Zdielať článok


Facebook Linkedin
DEDIČSKÉ KONANIE

Účasť v dedičskom konaní môže byť pre mnohých náročnou a nepríjemnou skúsenosťou. Pre niektorých môže ísť zároveň o úplne prvý kontakt s formálnym (súdnym) konaním. Zmiešavajú sa v ňom okrem práva aj silné emócie, pričom práve dedičské konanie, či skôr dedičstvo, je zdrojom mnohých konfliktov medzi príbuznými. Práve z tohto dôvodu príde vhodné lepšie poznať ako samotné dedičské konanie prebieha.

Smrť fyzickej osoby má za následok zánik jej právnej subjektivity. V dôsledku toho zanikajú aj práva a povinnosti osobnej povahy, ako napríklad niektoré práva a povinnosti vyplývajúce z rodinnoprávnych vzťahov (rodičovské práva a povinnosti, práva a povinnosti manželov a.i.) alebo niektoré práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov (záväzky vyplývajúce z pracovnej zmluvy). Väčšina majetkových práv a povinností prechádza na právnych nástupcov na základe dedenia, ktoré je upravené v ustanoveniach § 460 – § 487 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“).

Pod dedením možno rozumieť prechod práv a povinností fyzickej osoby z dôvodu jej smrti na iné subjekty. Tento prechod práv a povinností sa označuje ako dedičská sukcesia (dedičská postupnosť). Dedičstvo sa v zmysle ustanovenia § 460 Občianskeho zákonníka nadobúda smrťou poručiteľa, teda okamihom smrti poručiteľa prechádzajú práva a povinnosti poručiteľa na právnych nástupcov.

Dedičom je osoba, ktorej svedčí niektorý z právnych dôvodov dedenia a ktorá sa na základe smrti poručiteľa stala subjektom dedičského práva. Právo rozoznáva viacero kategórií, resp. druhov dedičov.

Putatívny (domnelý) dedič, ktorým je osoba, ktorej svedčí právny dôvod dedenia. Inými slovami, putatívnym dedičom je osoba povolaná dediť a ktorá dosiaľ neodmietla dedičstvo. Na druhej strane máme dediča v pravom zmysle slova. Dedič je osoba, ktorá prijme dedičstvo a na ktorú prechádzajú práva a povinnosti zomretej osoby podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú dedičské nástupníctvo. Právo však pozná aj kategóriu tzv. neopomenuteľného dediča, ktorý je potomkom poručiteľa, ktorému právo poskytuje osobitnú ochranu. Táto ochrana spočíva v tom, že táto osoba musí dostať z dedičstva minimálne svoj zákonný podiel, pričom v zmysle ustanovenia § 469a Občianskeho zákonníka možno tomuto dedičovi odňať jeho zákonný podiel len zo závažných dôvodov uvedených priamo v Občianskom zákonníku. Na záver Občiansky zákonník rozlišuje medzi závetnýmzákonným dedičom, t. j. medzi dedičmi, ktorí dedia buď na základe zákona alebo na základe závetu poručiteľa.

V právnej úprave dedičského konania sa uplatňuje princíp súdnej ingerencie, ktorá spočíva v tom, že nadobudnutie dedičstva je spojené s konaním a rozhodnutím súdu, ktorý poverí notára, aby vo veci konal a rozhodoval. V zmysle ustanovenia § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) dedičské konanie môže začať buď na návrh alebo aj bez návrhu, len čo sa súd dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. V dedičskom konaní koná a rozhoduje notár ako súdny komisár. Notár vykonáva všetky potrebné úkony na zistenie dedičov alebo na zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov.

