane
Tretia alternatíva by plošne zaťažila všetok tovar nachádzajúci sa na území EÚ bez ohľadu na to, či bol na tomto území vyrobený alebo bol dovezený z tretích krajín. Z hľadiska pravidiel Svetovej obchodnej organizácie by uvedené riešenie nebolo posudzované ako nežiaduce protekcionistické opatrenie. Výška platby pri konkrétnom tovare by bola závislá na konkrétnej výške uhlíkovej stopy zanechanej pri jeho výrobe.
Riešenie vo forme uhlíkovej dane by si podľa nášho názoru vyžadovalo jednohlasný súhlas všetkých členských štátov, nakoľko ide nepriame zdaňovanie. Postup je časovo náročný a súhlas 28 (resp. 27) členských štátov si vyžaduje dlhodobé rokovania a kompromisné riešenia. Na rozdiel od uvedeného, ak by malo BCA formu uhlíkového cla, problematika by patrila do výlučnej kompetencie EÚ, regulovanej nariadeniami prijímanými väčšinovým hlasovaním členských štátov.
Na záver uvádzame, že zavedenie BCA na tovar vstupujúci na colné územie EÚ je len riešením ultima ratio, ak zlyhajú rokovania na medzinárodnej úrovni a nedôjde k dobrovoľnej a rozsiahlej dekarbonizácii najväčších a „najšpinavších“ svetových ekonomík. S ohľadom na neúspech klimatickej konferencie OSN (COP25), ktorá sa v decembri 2019 konala v Madride, však konštatujeme, že zavedenie BCA v určitej forme je v intenciách EÚ čoraz reálnejšie.
V súčasnosti zatiaľ nebol vypracovaný legislatívny návrh riešenia BCA. S určitosťou však možno povedať, že jeho zavedenie v akejkoľvek forme v budúcnosti bude mať významný vplyv na colné operácie (nielen) dovozcov tovaru a ich odberateľov v EÚ.
Ak máte akékoľvek otázky súvisiace s plánovaným zavedením uhlíkových hraničných opatrení, neváhajte kontaktovať našu advokátsku kanceláriu.
[1] Porovnaj Vyhlásenie ekonómov k uhlíkovým dividendám publikované vo Wall Street Journal dňa 17. januára 2019: https://clcouncil.org/economists-statement/.