Po začatí konania o dedičstve súd vykoná šetrenie, pri ktorom zisťuje, či bolo už skôr vedené dedičské konanie po poručiteľovi. Následne súd poverí notára, aby ako súdny komisár prejednal dedičstvo a vydal uznesenie o dedičstve. Súdny komisár predtým, ako vykoná akýkoľvek iný úkon vykoná aj šetrenie v evidencii Notárskeho centrálneho registra závetov, či je v nej evidovaný závet poručiteľa, listina o vydedení, vyhlásenie o voľbe práva alebo odvolanie týchto úkonov. Jedným z najdôležitejších úkonov v dedičskom konaní je predbežné vyšetrenie podľa ustanovenia § 175 CMP, v zmysle ktorého sa vykonávajú všetky úkony potrebné na zistenie dedičov, poručiteľovho majetku a jeho dlhov a zisťuje sa, či je nevyhnutné urobiť neodkladné úkony. Pod neodkladnými úkonmi v zmysle ustanovenia § 179 CMP možno rozumieť napríklad, nariadenie zákazu výplaty z účtu alebo vkladnej knižky poručiteľa, súpis majetku na mieste samom, plnenie do notárskej úschovy, ustanovenie správcu dedičstva atď. Počas predbežného vyšetrenia tak súdny komisár zisťuje všetko pre to, aby mohol vo veci rozhodnúť. V rámci predbežného šetrenia súdny komisár predvoláva osoby, ktoré relevantnými údajmi, ktoré súdny komisár potrebuje, aby mohol rozhodnúť vo veci, disponujú. CMP priamo neustanovuje koho má súdny komisár vypočuť v rámci predbežného šetrenia, avšak v praxi sa osvedčilo, že najlepšie informovaná osoba o osobných, rodinných a majetkových pomeroch poručiteľa je spravidla ten, kto sa postaral o jeho pohreb. Následne súdny komisár podľa potreby a vlastného uváženia pokračuje v ďalšom zisťovaní. Súdny komisár postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci a na účely zistenia skutočného stavu veci je povinný vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. Táto skutočnosť však neznamená, že súdny komisár je povinný zistiť všetok majetok a dlhy poručiteľa a aj nájsť všetkých jeho dedičov.

Po vykonaní predbežného šetrenia súdny komisár vydáva upovedomenia o dedičskom práve v zmysle ustanovenia § 189 CMP. Toto upovedomenie obsahuje predovšetkým označenie dediča, označenie poručiteľa, uvedenie delačného dôvodu, t. j. právneho dôvodu dedičského práva a jeho stručné vymedzenie (teda či je dedič povolaný zo závetu alebo zo zákona, upovedomenie o možnosti dedičstvo odmietnuť v lehote jedného mesiaca odo dňa upovedomenia, poučenie o náležitostiach odmietnutia dedičstva a poučenie o účinkoch odmietnutia dedičstva. Po upovedomení o dedičskom práve súdny komisár vyhodnotí, či došlo k zániku práva dedičstvo odmietnuť alebo či domnelý dedič dedičstvo odmietol. Až po tom, čo má súdny komisár ustálené, že právo dediča dedičstvo odmietnuť zaniklo, môže vydať uznesenie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ustanovenie § 195 CMP), uznesenie o dedičstve (ustanovenie § 203 CMP), prípadne uznesenie o nariadení likvidácie dedičstva (ustanovenie § 205 CMP). Predtým však súdny komisár nariadi v konaní o dedičstve pojednávanie, o ktorom je vyhotovená zápisnica.

Jednou z hlavných úloh súdneho komisára je zistiť majetok a dlhy poručiteľa. Pod majetkom poručiteľa treba rozumieť všetky predmety majetkových právnych vzťahov (ustanovenie § 118 Občianskeho zákonníka), teda veci, práva a iné majetkové hodnoty. Majetok, ktorý je z dedenia vylúčený, sa do súpisu nezahŕňa, pričom z dedenia sú vylúčené majetkové práva, ktoré smrťou poručiteľa zanikajú a majetkové práva, o ktorých právne normy určujú, že smrťou poručiteľa prechádzajú na určené osoby inak ako dedením. Súdny komisár jednotlivo ocení veci, práva a iné majetkové hodnoty zaradené do súpisu majetku a dlhov poručiteľa. Taktiež je určená všeobecná hodnota majetku poručiteľa, a to na základe dokazovania. Ako dôkazný prostriedok prichádza do úvahy napríklad výsluch účastníkov konania, odborné vyjadrenie alebo súkromný znalecký posudok. Všeobecnú hodnotu majetku poručiteľa, výšku dlhov poručiteľa a čistú hodnotu dedičstva je možné nájsť vo výroku uznesenia vydaného súdnym komisárom. Spôsob ako tieto sumy určil a vypočítal uvedie v odôvodnení uznesenia.

Taktiež dávame do pozornosti ustanovenie § 199 ods. 1 CMP, podľa ktorého súdny komisár vydá uznesenie na návrh dedičov, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky. Ide o tzv. konvokáciu. Odporúčame dať návrh na vydanie predmetného uznesenia, nakoľko je v záujme dedičov, aby sa dlhy poručiteľa spoľahlivo zistili. Na základe toho dedičia budú vedieť či je dedičstvo predĺžené a teda či je dôvod na nariadenie likvidácie dedičstva podľa ustanovení § 205 a nasl. CMP.

Zavŕšenie dedičského konania predstavuje možnosť dedičov uzavrieť dohodu dedičov a veriteľov o prenechaní predĺženého dedičstve veriteľom na úhradu dlhov. Táto dohoda podlieha schváleniu súdnym komisárom. Súdny komisár následne vydáva uznesenie o dedičstve, ktorým v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 CMP:

  1. potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi,
  2. potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu,
  3. schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva; veriteľ poručiteľa je účastníkom dohody, ak sa vyporiadava jeho pohľadávka,
  4. schváli dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov,
  5. potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode, alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol,
  6. neschváli dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol.

Častým spôsobom vyporiadania dedičstva je dohoda dedičov o jeho vyporiadaní. K uzavretiu dohody sa vyžaduje súhlas všetkých dedičov (nestačí ak väčšina dedičov s dohodou súhlasí). Formálnym potvrdením súhlasu s dohodou o vyporiadaní dedičstva je podpis účastníkov na listine, ktorá obsahuje jej znenie (najmä zápisnica z pojednávania). Dohoda sa musí týkať všetkého známeho majetku patriaceho do dedičstva, nielen niektorej jeho časti. Dedičská dohoda ponúka dedičom široké dispozičné oprávnenia, napr. dohoda, podľa ktorej by jeden z dedičov nenadobudol z dedičstva nič, nie je v rozpore s dobrými mravmi. So súhlasom veriteľov môže byť obsahom dohody aj dohoda o zodpovednosti za dlhy poručiteľa.

Konanie o dedičstve sa tak skončí právoplatným uznesením, ktoré vydáva súdny komisár podľa ustanovenia § 203 CMP. Uznesenie vo veci samej súdny komisár vyhlási spravidla hneď po skončení pojednávania. Proti uzneseniu je odvolanie vždy prípustné (ustanovenie § 69 CMP), podáva sa u súdneho komisára, ktorý uznesenie vydal v lehote 15 dní od doručenia uznesenia a je podané včas aj vtedy, ak bolo podané v uvedenej lehote na súde prvej inštancie, ktorý súdneho komisára poveril, alebo na príslušnom odvolacom súde.

Práve vďaka správnemu postupu a právnym radám možno uspokojivo vyriešiť dedičské konanie v prospech každého dediča. V priebehu celého dedičského konania Vám vieme byť oporou, poskytneme Vám náš právny názor a budeme hájiť Vaše práva a právom chránené záujmy. V prípade, ak potrebujete právne poradenstvo alebo zastupovanie v dedičskom konaní, neváhajte sa na nás obrátiť.

 

Kategórie:

Legislatíva , Občianske právo


Publikované:

26. novembra 2021

Súvisiace články